znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 261/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Prešove   v   bližšie   nešpecifikovanom   konaní a postupom   Okresného   súdu   Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2009 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v bližšie nešpecifikovanom konaní a postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03.

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že na okresnom súde prebieha od roku 2003 konanie vedené pod sp. zn. 3 C 229/03. Podľa tvrdení sťažovateľa je okresný súd v tomto konaní nečinným a dochádza k prieťahom v súdnom konaní.

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný súd   ho „uznesením   pod   č.   k.   3 C 229/03,   zo   dňa   15.   III.   2004,   vyzval   na   upresnenie záverečného petitu   mojej pôvodnej žaloby,   na čo som patrične a včas reagoval svojím písomným   podaním,   zo   dňa   13.   IV.   2004.   Lenže   nič   to   nebolo   platné   lebo   súd   svojím uznesením   pod... -14,   zo   dňa   23.   IV.   04,   konanie   vo   veci   zastavil.   Je   len   samozrejmé, že v zákonnej   lehote   - v tomto   prípade   dňa 7.   V.   2004 som sa odvolal,   čomu odvolací prešovský   súd vyhovel   a   mnou napadnuté   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   svojím uznesením   sp. zn.   2 Co 60/04-22   dňa   8.   XI.   2004   zrušil   a   tým   sa   aj   skončila   celá, no bezúspešne práca bardejovského súdu za celý rok 2004.“.

Jediným   úkonom   súdu   v   roku   2005   bolo   podľa   sťažovateľa   prijatie nešpecifikovaného   procesného   rozhodnutia „na   akýsi   špecifický   problém,   ktorý tu neexistoval“, 2. mája 2005 s následnou reakciou sťažovateľa z „27. V. 07“. Následne prvostupňový súd podľa názoru sťažovateľa „celé toto konanie zmaril tak, že moje súdne konanie,   ktoré   sa   už   predtým   považovalo   za   riadnu   žalobu   dňa   18. VIII. 05   svojím uznesením odmietol“.

Na   základe   odvolania   sťažovateľa   z   28. augusta 2005   rozhodol   krajský   súd uznesením sp. zn. 2 Co 305/05 z 11. januára 2006 o zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu   a vrátení   veci   na   ďalšie   konanie.   K ďalším   úkonom   okresného   súdu   v roku   2006 patrila výzva na oznámenie, či sťažovateľ súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania z 27. júla 2006, následne predvolanie na ústne pojednávanie na 12. október 2006   s výzvou   na   predloženie   originálov   listín   potrebných   pre   dokazovanie.   Tohto pojednávania sa sťažovateľ nezúčastnil, pričom podaním z 13. septembra 2006 udelil súhlas na pojednávanie bez svojej prítomnosti. Okresný súd napriek tomu pojednávanie odročil na 16.   november   2006.   Z dôvodu   odchodu   zákonnej   sudkyne   na   súd   vyššieho   stupňa bolo pojednávanie nariadené na 16. novembra 2006 odročené na neurčito.

V roku 2007 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 18. október 2007, avšak predvolanie na toto pojednávanie sťažovateľovi „nebolo doručené po pošte včas, nemohlo sa uskutočniť v mojej prítomnosti, na čom ja ovšem nenesiem žiadnu vinu“.

Ďalší úkon okresného súdu sa uskutočnil až v roku 2008, keď bol určený termín pojednávania   na   18.   december   2008.   Sťažovateľ   sa   ho   osobne   zúčastnil,   bol   vypočutý a očakával „vynesenie rozsudku, vo veci samej, ale nestalo sa tak, aj keď sa stať tak kľudne mohlo, pretože už žiadna vážnejšia prekážka v ceste nestála“.

Okresný súd pojednávanie odročil na 18. marec 2009, na ktoré sa sťažovateľ osobne dostavil, avšak pre neprítomnosť odporcu bolo pojednávanie opätovne odročené na 20. máj 2009.

