znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 261/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., - I., Z., zastúpeného advokátkou JUDr. D, L.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základných   práv   podľa čl. 46   ods. 1, čl.   47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Zvolen   v súvislosti   s prešetrením   jeho oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin z 19. apríla 2005, ako aj postupom Okresnej prokuratúry Zvolen v trestnom konaní v uvedenej veci vedenom pod sp. zn. Pn 2215/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. S. – I.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. augusta   2005 doručená sťažnosť (z 10. augusta   2005) Ing.   J. S. – I.,   Z.   (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. L., K. vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv   podľa čl.   46   ods. 1, čl.   47   ods.   2   a čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Zvolen   (ďalej   len   „úrad   justičnej   a kriminálnej   polície“) v súvislosti s prešetrením jeho oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin z 19. apríla 2005, ako aj postupom Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len   „okresná   prokuratúra“)   v trestnom   konaní   v uvedenej   veci   vedenom   pod   sp.   zn. Pn 2215/05.

1.   2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   listom   z 19.   apríla   2005   podaným   osobne   okresnej prokuratúre 3. mája 2005 oznámil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin (v súvislosti s jeho pohľadávkou proti obchodnej spoločnosti B., s. r. o., so sídlom v K.), využijúc zákonný postup podľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zároveň uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom (§ 43 Trestného poriadku) a taktiež navrhol zaistenie ním uplatneného nároku na náhradu škody na majetku obvineného (§ 47 Trestného poriadku).

Sťažovateľovo oznámenie zaevidovala okresná prokuratúra pod sp. zn. Pn 2215/05 a listom z 12. mája 2005 sťažovateľa upovedomila o jeho odovzdaní na vybavenie úradu justičnej a kriminálnej polície („...ako podozrenie z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona“), z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti. Okresná prokuratúra zároveň   sťažovateľa   poučila   o možnosti   žiadať   prokurátora,   aby   preskúmal   postup vyšetrovateľa po podaní oznámenia podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku.

Pretože   v zákonom   stanovenej   lehote   30   dní   (§   158   ods.   2   Trestného   poriadku) nebolo sťažovateľovi (ako oznamovateľovi a poškodenému v zmysle Trestného poriadku) doručené uznesenie podľa § 159 ods. 1, 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku a sťažovateľ nebol ani upovedomený o začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, požiadal   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   prokurátora,   aby   preskúmal   postup vyšetrovateľa po podaní oznámenia podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku.

Uvedená žiadosť z 12. júla 2005 bola okresnej prokuratúre doručená 18. júla 2005. Okresná prokuratúra však na túto sťažovateľovu žiadosť do podania sťažnosti ústavnému súdu nereagovala.

1. 3. Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne v konaní pred ústavným   súdom   namietal,   že   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície,   ako   aj   okresná prokuratúra „... nesprávnym postupom, nedodržaním lehôt a možno aj nečinnosťou konanie predlžujú,   čím   v zmysle   Ústavy   SR   porušujú   základné   právo   sťažovateľa   domáhať   sa zákonom ustanoveným postupom účinne svojho práva u orgánov činných v trestnom konaní, práva na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že vzhľadom na „... špekulatívne a protizákonné...“ konanie konateľov dlžníka sa vymoženie jeho pohľadávky proti obchodnej spoločnosti B., s. r. o., stáva   neistým,   rovnako   ako   možnosť   získať   naspäť dodaný   tovar   (vlastníctvo   k tomuto tovaru malo prejsť na dlžníka až zaplatením kúpnej ceny). Neistou sa stáva aj možnosť získať   majetok,   ku   ktorému   vlastnícke   právo   bolo   dlžníkom   na   sťažovateľa   prevedené v rámci   zabezpečenia   pohľadávky,   pričom   však   dlžník   majetkom   reálne   aj   naďalej disponoval.

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom rozhodol:

„Základné právo Ing. J. S., – I. domáhať sa zákonom ust. postupom svojho práva u orgánov činných v trest. konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresnej prokuratúry Zvolen v konaní vedenom pod č. k. Pn 2215/05 a postupom Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Zvolen v konaní vedenom v súvislosti s Pn 2215/05 vo veci poškodeného Ing. J. S. – I., Z. porušené bolo.

2.   Okresnej   prokuratúre   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pn   2215/05 a Okresnému riaditeľstvu PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Zvolen v konaní vedenom v súvislosti s Pn 2215/05, sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. S. – I. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresná prokuratúra Zvolen, alternatívne Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Zvolen, alternatívne obidvaja spoločne a nerozdielne sú povinní vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresná prokuratúra Zvolen, alternatívne Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Zvolen, alternatívne obaja spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť Ing. J. S. – I. trovy právneho zastúpenia (...)“.

II.

2. 1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

2. 2. Sťažovateľ namietol porušenie jeho základných práv zo strany úradu justičnej a kriminálnej   polície   a okresnej   prokuratúry   v dôsledku   zbytočných   prieťahov zapríčinených ich nečinnosťou, nedodržaním zákonnej lehoty 30 dní od prijatia trestného oznámenia   na   rozhodnutie   podľa   §   159   Trestného   poriadku   alebo   na   začatie   trestného stíhania   podľa   §   160   ods.   1   Trestného   poriadku   a z toho   vyplývajúcou   nerealizáciou sťažovateľom navrhovaných opatrení týkajúcich sa zaistenia ním uplatneného nároku na náhradu   škody   na   majetku   obvineného   a zaistenia   vecí   v dispozícii   dlžníka,   ku   ktorým uplatňuje vlastnícke právo.

