SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 260/08-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. Č., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Banskej Bystrici pod sp. zn. ČVS: ORP-70/2-OVK-BB-2007, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2007 doručená sťažnosť V. Č., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Banskej Bystrici pod sp. zn. ČVS: ORP-70/2-OVK-BB-2007.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v sťažnosti uvádza:
„Uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku zo dňa 22. januára 2007 spisovej značky ČVS: ORP- 64/OSV-RK-2007 mi bolo vznesené obvinenie vo veci pokusu prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona.
Uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 23. januára 2007 spisovej značky ČVS: ORP- 70/2-OVK-BB-2007 mi bolo vznesené obvinenie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 22. 02. 2007 spisová značka ČVS: ORP-118/1- OVK-BB-2007 mi bolo vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku zo dňa 09. marca 2007 spisovej značky ČVS: ORP- 335/OdV-RK-2007 mi bolo vznesené obvinenie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona.
Všetky vyššie uvedené trestné veci boli postupne dňa 26. januára 2007, 27. marca 2007 a 12. apríla 2007 spojené na spoločné konanie, ktoré vedie vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ pod konaním spisovej značky ČVS: KRP-8/OVK-BB-07.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Ružomberku v konaní č. OTp/5/2007-28 zo dňa 24. januára 2007 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní č. 3Tpo/8/2007-64 zo dňa 08. februára 2007 som bol vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom mi väzba začala plynúť dňa 22. januára 2007 o 02:03 hod.
Uznesením Okresného súdu v Ružomberku v konaní 0Tp/5/2007 zo dňa 12. júla 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní 3Tpo/53/2007-357 zo dňa 19. júla 2007 bola lehota trvania väzby mojej osoby predĺžená do 22. januára 2008. Na verejnom zasadnutí som bol zastúpený náhradným obhajcom ustanoveným Okresným súdom v Ružomberku, hoci na to neboli splnené podmienky, nakoľko som nemal ustanoveného obhajcu ani zvoleného obhajcu. Obhajca, ktorý mi bol ustanovený Okresným súdom v Banskej Bystrici nebol o vykonaní tohto verejného zasadnutia vyrozumený.
V danej trestnej veci vykonávajú úkony dvaja sudcovia pre prípravné konanie - jeden sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici a jeden sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Ružomberku. Vec je vedená pred Okresným súdom v Ružomberku pod sp. zn. OTp/05/07 a pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. Otp 157/07,
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici mi ustanovil obhajcu -JUDr. Peter Petrík, vydal príkaz na skúmanie môjho duševného stavu, nariadil moju eskortu z ÚV V Ružomberok do ÚVV Banská Bystrica(...).
Dôkaz: Ustanovenie obhajcu JUDr. P. P. zo dňa 06. júla 2007
Príkaz na skúmanie duševného stavu zo dňa 01. augusta 2007 vrátane návrhu vyšetrovateľa zo dňa 01. 08. 2007
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Ružomberku rozhodoval o návrhu na predĺženie väzby, ustanovil mi obhajcu Mgr. J. F. a nariadil verejné zasadnutie o mojom návrhu na prepustenie z väzby.
Dôkaz: Uznesenie Okresného súdu v Ružomberku o predĺžení väzby
Ustanovenie obhajcu Mgr. J. F. zo dňa 01. augusta 2007 Upovedomenie obhajcu o konaní verejného zasadnutia dňa 10.09.2007
Prokurátorka Okresnej prokuratúry podala návrh na predĺženie väzby zo dňa 26. júna 2007 na Okresný súd v Ružomberku, hoci opakovane vo svojich podaniach uvádza, že vo veci je príslušný Okresný súd v Banskej Bystrici. Právny názor prokurátorky Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici o príslušnosti Okresného súdu v Banskej Bystrici v prípravnom konaní potvrdila aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.
Dôkaz: Návrh na predĺženie väzby zo dňa 26. júna 2007 Podanie prokurátorky Okresnej prokuratúry zo dňa 14. 08. 2007 Podanie prokurátora Krajskej prokuratúry zo dňa 30. 08. 2007
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2007 som obšírne uviedol všetky skutočnosti, ktoré podľa môjho názoru zakladajú môj názor o nezákonnosti mojej väzby a zároveň som požiadal o moje prepustenie z väzby na podklade ponúknutého písomného sľubu a nahradenie mojej väzby probačným a mediačným dohľadom. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sa na verejnom zasadnutí nezúčastnila. Krajský súd svojim Uznesením spisovej značky 3Tpo/64/2007-503 zo dňa 20. septembra 2007 moju sťažnosť proti Uzneseniu Okresného súdu v Ružomberku sp. zn. OTp/5/2007 zo dňa 10. septembra 2007 zamietol.
Dôkaz: Uznesenie Okresného súdu v Ružomberku zo dňa 10. septembra 2007 Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. septembra 2007
Nakoľko sa prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici nezúčastnila verejného zasadnutia konaného dňa 10. septembra 2007 pred Okresným súdom v Ružomberku, zostalo jej rozporné konanie a vyjadrenia o príslušnosti súdu pre prípravné konanie v mojej vyššie uvedenej (spojenej) trestnej veci neobjasnené. Dozorujúci prokurátor je v rozpore s ustanovením § 79 ods. 1 Trestného poriadku nečinný.“
Po citácii dotknutých článkov ústavy, dohovoru a zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) pokračuje sťažovateľ vo svojej argumentácii takto:
„S prihliadnutím na skutkový stav uvedený v bode I. tejto sťažnosti boli podľa môjho názoru porušené moje základné ľudské práva a slobody, ktoré sú mi garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 5 ods. 4 a článok 6 ods. 1 Dohovoru) a Ústavou Slovenskej republiky (článok 17 ods. 2, článok 17 ods. 5 a článok 23 ods. 1 Ústavy SR).
