znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 261/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   F.,   spol.   s r.   o.,   so   sídlom   B.,   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Rob 223/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2008   doručená   sťažnosť spoločnosti   F.,   spol.   s r.   o. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Rob 223/07.

Zo   sťažnosti   a jej   z   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   30.   mája   2007   podala   na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi Z., s. r. o., na sumu 3 006 180,50 Sk. Okresný súd vyzval 7. augusta 2007 sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka zaslala okresnému súdu 15. augusta 2007 návrh na zmenu návrhu na začatie   konania,   v ktorom   zmenila   uplatňovanú   sumu   na   1 537 650   Sk.   V ten   istý   deň sťažovateľka zaplatila súdny poplatok. Predmetná vec bola vedená na okresnom súde pod sp. zn. 8 Rob 223/07.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu „uplynula neprimerane dlhá doba, požiadali sme listom zo dňa 28.11.2008 o zdôvodnenie, prečo nebol vydaný platobný rozkaz, nakoľko bol zaplatený aj súdny poplatok vo výške 92 259,3 Sk na účet Okresného súdu Senica, avšak do dnešného dňa nám nebol platobný rozkaz vydaný. Toto sme dali na vedomie predsedkyni OS Senica.

Obrátili sme sa preto so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu Krajského súdu v Trnave, ako nadriadený orgán, pričom sme túto našu sťažnosť dali na vedomie aj Ministerstvu   spravodlivosti   SR.   Reakciou   bola   odpoveď   predsedníčky   Okresného   súdu v Senici   zo   dňa   15.01.2008   (...),   v ktorej   sa   nám   ospravedlnila   za   vzniknutú   situáciu a prisľúbila skorú nápravu. Napriek tomu do dnešného dňa nedošlo k vydaniu platobného rozkazu, resp. vykonaniu iného úkonu zo strany súdu a to aj napriek urgenciám a navzdory faktu, že od podania návrhu na príslušný súd uplynulo viac než 8 mesiacov.“.

Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu v namietanom konaní boli porušené jej základné práva zaručené v čl. 46. ods. 1 a čl. 48. ods. 2 ústavy a v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Rob 223/07 porušil jej základné práva podľa čl. 46. ods. 1 a čl. 48. ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   zaplatiť   jej   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

1.   Z judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   zistil,   že   napadnuté   konanie   pred okresným súdom trvalo od jeho začatia (30. máj 2007) až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (12. februára 2008) viac ako 8 mesiacov, pričom však treba brať do úvahy, že okresný súd 7. augusta 2007 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá ho zaplatila 15. augusta 2007 a súčasne doručila okresnému súdu aj zmenu návrhu na začatie konania. Ústavný súd tiež zistil, že okresný súd opätovne vyzýval sťažovateľku na doplatenie časti súdneho poplatku aj 17. januára 2008.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   doterajšia   dĺžka   konania   pred   okresným   súdom v danej   veci,   ako   aj   obdobie   jeho   nečinnosti   nepredstavujú   v daných   okolnostiach   takú intenzitu, ktorá by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny.Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že na okresnom súde zistil (úradný záznam   z 24. apríla 2008), že namietané konanie je od 22. februára 2008 vedené pod sp. zn. 8 Cb 32/08 a vo veci bol nariadený termín pojednávania na 2. jún 2008. Ústavný súd tiež zistil, že toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania a nový termín pojednávania zatiaľ nie je určený (úradný záznam z 25. augusta 2008).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že postupom okresného súdu v predmetnom konaní bolo porušené aj jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny. Podľa vyjadrenia sťažovateľky k porušeniu označených práv došlo tým, že „nemá prístup   k nezávislému   a nestranému   súdu“,   pričom   uvedené   tvrdenie   sťažovateľka v sťažnosti neodôvodnila.

Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny) je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane a k súdu ako k orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva súdnu moc podľa čl. 142 ústavy. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho konania. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. K odňatiu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny by podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (PL. ÚS 139/02, I. ÚS 22/03, I. ÚS 52/03).Vzhľadom   na skutočnosť,   že vo   veci   okresný   súd koná, čo   vyplýva   aj z obsahu sťažnosti a jej príloh, tvrdenie sťažovateľky, že jej bol omietnutý prístup k nezávislému a nestrannému súdu, ústavný súd považuje za zjavne neopodstatnené a v dôsledku tohto odmietol aj sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 36 ods. 1 listiny ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľka nastolila.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008