znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 263/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu Pezinok sp. zn. PK 24 C 23/2004 z 29. novembra 2006, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Co 25/08 z 30. októbra 2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 2/2010 z 27. januára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2010 doručená   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. PK 24 C 23/2004 z 29. novembra 2006, Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 25/08 z 30. októbra 2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 2/2010 z 27. januára 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opísal skutkový stav sporového konania, ktoré bolo vedené na všeobecných súdoch, a tiež uviedol, v čom vidí pochybenia prvostupňového súdu, odvolacieho súdu a dovolacieho súdu a nezákonnosť ich rozhodnutí. Napokon tvrdí, že namietanými uzneseniami krajského súdu a dovolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V jeho veci okresný súd konanie „o náhradu škody za nájomné v sume 120.400,- Sk a náhradu škody za zvýšené náklady na prevádzku pri používaní motorového vozidla v sume 37.304,- Sk“ zastavil a krajský súd a následne aj najvyšší súd odvolanie a dovolanie sťažovateľa odmietli.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze vyslovil, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami okresného súdu sp. zn. PK 24 C 23/2004 z 29. novembra 2006, krajského   súdu   sp.   zn.   1   Co   25/08   z   30.   októbra   2009   a   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 1 Cdo 2/2010 z 27. januára 2010 porušené boli. Obdobne žiada vysloviť, že okresný súd a krajský súd v označených konaniach porušili aj jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zároveň žiada zrušiť všetky namietané uznesenia všeobecných súdov a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V sťažnosti sťažovateľ žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

Podľa   zistenia ústavného súdu   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn. Rvp   5978/2010 a sp. zn. Rvp 6020/2010 vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľ, okresný súd, krajský   súd   a   najvyšší   súd)   a   predmetom   je   namietané   porušenie   základných   práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V návrhoch na rozhodnutie (petitoch obidvoch sťažností) sa sťažovateľ domáha aj zrušenia tých   istých   rozhodnutí   všeobecných   súdov   (okresného   súdu   sp.   zn.   PK   24   C   23/2004 z 29. novembra 2006, krajského súdu sp. zn. 1 Co 25/08 z 30. októbra 2009 a najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 2/2010).

Jediná   odlišnosť   spočívajúca   v   sume   požadovaného   finančného   zadosťučinenia (v prvej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 5978/2010 žiada 10 000 €, v druhej vedenej pod sp. zn. Rvp 6020/2010 7 000 €) je potom vzhľadom na uvedené požiadavky sťažovateľa už veľmi nepodstatná a právne irelevantná.

Sťažovateľ   v   tejto   sťažnosti   uviedol   totožné   skutkové   okolnosti   a   domáhal   sa vyslovenia porušenia tých istých základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru rovnakými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu. Keďže v danej   veci   skôr   začaté   konanie   pod   sp.   zn.   Rvp   5978/2010   doručené   ústavnému   súdu 19. mája 2010 (prekážka prebiehajúceho súdneho konania – litispendencia) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo konanie pod sp. zn. Rvp 6020/2010 doručené ústavnému súdu 20. mája 2010, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 167/05).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2010