znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 260/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Emílie Mackovej, bytom Ž., Vilmy Turčanovej, bytom Ž., a Aleny   Hudecovej,   bytom   R.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   A.   S.,   Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. Nc/a/163/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Emílie   Mackovej,   Vilmy   Turčanovej   a Aleny   Hudecovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2004 doručená   sťažnosť   Emílie   Mackovej,   bytom   Ž.,   Vilmy   Turčanovej,   bytom   Ž.,   a Aleny Hudecovej, bytom R. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. A. S., Advokátska   kancelária,   Ž.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o úschove peňažnej sumy 1 860 900 Sk (náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti) vedenom pod sp. zn. Nc/a/163/95.

Podľa   tvrdenia   sťažovateliek   od   roku   1996   je   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. Nc/a/163/95   deponovaná   suma   za   vyvlastnené   komasačné   parcely   podľa   právoplatného vyvlastňovacieho protokolu č. ŽP 2/3557/94 z 15. februára 1995, a to komasačnú parcelu č. 5528 o výmere 6203 m2 vedenú v komasačnom hárku č. 0667 v katastrálnom území Ž. Sťažovateľky sú právnymi nástupcami po nebohom O. D. a manželke J. D. Dôvodom, prečo vyvlastňované náhrady boli dané do depozitu, bolo to, že príjemcovia boli neznámi a že v otázke   predmetnej   parcely   je   vedený   súdny   spor   o určenie   vlastníctva   pod   sp.   zn. 16 C 173/93.   Tento   spor   bol   právoplatne   skončený   24.   novembra   2003   rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 1070/02, 8 Co 1071/02 z 15. júla 2003. Sťažovateľky niekoľkokrát žiadali okresný súd o vyplatenie deponovaných peňazí. Na postup okresného súdu sa sťažovali aj sťažnosťami z 2. decembra 2002 a 27. februára 2004. Tieto sťažnosti však podľa názoru sťažovateliek neviedli k náprave. Podľa ich názoru neexistuje žiaden dôvod na to, aby okresný súd zadržiaval výplatu deponovanej čiastky.

Porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovateľky v tom, že od roku   1995 je na okresnom súde zložená peňažná čiastka   za vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 1 860 900 Sk, ktorá im doteraz nebola vyplatená.

Sťažovateľky si uplatnili aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk pre   každú   z   nich.   Svoj   nárok   odôvodnili   tak,   že   nevyplatením   deponovanej   čiastky okresným súdom sa dostali do stavu právnej neistoty a s touto čiastkou nemôžu nakladať pre pochybenie okresného súdu.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné   právo   Emílie   Mackovej...,   Vilmy   Turčanovej...   a Aleny   Hudecovej... na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline vo veci sp. zn. Nc/a/163/95 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   Emílii   Mackovej...   finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, Vilme Turčanovej... finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy a Alene Hudecovej...   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   200.000,-   Sk   ako   náhradu   nemajetkovej ujmy.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie predmetného   súdneho   spisu   sp.   zn. Nc/a/163/95   a na   vyjadrenie   k sťažnosti.   Spis   okresného   súdu   spolu   s vyjadrením   bol ústavnému súdu doručený 2. augusta 2004. Vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu uviedol, že v danom prípade bol sporný predmet vlastníctva a subjekt vlastníctva. Súbežne s konaním sp. zn. Nc/a/163/95 prebiehalo aj konanie o určenie vlastníctva na okresnom súde pod   sp.   zn.   16   C   173/93   a odvolacie   konanie   na   Krajskom   súde   v Žiline   pod   sp.   zn. 8 Co 1070/02, 8 Co 1071/02. Ďalej sa vedie konanie sp. zn. 12 C 228/2003 o povinnosť odporcov   súhlasiť   s vydaním   predmetu   úschovy   podľa   §   185e   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). O deponované peňažné prostriedky sa prihlásili jednak bývalí pozemnoknižní vlastníci a aj komasační vlastníci. Obe skupiny si odmietajú vydať súhlas na vyplatenie deponovanej sumy. Zložiteľ dal súhlas na vyplatenie bývalým pozemnoknižným vlastníkom,   proti   tomuto   súhlasu   podali   námietky   bývalí komasační   vlastníci.   Predseda okresného súdu považuje sťažnosť za neopodstatnenú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateliek podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím   a uplatňovaním takýchto práv.   Z konania o ústavnej sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).   Judikatúra   ústavného súdu   sa   ustálila v tom,   že   otázka, či   v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že ide o právnu vec navrhovateľa Vodného diela Žilina, a. s. (ďalej len „zložiteľ“), o prijatie peňažnej sumy do úschovy z dôvodu sporného vlastníctva vo výške 1 860 900 Sk ako náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

Zo spisu ústavný súd zistil, že v predmetnej právnej veci boli vykonané tieto úkony:Dňa   16.   novembra   1995   zložiteľ   navrhol   prijatie   peňažnej   sumy   vo   výške 1 890 000 Sk   ako   náhrady   za   vyvlastnené   nehnuteľnosti   z dôvodu,   že   ide   o sporné vlastníctvo.

