znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 260/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. Č., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária,   B.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného   čl.   48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Banská   Bystrica v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Banskej Bystrici pod sp. zn. ČVS: ORP-70/2-OVK-BB-2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Č.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2007   doručená   sťažnosť   V.   Č.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná   prokuratúra“)   v trestnom   konaní vedenom   Krajským riaditeľstvom   Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Banskej Bystrici pod sp. zn. ČVS: ORP-70/2-OVK-BB-2007.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v sťažnosti uvádza:

  „Uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Okresného riaditeľstva   PZ   v   Ružomberku   zo   dňa   22.   januára   2007   spisovej   značky   ČVS:   ORP- 64/OSV-RK-2007 mi bolo vznesené obvinenie vo veci pokusu prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona.

Uznesením   vyšetrovateľa   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   PZ,   Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 23. januára 2007 spisovej značky ČVS: ORP- 70/2-OVK-BB-2007 mi bolo vznesené obvinenie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.   a),   ods.   4 písm.   a)   Trestného   zákona   vo   forme   spolupáchateľstva   podľa   §   20 Trestného zákona.

Uznesením   vyšetrovateľa   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   PZ,   Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 22. 02. 2007 spisová značka ČVS: ORP-118/1- OVK-BB-2007 mi   bolo   vznesené   obvinenie   pre   zločin   vydierania   podľa   §   189   ods.   1 Trestného zákona.

Uznesením   vyšetrovateľa   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   PZ,   Okresného riaditeľstva   PZ   v   Ružomberku   zo   dňa   09.   marca   2007   spisovej   značky   ČVS:   ORP- 335/OdV-RK-2007 mi bolo vznesené obvinenie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona.

Všetky vyššie uvedené trestné veci boli postupne dňa 26. januára 2007, 27. marca 2007 a 12. apríla 2007 spojené na spoločné konanie, ktoré vedie vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ pod konaním spisovej značky ČVS: KRP-8/OVK-BB-07.

Uznesením   sudcu   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   v   Ružomberku v konaní č. OTp/5/2007-28 zo dňa 24. januára 2007 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní č. 3Tpo/8/2007-64 zo dňa 08. februára 2007 som bol vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom mi väzba začala plynúť dňa 22. januára 2007 o 02:03 hod.

Uznesením Okresného súdu v Ružomberku v konaní 0Tp/5/2007 zo dňa 12. júla 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní 3Tpo/53/2007-357 zo dňa 19. júla   2007   bola   lehota   trvania   väzby   mojej   osoby   predĺžená   do   22.   januára   2008. Na verejnom zasadnutí   som   bol   zastúpený   náhradným   obhajcom   ustanoveným Okresným   súdom v Ružomberku,   hoci na to neboli splnené podmienky, nakoľko som nemal   ustanoveného obhajcu   ani   zvoleného   obhajcu.   Obhajca,   ktorý   mi   bol ustanovený   Okresným   súdom v   Banskej   Bystrici   nebol   o   vykonaní   tohto   verejného zasadnutia vyrozumený.

V danej trestnej veci vykonávajú úkony dvaja sudcovia pre prípravné konanie - jeden sudca pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   a   jeden   sudca   pre prípravné konanie   Okresného   súdu   v Ružomberku.   Vec   je   vedená   pred Okresným   súdom v Ružomberku pod sp. zn. OTp/05/07 a pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. Otp 157/07,

Sudca   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   mi   ustanovil obhajcu -JUDr. Peter Petrík, vydal príkaz na skúmanie môjho duševného stavu, nariadil moju eskortu z ÚV V Ružomberok do ÚVV Banská Bystrica(...).

Dôkaz: Ustanovenie obhajcu JUDr. P. P. zo dňa 06. júla 2007

Príkaz na skúmanie duševného stavu zo dňa 01. augusta 2007 vrátane návrhu vyšetrovateľa zo dňa 01. 08. 2007

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Ružomberku rozhodoval o návrhu na predĺženie väzby, ustanovil mi obhajcu Mgr. J. F. a nariadil verejné zasadnutie o mojom návrhu na prepustenie z väzby.

