znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 26/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova 25,   Bratislava, zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   18384/2013,   sp. zn.   Rvp   18385/2013, sp. zn. Rvp 18386/2013,   sp. zn.   Rvp   18387/2013,   sp. zn.   Rvp   18388/2013, sp. zn. Rvp 18389/2013,   sp. zn.   Rvp   18390/2013, sp. zn.   Rvp   18391/2013, sp. zn. Rvp 18392/2013, sp. zn.   Rvp   18393/2013, sp. zn.   Rvp   20313/2013, sp. zn. Rvp 20314/2013,   sp. zn.   Rvp   20315/2013,   sp. zn.   Rvp   20316/2013, sp. zn. Rvp 20317/2013,   sp. zn.   Rvp   20318/2013,   sp. zn.   Rvp   20319/2013, sp. zn. Rvp 20320/2013,   sp. zn.   Rvp   20321/2013,   sp. zn.   Rvp   20322/2013, sp. zn. Rvp 20323/2013,   sp. zn.   Rvp   20324/2013,   sp. zn.   Rvp   20325/2013, sp. zn. Rvp 20326/2013,   sp. zn.   Rvp   20327/2013,   sp. zn.   Rvp   20328/2013, sp. zn. Rvp 20329/2013,   sp. zn.   Rvp   20330/2013,   sp. zn.   Rvp   20331/2013, sp. zn. Rvp 20332/2013,   sp. zn.   Rvp   20333/2013,   sp. zn.   Rvp   20334/2013, sp. zn. Rvp 20335/2013,   sp. zn.   Rvp   20336/2013   a   sp. zn.   Rvp   20337/2013   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/554/2006 z 29. júna 2012, sp. zn. 6 Er/203/2009 z 20. augusta 2012, sp. zn. 1 Er/149/2003 z 15. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 579/2005 zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 1 Er/579/2005 z 19. apríla 2012, sp. zn. 1 Er/384/2003 zo 14. novembra 2012, sp. zn.   3   Er/205/2005   z   20.   apríla   2012,   sp.   zn.   5   Er/109/2007   z   3.   novembra   2011, sp. zn. 2 Er/12/2005   z   19.   apríla   2012, sp.   zn. 1   Er/148/2003   z   15.   novembra   2012, sp. zn. 2 Er/40/2007   zo   14.   mája   2012, sp.   zn.   4   Er/516/2006   z   20.   apríla   2012, sp. zn. 2 Er/408/2003   z   1.   marca   2010, sp.   zn.   2   Er/284/2004   z   5.   novembra   2012, sp. zn. 4 Er/182/2007 zo 16. novembra 2012, sp. zn. 4 Er/49/2005 zo 6. novembra 2012, sp. zn. 6 Er/10/2009 zo 16. augusta 2012, sp. zn. 1 Er/743/2005 zo 4. a 19. apríla 2012, sp. zn.   2   Er/42/2007   zo   14.   mája   2012, sp.   zn.   5   Er/215/2008   z   20.   novembra   2012, sp. zn. 4 Er/68/2004   zo   6.   novembra   2012, sp.   zn.   2   Er/151/2007   zo   14.   mája   2012, sp. zn. 2 Er/628/2006   z   8.   novembra   2012,   postupom   Okresného   súdu   Prešov   a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er/995/2003 z 12. apríla 2012 a sp. zn. 23 Er/802/2007 z 9. mája 2012, postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   a jeho   uznesením   sp.   zn.   3   Er/628/2010 z 9. októbra   2012, postupom   Okresného   súdu   Poprad   a jeho   uzneseniami   sp.   zn. 15 Er/263/2006 z 27. októbra 2011, sp. zn. 16 Er/256/2006 z 3. septembra 2012, sp. zn. 7 Er/389/2003   z 20. júna   2012, sp.   zn.   15   Er/230/2003   z   27.   októbra   2011, postupom Okresného súdu Humenné a jeho uzneseniami sp. zn. 17 Er/5/2009 z 13. októbra 2011, sp. zn. 5 Er/13/2009 zo 6. decembra 2011, sp. zn. 8 Er/455/2005 z 1. februára 2012 a sp. zn. 7 Er/197/2004   zo 4. apríla   2012,   ako   aj postupom   Krajského   súdu   v Prešove   a jeho uzneseniami   sp. zn. 16 CoE/19/2013   z   25.   februára   2013,   sp.   zn.   3   CoE/156/2013 z 10. apríla   2013,   sp. zn.   6   CoE/32/2013   z   28.   