Dňa 17. januára 1996 bol vydaný poukaz na prijatie peňazí do úschovy, ktorým bola daná úprava, kde má zložiteľ zložiť peňažné prostriedky.

Dňa 2. júla 1996 bolo vydané uznesenie, ktorým bol ustanovený opatrovník.Dňa 22. augusta 1996 bolo vydané uznesenie o prijatí do úschovy.Dňa   30.   marca   1998   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   právneho   zástupcu JUDr. M. R. (ako sa v liste uvádza – právny zástupca rodiny B. a Š.), že prekluzívna lehota na prihlásenie sa o predmet úschovy spočíva, pretože na okresnom súde prebieha spor pod sp. zn. 16 C 173/93 o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

Dňa 21. mája 1998 bola vyzvaná notárka JUDr. Š. na oznámenie dedičov po nebohej A. M.Dňa 30. novembra 1999 podal právny zástupca K. H. JUDr. A. V. žiadosť o vydanie čiastky zo súdneho depozitu.

Dňa 11. januára 2000 okresný súd vyzval zložiteľa na udelenie súhlasu na výplatu deponovanej sumy pre K. H.

Dňa 15. februára 2000 zložiteľ odpovedal, že súhlas nedáva z dôvodu prebiehajúceho sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 173/93.

Dňa 14. februára 2002 vydal okresný súd uznesenie, že suma prijatá do úschovy pripadne štátu, ak sa o ňu nikto neprihlási do 3 rokov.

Dňa 4. apríla 2002 boli okresnému súdu doručené žiadosti J. B., M. B., M. M., T. H., O. V., J. M., H. M., J. H., P. D., J. Z., M. Z., E. B. a K. H. o vyplatenie zloženej peňažnej sumy. Dňa 8. apríla 2002 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu Vilmy Turčanovej a spol. JUDr. M. R., v ktorom sa uvádza, že prekluzívna trojročná lehota spočíva, pretože spor vedený pod sp. zn. 16 C 173/93 ešte nie je právoplatne skončený.Dňa   9.   apríla   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   zložiteľa   na   vyplatenie zloženej sumy J. Z., P. Z., J. Z., J. B., K. B., A. U., M. U., G. M., A. M., P. K., A. K., A. T. a J. B.

Dňa 28. mája 2002 podal právny zástupca JUDr. M. R. námietky proti súhlasu na vyplatenie zloženej sumy.

Dňa 8.   júla 2002   právny   zástupca   JUDr.   M.   R.   opäť namietal, že   nie je možné vyplatiť deponovanú sumu pred skončením konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 173/93.

Dňa   12.   novembra   2002   podal   právny   zástupca   Vilmy   Turčanovej   a spol. JUDr. M. R. žiadosť o vydanie deponovanej sumy.

Dňa   26.   novembra   2002   okresný   súd   požiadal   zložiteľa   o súhlas   na vyplatenie zloženej sumy.

Dňa 17. januára 2003 zložiteľ oznámil, že nedáva súhlas na vyplatenie deponovanej sumy   Vilme Turčanovej   a spol. z dôvodu,   že nebol skočený   spor   sp.   zn.   16   C 173/93, a z dôvodu absencie dohody všetkých účastníkov konania.

Dňa 27. januára 2003 bola okresnému súdu doručená urgencia vybavenia žiadosti o vyplatenie deponovanej sumy.

Dňa 4. februára 2003 K. H. podala žiadosť o vyplatenie deponovanej sumy.Dňa 20. marca 2003 okresný súd zaslal zložiteľovi, J. Š., A. M., JUDr. M. R., A. B. a J. Š. kópie žiadostí o vyplatenie deponovaných finančných prostriedkov na vyjadrenie.Dňa 10. apríla 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie K. H., M. B, E. B., J. B., J. Z. a P. D. k udeleniu súhlasu na vyplatenie deponovanej čiastky.