Dôkaz: Uznesenie Okresného súdu v Ružomberku o predĺžení väzby

Ustanovenie obhajcu   Mgr.   J.   F.   zo   dňa 01.   augusta 2007 Upovedomenie obhajcu o konaní verejného zasadnutia dňa 10.09.2007

Prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   podala   návrh   na   predĺženie   väzby   zo   dňa 26. júna 2007 na Okresný súd v Ružomberku, hoci opakovane vo svojich podaniach uvádza, že   vo   veci   je príslušný   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici.   Právny   názor   prokurátorky Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici o príslušnosti Okresného súdu v Banskej Bystrici v prípravnom konaní potvrdila aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.

Dôkaz: Návrh na predĺženie väzby zo dňa 26. júna 2007 Podanie   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   zo   dňa   14.   08.   2007 Podanie   prokurátora Krajskej prokuratúry zo dňa 30. 08. 2007

Na   verejnom   zasadnutí   konanom   dňa   10.   septembra   2007   som   obšírne   uviedol všetky skutočnosti, ktoré podľa môjho názoru zakladajú môj názor o nezákonnosti mojej väzby a   zároveň   som   požiadal   o   moje   prepustenie   z   väzby   na   podklade   ponúknutého písomného sľubu   a   nahradenie   mojej   väzby   probačným   a   mediačným   dohľadom. Prokurátorka   Okresnej prokuratúry   v   Banskej   Bystrici   sa   na   verejnom   zasadnutí nezúčastnila. Krajský súd svojim Uznesením spisovej značky 3Tpo/64/2007-503 zo dňa 20. septembra 2007 moju sťažnosť proti Uzneseniu Okresného súdu v Ružomberku sp. zn. OTp/5/2007 zo dňa 10. septembra 2007 zamietol.

Dôkaz: Uznesenie Okresného súdu v Ružomberku zo dňa 10. septembra 2007 Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. septembra 2007

Nakoľko sa prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici nezúčastnila verejného zasadnutia   konaného   dňa   10.   septembra   2007   pred   Okresným   súdom v Ružomberku, zostalo jej rozporné konanie a vyjadrenia o príslušnosti súdu pre prípravné konanie   v   mojej   vyššie uvedenej   (spojenej)   trestnej   veci   neobjasnené.   Dozorujúci prokurátor je v rozpore s ustanovením § 79 ods. 1 Trestného poriadku nečinný.“

Po citácii dotknutých článkov ústavy, dohovoru a zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) pokračuje sťažovateľ vo svojej argumentácii takto:

S prihliadnutím na skutkový stav uvedený v bode I. tejto sťažnosti boli podľa môjho názoru porušené   moje   základné   ľudské   práva   a   slobody,   ktoré   sú   mi   garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 5 ods. 4 a článok 6 ods. 1 Dohovoru) a Ústavou Slovenskej republiky (článok 17 ods. 2, článok 17 ods. 5 a článok 23 ods. 1 Ústavy SR).

V trestnej veci spojenej pod spoločné konanie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Úrad justičnej a kriminálnej polície, ul. 9. mája č. 1, 974 01 Banská   Bystrica   (ďalej   len   „Porušiteľ   č.   3")   sú   činný   dvaja   sudcovia   pre   prípravné konanie   -   sudca pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   v   Ružomberku   a   sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici.

O predĺžení mojej väzby v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Trestného poriadku však rozhodoval nepríslušný súd - Okresný súd v Ružomberku. Nakoľko v zákonnej lehote 15   dní pred   uplynutím   lehoty   trvania   väzby   nebol   prokurátorom   predložený   návrh na predĺženie väzby   na   miestne   príslušnom   súde,   došlo   k   uplynutiu   lehoty   uvedenej v ustanovení § 78 Trestného poriadku. Rozhodnutie o predĺžení mojej väzby s ohľadom na miestnu príslušnosť Okresného súdu v Banskej Bystrici považujem preto za nezákonné a musím byť podľa môjho názoru ihneď prepustený na slobodu. O mojom bezodkladnom prepustení na slobodu má podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnúť prokurátor. Prokurátor, ktorému sú všetky mnou uvádzané skutočnosti známe, je ohľadom môjho prepustenia na slobodu nečinný. Zotrvávam preto vo väzbe, čím sú porušované moje práva garantované mne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o organizácií ÚS SR") sťažnosť možno podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V mojom prípade ide o však o špecifický prípad, kde dochádza k nečinnosti, tým k zbytočným   prieťahom   a   následne   k   porušovaniu   základných   ľudských   práv   a slobôd. Logicky potom nemohla nastať žiadna udalosť rozhodná pre začatie plynutia vyššie spomínanej   lehoty   (teda   nedošlo   k   vydaniu   vyššie   spomínaného   rozhodnutia, oznámenia, opatrenia atď.) a teda nemôžem byť ňou viazaný. Mám preto za to, že každá aktívne legitimovaná osoba v takejto situácií má právo podať túto sťažnosť v čase, keď podľa svojho uváženia, a miery trpezlivosti uzná za vhodné začať brániť svoje práva touto cestou.“

