znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 262/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kozákovou, Odborárska 7, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných práv postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.   40 Er/1092/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 6. februára 2014   doručená   sťažnosť   I.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl.   48   ods.   1   ústavy   a   práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   práv   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Er/1092/2007 (ďalej len „okresný súd“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Jadrom problému je súdny výklad záväznosti lehôt v exekučnom konaní a rovnosti postavenia účastníkov pri ich výklade súdmi.

Nedodržanie   zákonných   lehôt   stanovených   v   exekučnom   poriadku   pre   exekútora a súd je postup poškodzujúci záujmy povinného.

Uznesením Okresného súdu Košice I spis. zn. č. 40 Er/1092/2007-46 EX 178/2007 7107205672 bolo rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného   pričom   došlo   zo   strany   porušiteľa   k   svojvoľnému výkladu   §-37   ods.   3 Exekučného poriadku... návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný s údu   doručiť   v lehote   14   dní   odo   dňa,   keď   sa   o   týchto   skutočnostiach   dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.

Podľa napadnutého uznesenia zo dňa 8. 1. 2013 bol postupníkom spoločnosťou S. a. s. spolu s oprávneným postupcom spol. V. a. s. podaný návrh na zmenu účastníkov. Zmluva o odkúpení pohľadávky bola medzi postupcom a postupníkom spísaná 16. 4. 2012. Prvé rozhodnutie Okresného súdu o návrhu z 8.1.2013 som obdržal dňa 13. 5. 2013 a o odvolaní povinného rozhodol súd až po podaní sťažnosti dňa 17. 12. 2013...

Ak zmluva bola podpísaná 16. 4. 2012 a návrh na zámenu účastníkov bol podaný až 8. 1. 2013 tak obdobie 8 a pol mesiaca nie je „primeraná lehota“ akú má zákonodarca na mysli v §-e 37 ods. 3 EP.

Jeho subjektívny výklad v napadnutom uznesení súdu považujem za porušenie: • môjho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote podľa čl.46 ods.1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR • právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru..., domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy...

Rozhodnutím Okresného súdu Košice I., spis. zač. 40 Er/1092/2007-27... sa vedie pred súdnou exekútorkou JUDr.   Renátou Ďurkovou...   konanie o vymoženie 1 578,84 € s príslušenstvom a trov exekúcie.

Uznesením Okresného súdu zo dňa 5. 12. 2013 súd po mojej sťažnosti na prieťahy v konaní rozhodol a pripustil zmenu účastníka na strane veriteľa.

Moju prvú sťažnosť zo dňa 15. 10.2 013 súd odložil z dôvodu, že súčasťou sťažnosti nie je úradne osvedčená plná moc.

Ak v celom spise pojednávajúcom o exekúcii od roku 2007 je splnomocnenie pre moju právnu zástupkyňu, ktorá je vedená v oficiálnom zozname SAK- verejne dostupnom a k zmene v zastúpení nedošlo, tak nerozumiem výkladu §-u 5 ods. 9 zákona 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

Som toho názoru, že okresný súd pri vybavovaní mojej sťažnosti, jeho odložením ma poškodil, keď mi neuložil lehotu na odstránenie vady podania, t. j. doloženie overenej plnej moci... V záujme rýchleho vybavenia sťažnosti, som ju napísal vo svojom mene. Odpoveď ma prekvapila. Nie je z nej jednoznačné, prečo je nedôvodná a prečo nedošlo k porušeniu   mojich   práv. Zdôvodnenie   citujem“ exekučný   poriadok   nestanovuje   lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť v prípade, že bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka“... „Aj keď lehota, ktorá uplynula od podania odvolania, sa Vám javí ako neprimeraná, je adekvátna počtu napadnutých exekučných vecí a personálnemu obsadeniu oddelenia.“ Ja ako sťažovateľ nemôžem ovplyvniť počet nápadov a personálne obsadenie súdov. No ako občan   -   daňovníka   takéto   zdôvodnenie   ma   nemôže   uspokojiť   a už   vôbec   nemôže ospravedlniť   konanie   porušovateľa a   viesť   ho   k   subjektívnym   záverom   pri   hodnotení sťažností.

Prvé uznesenie o zmene na strane oprávnených súd mi doručil dňa 13. 5. 2013. Z neho som vyčítal, že dňa 8. 1. 2013 návrh podal priamo na súd S. a. s. ako postupník, spolu s oprávneným postupcom spol. V.

Prílohou návrhu bola zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 16. 4. 2012. V tomto uznesení sa nikde nehovorí o povinnosti exekútora, ktorý si už svoju odmenu stiahol, ale povinnosť si neplnil.

