znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 260/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajobu „podľa § 371 písm.   c) Trestného poriadku“ rozsudkom Okresného   súdu   Nitra   sp.   zn.1   T/106/2008   z 3. marca   2009   v   spojení   s   rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 To/23/2009 z 29. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. mája 2010 doručená   sťažnosť   M.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na obhajobu „podľa § 371 písm.   c) Trestného poriadku“ rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T/106/2008 z 3. marca 2009 v spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 7 To/23/2009 z 29. apríla 2009. Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním z 30. mája 2010, ktorá bola doručená ústavnému súdu 3. júna 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na obhajobu v konaní pred okresným súdom a krajským súdom a predtým aj v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože v jeho trestnej veci nevykonali riadne dôkazy a nedostatočne zistili skutkový stav, za čo bol nespravodlivo obvinený a odsúdený na trest odňatia slobody. Z prvého podania tiež vyplýva, že proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý jeho dovolanie zamietol.

V podaniach navrhuje, aby ústavný súd preskúmal a zrušil rozhodnutie krajského súdu, ktoré považuje za nezákonné z dôvodu neoverenia navrhnutých dôkazov, a súčasne navrhuje, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní pred ústavným súdu právneho zástupcu.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného práva na obhajobu (podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky – ďalej len „ústava“) rozsudkom okresného súdu sp. zn.1 T/106/2008 z 3. marca 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 To/23/2009 z 29. apríla 2009 z dôvodu, že „veškeré navrhnuté dôkazy z mojej strany mi boli zamietnuté a súd ma uznal vinným bez toho, aby navrhnuté dôkazy overil“.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   doručená   ústavnému   súdu   11.   mája 2010   (podaná   na poštovú prepravu 10. mája 2010) a namietaný rozsudok krajského súdu sp. zn. 7 To/23/2009 z 29. apríla 2009, ktorý sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom žiada zrušiť, nadobudol právoplatnosť   v deň   jeho   vyhlásenia,   teda   toho   istého   dňa.   Ústavný   súd   tiež   zistil,   že rozhodnutie krajského súdu bolo oznámené sťažovateľovi v jeho prítomnosti priamo na hlavnom pojednávaní, pričom rovnopis tohto rozhodnutia mu bol doručený 11. mája 2009, čím mu nepochybne uplynula zákonná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (t. j. dva mesiace) na podanie sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k rozsudku krajského súdu z 29. apríla 2009 (obdobne napr. III. ÚS 90/03 a III. ÚS 340/07).

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy   rozhodovanie   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľa,   ktoré   sú   viazané   na   vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2010