Porušenie   svojich   ústavou   zaručených   práv   vidí   sťažovateľ   najmä   v konaní prvostupňového   súdu, „prípadne   i   v   spojitosti   s nepružným   konaním   odvolacieho súdu“, ktoré   vníma   ako „nepružné   a neefektívne   –   skôr   so   snahou   lavírovať...“.   Podľa presvedčenia sťažovateľa všeobecné súdy nedokázali právoplatne skončiť vec, ktorú sám vníma ako jednoduchú, ani za viac ako 5 rokov, pričom nevidí žiadne záruky jej skončenia v krátkom čase.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„1.) Vyslovuje,   že   základné   a ľudské   práva   I.   K.   K.   podľa   ods. 2)   čl.   48   Ústavy Slovenskej republiky a ods. 1) čl. 6 Dohovoru o ich ochrane postupom Okresného súdu v Bardejove (prípadne i Krajského súdu v Prešove) v súdnom konaní vedenom pod č. k. 3 C 229/03 porušené boli.

2.) Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   vo výške   3   tis.   EUR (slovom tritisíc eur a žiadny cent), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove (prípadne spolu   s   Krajským   súdom   v   Prešove   podľa   miery   zavinenia   a zodpovednosti   určenej ústavným súdom v pomere aký uzná za spravodlivo vhodný...) zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

3.) Ukladá   Okresnému   súdu   v   Bardejove   (prípadne   spolu   s   Krajským   súdom v Prešove v podiele aký určí ústavný súd...) uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania na označený   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   (pokiaľ   bude   v   tomto   konaní   v   kauze vystupovať), a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pri preskúmaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ 26. marca 2009 doručil ústavnému súdu   podanie,   v ktorom   namietal okrem   iného porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03. Ústavný súd uvedenú sťažnosť posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 162/09 a pri predbežnom prerokovaní ju odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol   (prekážka   res   iudicata),   okrem   prípadov,   v   ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Keďže sťažovateľ v petite svojej   sťažnosti   uplatnil   identický   nárok   na ochranu ústavnosti   aj   v   tomto   konaní   (porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   3 C 229/03),   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietnuť pre neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je týmto prostriedkom sťažnosť podľa ustanovenia   §   17   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov, resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde).   Vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch (ani sťažnosti podľa citovanej predchádzajúcej právnej úpravy) nepreukázal, ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako neprípustnú aj z dôvodov podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nijakým spôsobom nešpecifikuje, ktorým konaním, rozhodnutím   alebo   postupom   krajského   súdu   malo   dôjsť   k zásahu   do   jeho   ústavou zaručených práv.

V petite   sťažnosti   pomerne   neurčito   navrhuje   vysloviť   porušenie   svojich   práv postupom okresného súdu, „prípadne i Krajského súdu v Prešove“.

Takto   formulovaný   petit   sťažnosti   nie   je   v žiadnom   prípade   vymedzený   presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Z dikcie petitu „prípadne“ nevyplýva jednoznačnosť vôle sťažovateľa, aby bolo porušenie jeho práv vyslovené aj vo vzťahu ku krajskému súdu. Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   je   teda   v kontexte   obsahu   sťažnosti nezrozumiteľná a bez akejkoľvek opory v odôvodnení sťažnosti. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ   uvádza   dva   prípady   rozhodovania   krajského súdu,   ktoré   vyústili do   vydania rozhodnutí. V prvom prípade ide o uznesenie č. k. 2 Co 60/04-22 z 8. novembra 2004, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania, a v druhom prípade o uznesenie sp. zn. 2 Co 305/05 z 11. januára 2006. Ani v jednom prípade však sťažovateľ   nenamieta   konkrétne   nedostatky   v   postupe   krajského   súdu   či   v   jeho rozhodnutiach.

V danom prípade preto ide o neúplný návrh, keďže neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných   ústavou   a zákonom   o ústavnom   súde,   pre   ktoré   bolo   potrebné   sťažnosť odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009