znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 262/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky   na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou   JUDr.   Darinou   Solárovou,   Advokátska   kancelária,   Škultétyho   3,   Košice,pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Ružomberok   v konaní   vedenompod sp. zn. 4 C 115/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduRužomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 115/2006.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom   konaniav postavení   žalobcu   vedeného   pred   okresným   súdom,   a to   na základe   žaloby   o určenievlastníckeho práva podanej 19. októbra 2006.

Sťažovateľ   uvádzajúc   podrobný   chronologický   prehľad   úkonov   konania   namietaneefektívny postup okresného súdu v predmetnom konaní, ktorý viedol trikrát k zrušeniuprvostupňového rozsudku. Podľa sťažovateľa je predmetné konanie poznačené zbytočnýmprieťahmi,   v čom   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného   čl.   48ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd prijal jehosťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 115/2006, prikázalokresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal mu primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenompod sp. zn. 4 C 115/2006.

Ústavný   súd   v súvislosti   s priebehom   namietaného   konania   poukazuje   na   to,   ževo veci sťažovateľa bolo naposledy meritórne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu akosúdu prvého stupňa 19. decembra 2014, proti ktorému   podal odvolanie   žalovaný, a to29. decembra 2014, o ktorom odvolací súd rozhodol 5. marca 2015, teda ešte pred podanímsťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu (túto sťažovateľ doručil ústavnému súduaž 18. marca 2015).

Jednou   zo   základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   jepožiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnejmoci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktoréhosťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sapredišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovanízákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   žeúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátnehoorgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Nadväzne   na   to   ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   (napr.IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08)prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnémusúdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došloalebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Okresný   súd   rozhodol   vo   veci   sťažovateľa   rozsudkom   z   19.   decembra   2014a uskutočnil   všetky kroky potrebné na predloženie opravného prostriedku   nadriadenémusúdu.Sťažnosť   sťažovateľa   obsahujúca   námietku   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 18. marca 2015,teda po prijatí meritórneho rozhodnutia okresného súdu v danej veci (dokonca až po prijatírozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o podanom odvolaní už 5. marca 2015).

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená na krajský súd. Okresnýsúd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základnéprávo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prijatiemeritórneho   rozhodnutia,   jeho   doručenie   procesným   stranám   a následné   predloženiepodaného   opravného   prostriedku   spolu   so   spisovým   materiálom   nadriadenému   súdupredstavujú   všetky   relevantné   úkony   smerujúce   k   nastoleniu   právnej   istoty   sťažovateľav konaní pred okresným súdom.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavya práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahuk postupu okresného súdu, bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktoréhoprebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavneneopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutiavšeobecného   súdu   v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súdsťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákonao ústavnom   súde   po jej   predbežnom prerokovaní   odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06,IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 190/2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015