  V závere sťažnosti opierajúc sa o jej odôvodnenie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:

„V trestnom konaní obvineného V. Č., narodený 16. decembra 1972, trvale bytom B., toho   času   ÚVV,   Dončová   6,   034   01   Ružomberok   stíhaného   Krajským   riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície PZ   v Banskej Bystrici vo veci pokusu prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods.1, ods. 3 písm. a ) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona, pokračujúci zločin krádeže   podľa   §   212   ods.   2   písm.   a),   ods.   4   písm.   a)   Trestného   zákona   vo   forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného   zákona   v konaní   ČVS:ORP-70/2-OVK-BB-2007   bolo   postupom   Okresnej prokuratúry   v Banskej   Bystrici,   porušené   právo   obvineného   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného zákonom č. 209/1992 Zb. Prikazuje   sa   Okresnej   prokuratúre   v Banskej   Bystrici,   aby   sťažovateľa   ihneď prepustila z väzby na slobodu.

Okresná   prokuratúra   v Banskej   Bystrici   je   povinná   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od doručenia nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom   súde vrátane okolností,   ktoré by mohli byť dôvodom   na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresnej prokuratúry (nečinnosťou spočívajúcou v nerozhodnutí o prepustení sťažovateľa na   slobodu   v zmysle   ustanovenia   §   79   ods.   1   Trestného   poriadku)   bolo   porušené   jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade uplynula pôvodná lehota trvania väzby, následne o predĺžení väzby rozhodol podľa jeho vyjadrenia nepríslušný súd, v dôsledku čoho považuje ďalšie trvanie väzby za nezákonné a domnieva sa,   že   je   na   mieste   postup   podľa   §   79   ods.   1   Trestného   poriadku,   teda   prepustenie sťažovateľa   z väzby   na   základe   rozhodnutia   prokurátora.   Skutočnosť,   že   príslušná prokuratúra   o prepustení   sťažovateľa   z väzby   dosiaľ   nerozhodla,   považuje   za   nečinnosť majúcu za následok porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   sa   s argumentáciou   sťažovateľa   zásadne   nestotožňuje   a považuje   ju za zjavne neopodstatnenú vzhľadom na nedostatok relevantných súvislosti medzi obsahom jeho námietok a obsahom dotknutých článkov ústavy a dohovoru.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Trestného poriadku v nadväznosti na odsek 2 tohto ustanovenia   skúma   prokurátor   v každom   období   prípravného   konania   trvanie   dôvodov väzby, v prípade, že dôvod väzby pominie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7, alebo § 78, rozhodne prokurátor o prepustení obvineného na slobodu. Skutočnosť, že sa skutkový   a   právny   názor   prokuratúry   týkajúci   sa   rozhodovania   v zmysle   §   79   ods.   1 Trestného poriadku nestotožňuje s názorom sťažovateľa, nemožno kvalifikovať v žiadnom prípade ako nečinnosť, teda prieťahy v konaní. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neobsahuje záruku, že sa konajúci orgán stotožní so subjektívnymi skutkovými a právnymi názormi sťažovateľa a rozhodne podľa jeho predstáv.

Navyše treba poznamenať, že ochrana osobnej slobody je predmetom čl. 17 ústavy, osobitne pokiaľ ide o väzbu, je rozhodujúca aplikácia odsekov 1 až 5 tohto článku ústavy, avšak sťažovateľ ich porušenie v napadnutom konaní nenamietal. Ústavný súd je v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný obsahom petitu sťažnosti, pričom v danom prípade   bral   do   úvahy,   že   sťažovateľ   je   v konaní   zastúpený   kvalifikovaným   právnym zástupcom   –   advokátom,   preto   sa   prípadným   porušením   základných   práv   sťažovateľa garantovaných v čl. 17 ods. 1 až 5 ústavy nezaoberal.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   dôvodov   posúdil   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú a odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008