znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 261/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6, 10, 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 NcC 15/05-37 z 31. mája 2005, sp. zn. 4 NcC 15/05 z 13. septembra 2005 a sp. zn. 4 NcC 15/05 z 13. októbra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2006 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6, 10, 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 NcC 15/05-37 z 31. mája 2005, sp. zn. 4 NcC 15/05 z 13. septembra 2005 a sp. zn. 4 NcC 15/05 z 13. októbra 2005.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním z 9. mája 2005 vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 7 C 107/05 podal námietku zaujatosti voči sudkyniam JUDr. Z. K., JUDr. A. S. a JUDr. G. D., ktoré sa podľa neho správajú voči nemu „arogantne a porušujú zákony“. O jeho námietke krajský súd uznesením č. k. 4 NcC 15/05-37 z 31. mája 2005 rozhodol, že uvedené sudkyne nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Zo skutočnosti, že krajský súd uvedenej námietke zaujatosti nevyhovel, sťažovateľ vyvodil, že tieto sudkyne nachádzajú na krajskom súde „nezákonnú oporu“, čo je podľa neho „jasným prejavom gangsterského prepojenia súdov na Slovensku“.

Sťažovateľ 8.   septembra   2005   doručil   krajskému   súdu   dovolanie   proti   uzneseniu z 31.   mája   2005.   V dovolaní   krajskému   súdu   vytýkal   chybné   rozhodnutie   v súvislosti s nevylúčením sudkýň okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 107/05, ktoré označil za hlúpe a chybné. Dovolanie zároveň obsahuje hrubé urážky sťažovateľa voči sudcom okresného   i krajského   súdu   a v jeho   závere   sťažovateľ   požiadal   o zrušenie   uznesenia z 31. mája 2005.

Krajský súd následne toto podanie posúdil ako hrubo urážlivé a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   sťažovateľovi   zaň   uznesením   sp.   zn.   4   NcC   15/05 z 13. septembra 2005 uložil poriadkovú pokutu vo výške 10 000 Sk, pričom podľa obsahu poučenia v tomto rozhodnutí toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Podaním   doručeným   krajskému   súdu   26.   septembra   2005   sťažovateľ   požiadal o zrušenie uznesení krajského súdu z 31. mája 2005 aj z 13. septembra 2005. Krajský súd následne   vzhľadom   na   obsah   doručeného   podania   uznesením   sp.   zn.   4   NcC   15/05 z 13. októbra   2005   uložil   sťažovateľovi   ďalšiu   poriadkovú   pokutu   vo výške 25   000 Sk a súčasne v poučení uviedol, že toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.

Dňa 28. októbra 2005 bolo krajskému súdu doručené dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu   krajského   súdu   z 13.   októbra   2005,   v ktorom   súčasne   požiadal   aj   o zrušenie uznesenia krajského súdu z 31. mája 2005.

Podľa   názoru   sťažovateľa   mu   dohovor   a ústava   zaručujú „právo   na   slobodné vyjadrenie názoru na súdnictvo na Slovensku, to vonkoncom nie je zásah do autority súdu, to sú kritické kopance do stupidity súdu teda jadrná kritika, na ktorú má sťažovateľ právo, lebo je pravdivá a štát nemá vyrubovaním pokút bez súdneho pojednávania, zastrašovať sťažovateľa, to si môže sudkyňa O. ihneď odísť do stredoveku“.

Sudkyňa   krajského   súdu   JUDr.   O.   sa   podľa   neho   jeho   odvolaním   doručeným 26. septembra 2005 vôbec nezaoberala, ale iba rozhodla o uložení mu ďalšej poriadkovej pokuty uznesením z 13. októbra 2005.

Nerešpektovaním sťažovateľom podaného odvolania, ako aj dovolania v tejto veci zákonná sudkyňa krajského súdu podľa neho „ignorovala“ jeho právo na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu.

Sťažovateľovi boli následne doručené výzvy krajského súdu z 15. marca 2006 na dobrovoľné plnenie právoplatných uznesení z 13. septembra 2005 a 13. októbra 2005.

Podaním   doručeným   24.   marca   2006   adresovaným   predsedníčke   krajského   súdu sťažovateľ podal sťažnosť na „neskutočne hlúpe úkony sudkyne JUDr. A. O., bezhranične zaujatej   osoby!!!“.   Sťažovateľ   však   podľa   neho „ako   obyčajne“ nenašiel   oporu u predsedníčky   krajského   súdu,   ktorú   nezarazilo   ani   to,   že   sa   krajský   súd   podaným odvolaním   a dovolaním   sťažovateľa   vôbec   nezaoberal „konal   ako   blázon,   čím   hrubo porušil právo na účinný opravný prostriedok“.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavnému   súdu   navrhol,   aby rozhodol, že:

„II. A. Všetky uznesenia vo veci 4 NcC 15/05 vydané Krajským súdom Bratislava Ústavný súd SR zrušuje.

II.   B.   Základné   ľudské   práva   MUDr.   D.   B.   boli   Krajským   súdom   Bratislava porušené.   Porušené boli   právo   na spravodlivé   súdne   konanie   v prítomnosti   sťažovateľa a s dokazovaním   a právo   na   súdnu   ochranu;   bolo   porušené   právo   na   slobodu   prejavu s pravdivým posúdením veci bez zásahu štátu; porušené bolo právo na účinný opravný prostriedok a zákaz diskriminácie,

II. C. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť satisfakciu vo výške 200.000.- Sk do 15 dní od doručenia nálezu.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6, 10, 13 a čl. 14 dohovoru uzneseniami krajského súdu č. k. 4 NcC 15/05-37 z 31. mája 2005, sp. zn. 4 NcC 15/05 z 13. septembra 2005 a sp. zn. 4 NcC 15/05 z 13. októbra 2005.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesenie   krajského   súdu   z 31.   mája   2005   nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2005, uznesenie krajského súdu z 13. septembra 2005 nadobudlo právoplatnosť   23.   septembra   2005   a uznesenie   krajského   súdu   z 13.   októbra   2005 nadobudlo právoplatnosť 27. októbra 2005.

Sťažnosť sťažovateľa z 9. mája 2006, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6, 10, 13 a čl. 14 dohovoru, bola podaná na poštovú prepravu 10. mája 2006 (ústavnému súdu bola doručená 12. mája 2006).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006