SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 262/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice,pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 115/2006 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduRužomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 115/2006.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konaniav postavení žalobcu vedeného pred okresným súdom, a to na základe žaloby o určenievlastníckeho práva podanej 19. októbra 2006.
Sťažovateľ uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov konania namietaneefektívny postup okresného súdu v predmetnom konaní, ktorý viedol trikrát k zrušeniuprvostupňového rozsudku. Podľa sťažovateľa je predmetné konanie poznačené zbytočnýmprieťahmi, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd prijal jehosťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 115/2006, prikázalokresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal mu primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 115/2006.
Ústavný súd v súvislosti s priebehom namietaného konania poukazuje na to, ževo veci sťažovateľa bolo naposledy meritórne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu akosúdu prvého stupňa 19. decembra 2014, proti ktorému podal odvolanie žalovaný, a to29. decembra 2014, o ktorom odvolací súd rozhodol 5. marca 2015, teda ešte pred podanímsťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu (túto sťažovateľ doručil ústavnému súduaž 18. marca 2015).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy jepožiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnejmoci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktoréhosťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sapredišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovanízákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátnehoorgánu (napr. II. ÚS 26/95).
Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08)prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnémusúdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došloalebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom z 19. decembra 2014a uskutočnil všetky kroky potrebné na predloženie opravného prostriedku nadriadenémusúdu.Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 18. marca 2015,teda po prijatí meritórneho rozhodnutia okresného súdu v danej veci (dokonca až po prijatírozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o podanom odvolaní už 5. marca 2015).
V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená na krajský súd. Okresnýsúd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základnéprávo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prijatiemeritórneho rozhodnutia, jeho doručenie procesným stranám a následné predloženiepodaného opravného prostriedku spolu so spisovým materiálom nadriadenému súdupredstavujú všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľav konaní pred okresným súdom.
Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavya práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahuk postupu okresného súdu, bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktoréhoprebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavneneopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutiavšeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súdsťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06,IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 190/2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015