Dňa 6. novembra 2003 dali súhlas na výplatu peňažných prostriedkov E. M., K. H., M. Z., J. Z., P. D., M. B., A. B., J. B., J. B., M. H., J. B., J. H., M. B., P. B., O. V., J. M., J. B., M. M., T. H., M. B., J. P. a I. V.

Dňa 5. novembra 2003 podala Vilma Turčanová a spol., zastúpená JUDr. M. R., opakovanú žiadosť o vydanie predmetu úschovy.

Dňa   21.   novembra   2003   okresný   súd   vyzval   zložiteľa   na   vyjadrenie,   či   súhlasí s vyplatením   deponovanej   sumy   Vilme   Turčanovej,   Emílii   Mackovej,   D.   D.   a Alene Hudecovej.

Dňa   1.   decembra   2003   bola   doručená   odpoveď   zložiteľa,   v ktorej   sa   uvádza, že nedáva   súhlas   na   výplatu   deponovaných   prostriedkov   Vilme   Turčanovej,   Emílii Mackovej,   D.   D.   a Alene   Hudecovej,   pretože   okruh   účastníkov   je   širší   a navyše K.   H. podala na okresnom súde návrh podľa § 185e OSP, ktorým sa domáha vydania predmetu úschovy.

Dňa 1. decembra 2003 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu JUDr. M. R.

Dňa 12.   marca 2004 okresný   súd   vyzval zložiteľa,   aby dal   súhlas na vyplatenie deponovaných prostriedkov účastníkom konania, inak ich odkáže na podanie žaloby proti zložiteľovi   podľa   §   185e   OSP   o nahradenie   prejavu   vôle   súhlasiť   s vydaním   predmetu úschovy.

Dňa   22.   marca   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu JUDr. M. R., ktorým doplnil žiadosť o vyplatenie deponovanej sumy.

Dňa 30. marca 2004 bolo okresnému súdu   doručené podanie zložiteľa, v ktorom oznamuje, že dáva súhlas na výplatu E. B., M. Z., J. Z., V. D., J. D., J. H., E. M., J. M., O. V., M. M., T. H., K. H., Vilme Turčanovej, M. B., O. B., A. B., J. B., J. Š. a J. Š.Dňa 26. apríla 2004 požiadal okresný súd zložiteľa o udelenie súhlasu na vyplatenie peňažných   prostriedkov   s ohľadom   na   osvedčenie   o dedičstve   sp.   zn.   D   1768/2003   pre Vilmu Turčanovú, Alenu Hudecovú a Emíliu Mackovú.

Dňa 7. mája 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď od zložiteľa, ktorou dal súhlas na   výplatu   peňažných   prostriedkov   Emílii   Mackovej,   Vilme   Turčanovej   a Alene Hudecovej.

Podľa § 185d ods. 1 OSP predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy   alebo   že   niekto   iný,   koho   súhlas   je   potrebný,   nesúhlasí   s   vydaním   predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania   a   osoby,   pre   ktorej   nesúhlas   s   plnením   došlo   k   zloženiu   do   úschovy.   Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

Podľa § 185e OSP ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

Na základe sťažnosti a spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 31/02 (1 Ro 450/01) dospel ústavný   súd   k záveru,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   Nc/a/163/95, nedošlo   k zbytočným   prieťahom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   ani   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.   V konaní   na   okresnom   súde   sa   vo   veci   vykonávali   úkony   bez   zbytočných prieťahov, okresný súd konal priebežne, predmet úschovy nebolo možné vydať, pretože účastníci konania o úschove si popierali svoje nároky, podávali námietky, zložiteľ a ani ostatní účastníci konania o úschovách nedávali súhlas na vydanie predmetu úschovy podľa § 185d   ods.   1   OSP   z dôvodu   prebiehajúceho   súdneho   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 16 C 173/93 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nárok na vydanie peňažnej sumy bol sporný z dôvodu vyššie uvedeného konania sp. zn. 16 C 173/93 a ďalej prebieha konanie   podľa   §   185e   OSP   o nahradenie   súhlasu   na vydanie   predmetu   úschovy právoplatným   rozhodnutím   súdu   pod   sp.   zn.   12   C   228/2003,   čo   bránilo   vydaniu deponovaných   peňazí   účastníkom   konania   o úschovách.   To   všetko   vylučuje   záver, že v konaní došlo k porušeniu vyššie uvedených základných práv sťažovateliek.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2004