Sťažovateľ tvrdil, že využil všetky dostupné a účinné právne prostriedky nápravy v danej veci tým, že podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku listom z 12. júla 2005 požiadal prokurátora,   aby   preskúmal   postup   vyšetrovateľa   po   podaní   oznámenia.   Okresná prokuratúra   však   na   túto   sťažovateľovu   žiadosť   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu nereagovala a neprijala žiadne opatrenia na nápravu nesprávneho úradného postupu úradu justičnej a kriminálnej polície v predmetnej veci.

2.   3.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku má oznamovateľ právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu po podaní oznámenia (podľa §   158   ods.   1   Trestného   poriadku).   Túto   žiadosť   treba   prokurátorovi   ihneď   predložiť. O výsledku preskúmania musí byť oznamovateľ prokurátorom upovedomený do 30 dní. Z fotokópie žiadosti sťažovateľa z 12. júla 2005, ktorou sa prostredníctvom svojej právnej   zástupkyne   domáhal   preskúmania   postupu   vyšetrovateľa   podľa   §   158   ods.   3 Trestného poriadku, vyplýva, že žiadosť bola doručená okresnej prokuratúre osobne do podateľne 18. júla 2005 (ako to vyplýva z údajov o doručení vyznačených pracovníkmi podateľne   okresnej   prokuratúry   na   rovnopise   žiadosti   z 12.   júla   2005).   Sťažnosť sťažovateľa   z 10.   augusta   2005   bola   ústavnému   súdu   doručená   12.   augusta   2005. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil pred uplynutím zákonnej lehoty,   v ktorej   bola   okresná   prokuratúra   povinná   jeho   žiadosť   vybaviť,   nevyčkajúc,   či uplatneným   právnym   prostriedkom   dosiahne   prostredníctvom   okresnej   prokuratúry požadovanú nápravu vo vzťahu k ochrane svojich práv.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okrem   žiadosti   prokurátorovi   o   preskúmanie   postupu vyšetrovateľa podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku poskytuje ďalšie prostriedky nápravy sťažovateľovi aj zákon o prokuratúre, a to podnet a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona   o prokuratúre),   ktorými   sa   mohol   domáhať   preskúmania   zákonnosti postupu okresnej prokuratúry v predmetnej veci, pokiaľ napriek žiadosti podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku neprijala efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy vo vzťahu k zbytočným   prieťahom   v konaní   alebo   nesprávnemu   úradnému   postupu   zo   strany vyšetrovateľa.   Uvedený   právny   prostriedok   umožňoval   a stále   umožňuje   sťažovateľovi dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc   krajského   prokurátora   (prípadne následne   generálneho   prokurátora)   záväzným   pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe   podnetu   sťažovateľa   dospel   k záveru,   že   tento   postup   okresnej   prokuratúry   bol v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi zo   strany   orgánov   činných   v trestnom   konaní   v prípravnom   konaní   (pred   podaním obžaloby), je povinný pred podaním   sťažnosti   ústavnému súdu   využiť všetky   dostupné a účinné   prostriedku   nápravy   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku,   ako   aj zákona o prokuratúre (obdobne napr. III. ÚS 365/04).

Sťažovateľ nevyčkal na uplynutie zákonnej lehoty na vybavenie jeho žiadosti podľa § 158 ods. 3 Trestného poriadku okresnou prokuratúrou a nevyužil podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. 4. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu („...   domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva u orgánov činných v trest. konaní...“) podľa čl. 46 ods.   1 ústavy a v časti namietajúcej   porušenie jeho základného práva na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi podľa čl. 47 ods. 2 ústavy je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Sťažovateľovi z uvedeného ustanovenia ústavy   vyplýva   iba   právo,   aby   sa   orgány   činné   v trestnom   konaní   jeho   oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zákonným spôsobom, náležite zaoberali. K porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zbytočnými prieťahmi v konaní by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by postup uvedených orgánov v dôsledku zbytočných prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu   možnosti   poskytnúť   efektívnu   a účinnú   ochranu   tým   jeho   právam,   ochrany ktorých sa prostredníctvom prostriedkov trestného práva domáhal, ak boli orgánom činným v trestnom   konaní   predložené   zo   strany   sťažovateľa   aspoň   obhájiteľné   tvrdenia   o ich porušení trestným činom. Vzhľadom na dátum podania trestného oznámenia sťažovateľom (3. mája 2005) však podľa názoru ústavného súdu k takýmto následkom v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to   za podmienok ustanovených zákonom.

Obsahom základného práva zaručeného v citovanom ustanovení ústavy je ústavná garancia   zaručujúca   účastníkom   konania   pred   orgánmi   verejnej   moci   právo   zvoliť   si právneho zástupcu, splnomocniť ho na zastupovanie v konaní, radiť sa s ním v priebehu uvedeného   konania,   ako   aj   oprávnenie   splnomocneného   právneho   zástupcu   realizovať úkony právnej pomoci v rozsahu procesných práv a povinností zastúpeného účastníka a jeho právneho   zástupcu   podľa   osobitného   právneho   predpisu   upravujúceho   ich   procesné postavenie v danom type konania.

K zásahu do základného práva sťažovateľa na právnu pomoc v konaní podľa čl. 47 ods. 2 ústavy by teda mohlo dôjsť v prípade, ak by postupom orgánu verejnej moci bolo sťažovateľovi   ako   účastníkovi   konania   znemožnené   zvoliť   si   právneho zástupcu, splnomocniť ho na zastupovanie v konaní, radiť sa s ním v priebehu uvedeného konania,   prípadne   ak   by   splnomocnenému   právnemu   zástupcovi   bolo   znemožnené realizovať úkony právnej pomoci v rozsahu procesných práv a povinností podľa osobitného predpisu.

Sťažovateľ však vo svojej sťažnosti žiadnu takúto skutočnosť netvrdil, pričom ani podľa názoru ústavného súdu k takýmto následkom v posudzovanom prípade nedošlo.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005