Ak   okresný   súd na   jednej   strane   vo   svoj   prospech tvrdí pri   vybavovaní   mojej sťažnosti, že exekučný poriadok... neukladá súdu žiadnu lehotu v ktorej má súd rozhodnúť o odvolaní   proti   rozhodnutiu   vyššieho   súdneho   úradníka, tak   na   strane   druhej   súd   je povinný sledovať a riadiť sa lehotami v §-e 37 ods. 3 EP ktoré svedčia v môj prospech. V   exekučnom   poriadku   §   37   ods.3   sa hovorí   „Proti   inému   než   tomu,   kto   je v rozhodnutí označený ako povinný alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu , len ak preukáže, že naňho prešli práva... Z dikcie zákona vyplýva, že existencia prechodu práv je len prvá časť podmienky. Druhou a treťou podmienkou je povinnosti   vyplývajúce   z   exekučného   titulu sú účastníci   konania   povinní   bez   zbytočného   odkladu   písomne   oznámiť   tieto   skutočností exekútorovi.

V tomto bode zákonodarca ukladá povinnosť :

1. oznamovaciu v termíne označenom slovami bez zbytočného odkladu. No obdobie od 16. 4. 2012 do 8. 1. 2013 nemožno považovať za konanie bez zbytočného odkladu.

2. Ukladá presne povinnosť komu treba oznámiť zmeny. Tieto podmienky sú rovnocenné a súd ich v mojom prípade takto neriešil. I keď zrazu bez vysvetlenia v uznesení zo dňa 5. 12. 2013 sa píše, že návrh podala exekútorka . Pre mňa ako povinného je smerodajné to čo je v uznesení súdu. Ak súd raz vo svojom prvom rozhodnutí rozhodol, že návrh podal postupník spolu s postupcom a nie exekútorka, tak ako môže bez zdôvodnenia tvrdiť, že návrh podala exekútorka.

1.   Jadrom   problému   je   súdny   výklad   záväznosti   lehôt   v   exekučnom   poriadku   a rovnosti postavenia účastníkov pri takomto výklade

2. Nedodržanie lehôt stanovených v exekučnom poriadku pre exekútora a súd sú konania poškodzujúce záujmy povinného...

Ak úlohou exekučného konania je čo najskoršie vymôžeme práve - pohľadávky, tak povinnosťou   všetkých   na   ktorých   sa   vzťahuje   exekučný   poriadok   dodržiavať   zákonom stanovené lehoty bez výnimky.

Exekučná činnosť je výkonom verejnej moci, exekútor tak reprezentuje štát. Exekútor vzhľadom na uvedené by mal vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou..., ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Exekútor je samozrejme zodpovedný za svoje konanie pri vykonávaní exekučnej činnosti...

Podstatné je, že som zaplatil základnú sumu , ktorú som dlhoval zdravotnej poisťovni s tým, že zákon mi v tom čase umožňoval odpustenie penále, ktoré teraz už štát uznal, že sú likvidačné   pre   podnikateľov   a   exekútorka   si   ich   privlastnila   ako   odmenu   za   nič a vyúčtovanie nepredložila povinnému ani oprávnenému...

Tým   som   ako   povinný   nevedel,   že   som   základ   pre   odpustenie   penále   nezaplatil a podmienku nesplnil.

Tu potom vyvstáva otázka, ak od exekútora sú nevyžaduje dodržiavanie lehoty na predkladanie   zmien   v   procese   exekučného   konania tak   ako   si   plní exekútor   základnú funkciu...

Podľa mňa každú lehotu, ktorá ukladá zákonnú povinnosť či oprávnenému, veriteľovi či súdu zákonodarca do exekučného poriadku zakotvil s jediným zámerom urýchliť bez zbytočných škôd vymôžeme pohľadávky.

Preto   lehoty   uložené,   oprávnenému,   povinnému   či   súdu   sú   rovnocenné , a   ich zmeškanie má mať rovnocenné následky t. j. zmeškanie lehoty a prepadnutie práva. Z toho pohľadu mal porušiteľ - okresný súd v rámci svojej právomoci posudzovať rovnocenne právo oprávneného prostredníctvom exekútora i povinnosť povinného... Ak   by   porušiteľ   uznal,   že   lehoty   v   EP   sú   záväzné   pre   oprávneného,   exekútora i povinného tak nedodržanie 14 dňovej lehoty by malo za následok, že i keď hmotnoprávny nárok   existuje, ale   lex   specialis   EP   jeho   uplatnenie   neumožňuje,   pretože   lehota   na uplatnenie jeho nároku uplynula.

Rozhodnutím sťažovateľa tento môj právny názor nebol potvrdený. Zrušenie   napadnutého   uznesenia   vyrieknutím   ústavného   súdu   je   pre   mňa   ako povinného mimoriadne dôležité, lebo v zmysle §-u 37 EP ods. 5 ak súd zmenu účastníkov konanie nepripustí , pokračuje súdny exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi a zostanú mi ako teraz už dôchodcovi zachované aj ďalšie práva.

Oprávnený - V. má celý štáb odborníkov - právnikov a exekútorov, ktorých si platí z mojich daní, aby vymohol dlhy, ktorým sa 10 rokov nevenoval mi vznikol v roku 1995 a vymáhal roku 2007).

