znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 261/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. Ľ., B., zastúpenej advokátkou Mgr. M. Ch., K., pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 230/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 77/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. A. Ľ. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2013 doručená sťažnosť MUDr. A. Ľ., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 230/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 77/2012.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka ako navrhovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj ako „okresný súd“) dňa 03. 08. 2009 návrh, v ktorom sa domáhala vydania platobného rozkazu za zaplatenie 995,65 EUR s príslušenstvom ako náhrady za bolesť a náhrady škody na zárobku z titulu úrazu.

Dňa 06. 10. 2009 žiadala sťažovateľka okresný súd, aby vo veci konal, vzhľadom na to,   že   ani   ku   dňu   06.   10.   2009,   tzn.   po   uplynutí   2   mesiacov   od   podaného   návrhu a zaplatenia súdneho poplatku, nebol platobný rozkaz vydaný.

Pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 230/2009 bolo vytýčené na 25. 01. 2010. Predmetné pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 26. 04. 2010.

Návrhom zo dňa 26. 04. 2010 navrhla sťažovateľka pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.

Uznesením sp. zn. 7 C 230/2009-58 zo dňa 26. 04. 2010 okresný súd pripustil vstup do konania odporcu v 2. rade: Mestská časť B.

Návrhom   na   pripustenie   vedľajšieho   účastníka   na   strane   odporcu   v   2.   rade   do konania zo dňa 15. 10. 2010 svoj vstup navrhla G., a. s.

Uznesením   OS BA   I   sp.   zn.   7   C 230/2009-63 zo dňa   27.   10.   2010 okresný   súd pripustil vstup spoločnosti G., a. s. do konania.

Pojednávanie nariadené na 14. 03. 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené na 19. 05. 2011 s tým, že odporca v 1. rade doručí okresnému súdu v lehote 15 dní operačný plán zimnej údržby komunikácií 1 a 2 triedy na rok 2008 a odporca v 2. rade doručí súdu v lehote 20 dní v 3 vyhotoveniach písomné stanovisko k pasívnej legitimácii.

Pojednávanie   nariadené   vo   veci   na   19.   05.   2011   bolo   zrušené   z   dôvodu práceneschopnosti vecpojednávajúcej sudkyne.

Pojednávanie nariadené vo veci na 14. 11. 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na 28. 11. 2011.

Dňa 28. 11. 2011 bol okresným súdom vyhlásený rozsudok, stým, že sťažovateľkou uplatnený nárok jej bol priznaný, pričom o trovách súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd vyzval sťažovateľku výzvou doručenou dňa 09. 01. 2012 na vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu v 1. tade podanému dňa 12. 12. 2011.

Dňa 25. 01. 2012 sa sťažovateľka k podanému odvolaniu vyjadrila. Dňa 17. 02. 2012 vec napadla na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), konanie je vedené pod sp. zn. 3 Co 77/2012.

Dňa 07. 11. 2012 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 13. 11. 2011 krajský súd v odpovedi na podanú sťažnosť konštatoval dôvodnosť podanej sťažnosti.

Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.»

Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   dochádza k zbytočným prieťahom spôsobeným ako ich nečinnosťou, tak aj neefektívnou činnosťou. Vzhľadom   na to,   že napriek   uplynutiu   viac ako troch   rokov   nie je predmetné konanie právoplatne skončené, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd posudzoval celkovú dĺžku tohto   konania.   Sťažovateľka   poukazuje   na   to,   že   hoci   uplatnený   nárok   nebol   medzi účastníkmi sporný, okresný súd rozhodol vo veci samej až po uplynutí dvoch rokov a troch mesiacov   od   doručenia   jej   návrhu.   Podobne   je   to   aj   zo   strany   krajského   súdu,   ktorý o odvolaní   odporcu   v 1.   rade,   v ktorom   spochybnil   len   svoju   pasívnu   legitimáciu, nerozhodol ani po uplynutí jedného roka a dvoch mesiacov od jeho doručenia. Sťažnosť sťažovateľky   na   prieťahy   v odvolacom   konaní   podpredsedníčka   krajského   súdu   listom sp. zn. Spr. 2288/2012 z 13. novembra 2012 uznala za dôvodnú. U sťažovateľky pretrváva stav právnej   neistoty,   pričom   úkony všeobecných   súdov   nenasvedčujú   tomu, že sa   táto situácia v najbližšom období skončí.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   230/2009   a krajský   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Co 77/2012 porušili jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € od okresného súdu a v sume 3 000 € od krajského súdu, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Sťažovateľka   v sťažnosti   namietala,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 230/2009 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní   pred   všeobecným   súdom,   v ktorom   už   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 12/01, I. ÚS 16/04, II. ÚS 184/06, III. ÚS 316/2010). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv   však   môže   vyplývať   aj   z   toho,   že   ich   porušenie   sa   namieta   v   takom   konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. IV. ÚS 147/04). V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že judikatúra ústavného súdu v zhode s rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania v rozsahu dvoch až troch rokov na jednom stupni podľa zložitosti veci.

Ako bolo v I. časti tohto uznesenia uvedené, okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 7 C 230/2009-118 z 28. novembra 2011.

Vzhľadom   na   to,   že   po   vydaní   meritórneho   rozhodnutia   a vykonaní   úkonov spojených s podaním odvolania účastníkom konania podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a teda už žiadnym ústavne relevantným spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania, pričom ani trvanie prvostupňového konania (dva roky a tri mesiace) nie je zjavne neprimerané a porušenie označených práv sťažovateľky nesignalizuje, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

2. Sťažovateľka ďalej namietala, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj zo strany krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 77/2012, čo odôvodnila tým, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, pretože tento súd ani po uplynutí jedného roka a dvoch mesiacov nerozhodol o podanom odvolaní odporcu v 1. rade.

Aj   túto   časť   sťažnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol. Podľa názoru ústavného súdu trvanie odvolacieho konania v tomto štádiu a čase ešte nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie   konštatovať   porušenie   označených   práv   sťažovateľky.   Okrem   toho nie   každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS   66/02,   I.   ÚS   61/03,   III.   ÚS   372/09).   Ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj   v trvaní niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).

V prípade, ak by krajský súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval   nečinnosť,   sťažovateľka   má   možnosť   opakovane   podať   sťažnosť   ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie   ústavného   súdu   nezakladá   prekážku   rozhodnutej   veci   podľa   §   24   zákona o ústavnom súde.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013