SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 262/2026-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 6954/5, Bratislava, proti opatreniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 7T/1/2022 zo 17. februára 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. apríla 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv garantovaných čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opatrením Špecializovaného trestného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť Špecializovanému trestnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada priznať mu náhradu trov konania. Napokon spolu s ústavnou sťažnosťou podáva návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov.
II.
Skutkové východiská
2. Na hlavnom pojednávaní konanom 17. februára 2026 v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné Špecializovaný trestný súd odmietol konať o námietkach zaujatosti sťažovateľa z 12. februára 2026, 13. februára 2026 a 16. februára 2026, ktoré vzniesol proti sudcom tohto súdu JUDr. Jánovi Hrubalovi a JUDr. Jánovi Giertlimu. Námietky zaujatosti sa týkali nevykonania sťažovateľom navrhovaných dôkazov, neumožnenia dokončenia prednesu podania obhajcovi JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi, ako aj prerušenia a neumožnenia dokončenia prednesu posledného slova sťažovateľa. Nekonanie o námietkach zaujatosti objektivizoval Špecializovaný trestný súd v napadnutom opatrení s odôvodnením, že o týchto námietkach s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku konať nemožno, pretože ich dôvodom je len riadny procesný postup súdu.
III.
Argumentácia sťažovateľa
3. Sťažovateľ nesúhlasí s nekonaním Špecializovaného trestného súdu o námietkach zaujatosti špecifikovaných v bode 2 dôvodov tohto uznesenia. Senát Špecializovaného trestného súdu rozhodoval o týchto námietkach vo formácii obsadenej aj JUDr. Jánom Hrubalom a JUDr. Jánom Giertlim, čo znamená, že títo sudcovia rozhodovali „sami o sebe“ a bez vykonania nezávislého prieskumu inou súdnou inštanciou. Uvedeným postupom došlo k porušeniu právneho princípu, podľa ktorého nik nemôže byť sudcom vo vlastnej veci (nemo iudex in re sua). Napadnuté opatrenie je zároveň absolútne neodôvodnené, pretože Špecializovaný trestný súd ani v náznakoch nevysvetlil, prečo považoval vlastný procesný postup za správny. Sťažovateľ si zároveň uvedomuje subsidiárne pôsobenie ústavného súdu v systéme ochrany základných práv a slobôd, na podporu prípustnosti ústavnej sťažnosti však poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Petríková v. Slovenská republika z 25. novembra 2021, sťažnosť č. 42149/17, skutočnosť, že sudcovia JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Ján Giertli „konali o sebe bez možnosti prieskumu nezávislým orgánom“, ako aj na v ústavnej sťažnosti uplatnený návrh podľa čl. 127 ods. 5 ústavy.
4. Sťažovateľ podľa § 123 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhuje, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov pre nesúlad § 32 ods. 6 Trestného poriadku v časti „ alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní“ s čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru. Základný dôvod neústavnosti citovanej časti § 32 ods. 6Trestného poriadku vidí sťažovateľ v tom, že toto ustanovenie umožňuje sudcom preskúmavať, či ich vlastný postup je alebo nie je riadny. Je teda v rozpore so zásadou nemo iudex in causa sua. Navyše, toto ustanovenie vylučuje i uplatnenie prostriedku nápravy, ktoré je garantované čl. 13 dohovoru. Ďalším dôvodom neústavnosti je to, že rozhodnutie o tom, že ide o riadny procesný postup, nemusí byť v zmysle právnej úpravy odôvodnené, čo samo osebe zakladá rozpor s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Jadrom sťažovateľovej argumentácie je nespokojnosť s nekonaním o troch námietkach zaujatosti Špecializovaným trestným súdom ako meritórnym trestným súdom prvého stupňa. Neuniklo však pozornosti ústavného súdu, že Špecializovaný trestný súd v sťažovateľovej veci meritórne rozhodol v ten istý deň, v ktorý odmietol konať o ním uplatnených námietkach zaujatosti (17. februára 2026, pozn.). Vo veci bolo pritom podaných viacero odvolaní, pričom aj sťažovateľ podal odvolanie proti všetkým výrokom vyhláseného rozsudku o vine aj o treste, ako aj voči konaniu, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo. Základné práva na súdnu ochranu sú pritom zamerané na výsledok. Musí im zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či bude napadnuté konanie ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia trestných súdov. Ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. Konanie o námietke zaujatosti predstavuje len čiastkový procesný postup súdu smerujúci k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania veci nestranným súdom. Kvalita rozhodovania súdu o námietke zaujatosti tak nachádza svoj odraz aj v kvalite meritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola námietka zaujatosti sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Giertliho vznesená (m. m. napr. III. ÚS 146/2026).