Zaplatil exekútorke nemalé peniaze a pri nahliadaní do spisu som zistil, že nikdy nežiadal od exekútorky správu či vyúčtovanie úkonov.

Neskúmal, keďže odo mňa mal od začiatku žiadosť o odpustenie penálov, či som splnil podmienky vyplývajúce zo zákona a že čo urobila exekútorka pre vymoženie dlhu, keďže si stiahla odmenu a oprávnenému nič nevyplatila.

A znovu som pri hromadných zákazkách zdravotnej poisťovne, ktorá v rámci svojho personálneho obsadenia za 10 rokov nemala záujem bez zvyšovania nákladov vymôcť svoju pohľadávku nemala záujem riešiť nedoplatky i keď jej to vlastný zákon umožňoval, ale zaťažil mňa ako povinného toho času dôchodcu   zaplatením úžerníckych -likvidačných poplatkov...

Slovenská komora exekútorov v nečinnosti exekútorky v zmysle §-u 36 ods. 5 a §-u 37 ods. 3 a ods. 5 EP nevidela porušenie zákona rovnako ani vo vyúčtovaní odmeny bez toho aby oprávnenému niečo zaplatila a aby toto predložila súdu..

Aby som si uplatnil prípadnú náhradu škody, ktorá by mi vznikla konaním súdneho exekútora, prostredníctvom samostatného konania v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci musím vedieť záväznosť §-ov 36 ods. 5 a §-u 37 ods. 3 a ods. 5 EP...

Uznesením Okresného súdu Košice I spis. zn. č. 40 Er/1092/2007-46 EX 178/2007 7107205672 došlo k porušeniu mojich ústavných práv pri uplatnení §-ov 36 ods. 5 a §-u 37 ods.   3   a   ods.5   EP   a   tým,   že   pri   vybavovaní   sťažností   svoju   nečinnosť   neuznáva,   ale odvoláva sa na počet nápadov a personálne obsadenie...»

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„- Okresného súdu Košice I spis. zn. č. 40 Er/1092/2007-46... svojim postupom porušil základné právo I. K. na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a č1.48 ods. 1 Ústavy SR

- I. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

- Uznesenie Okresného súdu Košice I uznesením spis. zn. č. 40 Er/1092/2007-46 EX 178/2007 7107205672 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie

- Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy konania v sume 463 €... na účet právnej   zástupkyne   JUDr.   Márii   Kozákovej,...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy, ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpený advokátom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľova   sťažnosť   neobsahuje   jasný   návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona   o   ústavnom   súde),   vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne,   teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Jedným   zo   závažných   obsahových   nedostatkov   petitu   brániacim   meritórnemu preskúmaniu sťažnosti je absencia dostatočného označenia práv alebo slobôd sťažovateľa, ktoré mali byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit   sťažnosti,   ktorým   je   ústavný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   viazaný,   má   obsahovať nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené právo, ktoré malo byť porušené, ale aj slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo vzájomnom rozpore. Uvedené je nevyhnutné   pre   vymedzenie   hraníc,   v   ktorých   navrhovateľ   žiada   realizovať   ústavný prieskum   dodržiavania   základných   práv   a   slobôd   v   konaniach   realizovaných   súdmi (obdobne III. ÚS 74/2013).

Sťažnosť je takisto chaotická a vyznačuje sa zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde,   ktorou   je   logické,   kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto kvalita zjavne chýba, pretože ten v sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodnil porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (ide o základné právo na zákonného sudcu) a čl. 46   ods.   1   a 2   ústavy   (na súdnu   a inú   právnu ochranu) a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru (práva na spravodlivé súdne konanie) postupom, resp. uznesením okresného súdu. Sťažovateľ tiež nesprávne v petite a odôvodnení sťažnosti označil čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ako práva aj na spravodlivé súdne konanie (namiesto čl. 6 ods. 1 dohovoru). Odôvodnenie predloženej   sťažnosti   takisto   neobsahuje   ani   jednu   dostatočne   konkrétnu   ústavnoprávne relevantnú   námietku,   ktorá   by   mala   svedčiť   v   prospech   záveru   o   porušení   niektorého z označeného   základného   práva   podľa   ústavy   postupom   a uznesením   okresného   súdu z 5. decembra 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Er/1092/2007 (ktorým pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného na základe jeho návrhu), na ktorých ochranu je ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy povolaný.

Ústavný   súd   takýto   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných   náležitostí,   aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom a publikovaná   judikatúra,   z   ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr. IV. ÚS 77/08, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010 a I. ÚS 594/2012).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátkou z uvedeného dôvodu sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (bez toho, aby preskúmaval namietané uznesenie okresného súdu z 5. decembra 2013)   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   už pri   jej   predbežnom   prerokovaní (obdobne napr. III. ÚS 604/08, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 584/2012, III. ÚS 571/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014