V trestnej veci spojenej pod spoločné konanie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Úrad justičnej a kriminálnej polície, ul. 9. mája č. 1, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „Porušiteľ č. 3") sú činný dvaja sudcovia pre prípravné konanie - sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Ružomberku a sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici.
O predĺžení mojej väzby v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Trestného poriadku však rozhodoval nepríslušný súd - Okresný súd v Ružomberku. Nakoľko v zákonnej lehote 15 dní pred uplynutím lehoty trvania väzby nebol prokurátorom predložený návrh na predĺženie väzby na miestne príslušnom súde, došlo k uplynutiu lehoty uvedenej v ustanovení § 78 Trestného poriadku. Rozhodnutie o predĺžení mojej väzby s ohľadom na miestnu príslušnosť Okresného súdu v Banskej Bystrici považujem preto za nezákonné a musím byť podľa môjho názoru ihneď prepustený na slobodu. O mojom bezodkladnom prepustení na slobodu má podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnúť prokurátor. Prokurátor, ktorému sú všetky mnou uvádzané skutočnosti známe, je ohľadom môjho prepustenia na slobodu nečinný. Zotrvávam preto vo väzbe, čím sú porušované moje práva garantované mne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o organizácií ÚS SR") sťažnosť možno podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V mojom prípade ide o však o špecifický prípad, kde dochádza k nečinnosti, tým k zbytočným prieťahom a následne k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd. Logicky potom nemohla nastať žiadna udalosť rozhodná pre začatie plynutia vyššie spomínanej lehoty (teda nedošlo k vydaniu vyššie spomínaného rozhodnutia, oznámenia, opatrenia atď.) a teda nemôžem byť ňou viazaný. Mám preto za to, že každá aktívne legitimovaná osoba v takejto situácií má právo podať túto sťažnosť v čase, keď podľa svojho uváženia, a miery trpezlivosti uzná za vhodné začať brániť svoje práva touto cestou.“
V závere sťažnosti opierajúc sa o jej odôvodnenie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:
„V trestnom konaní obvineného V. Č., narodený 16. decembra 1972, trvale bytom B., toho času ÚVV, Dončová 6, 034 01 Ružomberok stíhaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície PZ v Banskej Bystrici vo veci pokusu prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods.1, ods. 3 písm. a ) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona, pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v konaní ČVS:ORP-70/2-OVK-BB-2007 bolo postupom Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, porušené právo obvineného na konanie bez zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného zákonom č. 209/1992 Zb. Prikazuje sa Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici, aby sťažovateľa ihneď prepustila z väzby na slobodu.
Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici je povinná zaplatiť sťažovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od doručenia nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresnej prokuratúry (nečinnosťou spočívajúcou v nerozhodnutí o prepustení sťažovateľa na slobodu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Trestného poriadku) bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade uplynula pôvodná lehota trvania väzby, následne o predĺžení väzby rozhodol podľa jeho vyjadrenia nepríslušný súd, v dôsledku čoho považuje ďalšie trvanie väzby za nezákonné a domnieva sa, že je na mieste postup podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku, teda prepustenie sťažovateľa z väzby na základe rozhodnutia prokurátora. Skutočnosť, že príslušná prokuratúra o prepustení sťažovateľa z väzby dosiaľ nerozhodla, považuje za nečinnosť majúcu za následok porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd sa s argumentáciou sťažovateľa zásadne nestotožňuje a považuje ju za zjavne neopodstatnenú vzhľadom na nedostatok relevantných súvislosti medzi obsahom jeho námietok a obsahom dotknutých článkov ústavy a dohovoru.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Trestného poriadku v nadväznosti na odsek 2 tohto ustanovenia skúma prokurátor v každom období prípravného konania trvanie dôvodov väzby, v prípade, že dôvod väzby pominie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7, alebo § 78, rozhodne prokurátor o prepustení obvineného na slobodu. Skutočnosť, že sa skutkový a právny názor prokuratúry týkajúci sa rozhodovania v zmysle § 79 ods. 1 Trestného poriadku nestotožňuje s názorom sťažovateľa, nemožno kvalifikovať v žiadnom prípade ako nečinnosť, teda prieťahy v konaní. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neobsahuje záruku, že sa konajúci orgán stotožní so subjektívnymi skutkovými a právnymi názormi sťažovateľa a rozhodne podľa jeho predstáv.
Navyše treba poznamenať, že ochrana osobnej slobody je predmetom čl. 17 ústavy, osobitne pokiaľ ide o väzbu, je rozhodujúca aplikácia odsekov 1 až 5 tohto článku ústavy, avšak sťažovateľ ich porušenie v napadnutom konaní nenamietal. Ústavný súd je v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný obsahom petitu sťažnosti, pričom v danom prípade bral do úvahy, že sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, preto sa prípadným porušením základných práv sťažovateľa garantovaných v čl. 17 ods. 1 až 5 ústavy nezaoberal.
Ústavný súd na základe uvedených dôvodov posúdil sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú a odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2008