7. So zreteľom na uvedené ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ má v systéme trestného konania k dispozícii účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany práv v prípade uznania jeho argumentácie súdom oprávneným konať o odvolaní, resp. prípadnom dovolaní. Inak povedané, sťažovateľ má možnosť predostrieť argumentáciu uvádzanú v ústavnej sťažnosti v odvolaní, resp. následne aj v dovolaní, čím sa zároveň zabezpečí prieskum vybavenia námietok zaujatosti ďalšou súdnou inštanciou. Za týchto okolností nie je dôvod, aby ústavný súd vstupoval do prebiehajúceho trestného konania a predčasne si tak uzurpoval právomoc všeobecných súdov (m. m. napr. III. ÚS 146/2026). Preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v jej celosti ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
8. Prelomenie princípu kompetenčnej subsidiarity pôsobenia ústavného súdu smerom k vecnému prejednaniu ústavnej sťažnosti nemôžu založiť ani okolnosti, ktoré by sa podľa sťažovateľovho názoru mali spájať s dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Tvrdenie, že sudcovia JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Ján Giertli pri posudzovaní námietok zaujatosti „konali o sebe bez možnosti prieskumu nezávislým orgánom“, nie je so zreteľom na argumentáciu uvedenú v predošlom bode odôvodnenia tohto uznesenia opodstatnené. Sťažovateľ sa bude môcť domáhať preskúmania avizovanej argumentácie v pokračujúcom trestnom konaní o opravných prostriedkoch. Sťažovateľov odkaz na rozhodnutie ESĽP vo veci Petríková nie je už na prvý pohľad priliehavý. ESĽP v poukazovanom rozhodnutí vyslovil porušenie práv sťažovateľky v dôsledku problematického preskúmania zaujatosti sudkyne ústavného súdu v konaní o námietke zaujatosti, ktoré realizoval ústavný súd. Postavenie trestného súdu a ústavného súdu však v predmetných súvislostiach nemožno porovnávať, pretože proti úsudku všeobecného súdu o nezaujatosti sudcu sa možno efektívne brániť využitím už zmieňovaných prostriedkov procesnej obrany v ďalšom priebehu trestného konania. Pri rozhodovaní ústavného súdu konajúceho o námietke zaujatosti sudcu ústavného súdu v prvej a jedinej inštancii takáto obrana už prima facie prípustná nie je.
9. Ak sťažovateľ napokon poukazuje, že kompetencia ústavného súdu na prejednanie ústavnej sťažnosti je daná aj požiadavkou, aby senát ústavného súdu predložil plénu návrh na konanie o súlade právnych predpisov, tak ústavný súd poznamenáva, že v okolnostiach veci platí opačné východisko. Ústavným predpokladom na potenciálne prerušenie konania senátom ústavného súdu a predloženie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je, že sa napadnutý právny predpis týka podanej ústavnej sťažnosti (čl. 127 ods. 5 ústavy), pričom tento súvis je sťažovateľ povinný osobitne odôvodniť [§ 123 ods. 4 písm. d) zákona o ústavnom súde]. Predpokladom na postup podľa § 131a ods. 1 zákona o ústavnom súde je posúdenie dôvodnosti návrhu na prerušenie konania, k čomu môže dôjsť len v takom prípade, ak senát ústavného súdu pristúpi k vecnému posúdeniu ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci dospel ústavný súd k záveru o potrebe odmietnutia ústavnej sťažnosti bez jej vecného vybavenia (a limine) ako neprípustnej, nemal dôvod samostatne sa zaoberať návrhom sťažovateľa podľa § 123 ods. 4 zákona o ústavnom súde a nebol dôvod ani o ňom osobitne rozhodovať (m. m. III. ÚS 304/2025).
10. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho návrhmi uplatnenými v tejto ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2026
Robert Šorl
predseda senátu



