znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 262/03-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., t. č. v Ústave na výkon väzby N., ktorou namieta porušenie   zákazu   uväznenia   pre   dlh   podľa   čl.   1   Protokolu   č.   4   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd zabezpečujúceho určité práva a slobody, iné ako tie, ktoré   sú   už   obsiahnuté   v Dohovore   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd a v prvom   dodatkovom   protokole   v znení   Protokolu   č.   11,   konaním   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. apríla 2003 doručené podanie J. R. (ďalej len „sťažovateľ“), t. č. v Ústave na výkon väzby N., označené ako   „Návrh   na   začatie   konania   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky“,   ktorým namieta   porušenie   zákazu   uväznenia   pre   dlh   podľa   čl.   1   Protokolu   č.   4   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zabezpečujúceho určité práva a slobody, iné ako tie, ktoré sú už obsiahnuté v dohovore a v prvom dodatkovom protokole   v znení   Protokolu   č.   11   (ďalej   len   „protokol“),   konaním   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd toto podanie kvalifikoval ako sťažnosť fyzickej osoby podanú na základe čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každú sťažnosť najprv predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.  

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   neobsahovala   náležitosti   ustanovené   zákonom o ústavnom súde a z jej obsahu nevyplývalo, či sťažovateľ využil iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, ústavný súd   ho   vyzval,   aby   mu   oznámil,   či   namietal   porušenie   zákazu   uväznenia   pre   dlh   pred všeobecným súdom alebo iným štátnym orgánom, prípadne či o porušení zákazu rozhodol už iný súd alebo štátny orgán. Ústavný súd ďalej vyzval sťažovateľa, aby v prípade, ak namietal porušenie zákazu uväznenia pre dlh, ústavnému súdu doložil dôkaz o namietaní porušenia zákazu, prípadne rozhodnutie o porušení zákazu.  

Sťažovateľ,   ktorému   bola   výzva   ústavného   súdu   doručená   30.   júna   2003,   na   ňu v stanovenej lehote nereagoval a nepreukázal ústavnému súdu vyčerpanie iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákona na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

Okrem toho je potrebné poukázať na to, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvujúceho zásadu   subsidiarity   môže   ústavný   súd   konať   o namietanom   porušení   základných   práv sťažovateľa len vtedy, ak v danej veci nie je daná právomoc všeobecných súdov. Ak sa sťažovateľ domnieva, že došlo k porušeniu zákazu uväznenia pre dlh, môže toto namietať pred všeobecným súdom v konaní, ktoré sa začalo na základe obžaloby podanej Krajskou prokuratúrou v Nitre. Iba všeobecný súd je kompetentný rozhodnúť v danej veci.

Vzhľadom na to, že podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustné návrhy môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania a že v danom prípade rozhodnutiu vo veci bráni prekážka nevyčerpania iných právnych prostriedkov na ochranu základných práv alebo slobôd, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2003