februára   2013,   sp.   zn.   3   CoE/163/2012 a sp. zn. 3 CoE 164/2012 z 10.   apríla   2013, sp.   zn. 22 CoE/20/2013   z 20.   marca   2013, sp. zn. 16   CoE/18/2013   z   21.   marca   2013,   sp.   zn. 22   CoE/57/2012   z   11.   apríla   2013, sp. zn. 17 CoE/157/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. 17 CoE/33/2013 z 28. februára 2013, sp.   zn. 7 CoE/19/2013 z 28. februára 2013, sp.   zn. 4 CoE/18/2013 zo 17. mája 2013, sp. zn. 14   CoE/58/2013   z   28.   mája   2013,   sp.   zn. 7   CoE/34/2013   z   27.   marca   2013, sp. zn. 19 CoE/44/2013   zo   14.   mája   2013,   sp.   zn. 19   CoE/40/2013   z   23.   apríla   2013, sp. zn. 17   CoE/73/2013   z   23.   apríla   2013,   sp.   zn. 20   CoE/50/2013   z   30.   apríla   2013, sp. zn. 11   CoE/91/2012   z   29.   apríla   2013, sp.   zn. 1   CoE/39/2013   z   25.   apríla   2013, sp. zn. 8 CoE/74/2013   z   29.   apríla   2013, sp.   zn. 17   CoE/79/2013   zo   7.   mája   2013, sp. zn. 7 CoE/79/2013   z   29.   apríla   2013,   sp.   zn. 11   CoE/118/2013   z   29.   apríla   2013, sp. zn. 11   CoE/105/2013   a sp.   zn.   11   CoE/106/2013   z   29.   apríla   2013, sp. zn. 21 CoE/79/2013   z   30.   apríla   2013, sp.   zn. 10   CoE/47/2013   z   22.   mája   2013, sp. zn. 17   CoE/75/2013   z   30.   apríla   2013, sp.   zn.   10   CoE/12/2013   z   22.   mája   2013, sp. zn. 6 CoE/74/2013   z   30.   apríla   2013, sp.   zn. 5   CoE/29/2013   zo   14.   mája   2013, sp. zn. 7 CoE/99/2012 z 30. augusta 2012, sp. zn. 1 CoE/133/2012 z 28. februára 2013 a sp. zn. 14 CoE/18/2013 z 28. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené pod sp. zn. Rvp 18384/2013,   sp. zn.   Rvp   18385/2013,   sp. zn.   Rvp   18386/2013, sp. zn. Rvp 18387/2013,   sp. zn.   Rvp   18388/2013,   sp. zn.   Rvp   18389/2013, sp. zn. Rvp 18390/2013, sp. zn.   Rvp   18391/2013,   sp. zn.   Rvp   18392/2013, sp. zn. Rvp 18393/2013, sp. zn.   Rvp   20313/2013, sp. zn.   Rvp   20314/2013, sp. zn. Rvp 20315/2013,   sp. zn.   Rvp   20316/2013,   sp. zn.   Rvp   20317/2013, sp. zn. Rvp 20318/2013,   sp. zn.   Rvp   20319/2013,   sp. zn.   Rvp   20320/2013, sp. zn. Rvp 20321/2013,   sp. zn.   Rvp   20322/2013,   sp. zn.   Rvp   20323/2013, sp. zn. Rvp 20324/2013,   sp. zn.   Rvp   20325/2013,   sp. zn.   Rvp   20326/2013, sp. zn. Rvp 20327/2013,   sp. zn.   Rvp   20328/2013,   sp. zn.   Rvp   20329/2013, sp. zn. Rvp 20330/2013,   sp. zn.   Rvp   20331/2013,   sp. zn.   Rvp   20332/2013, sp. zn. Rvp 20333/2013,   sp. zn.   Rvp   20334/2013,   sp. zn.   Rvp   20335/2013, sp. zn. Rvp 20336/2013 a sp. zn. Rvp 20337/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 26/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 20. júna 2013 a 20.   augusta   2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“),   práva   podľa   čl.   47   Charty   základných   práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupmi   a uzneseniami   okresných   súdov   a krajského   súdu   špecifikovanými   v záhlaví rozhodnutia (ďalej aj „uznesenia okresných súdov“ alebo „uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a v rámci   svojej   činnosti   poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok   dojednaných   v úverových   zmluvách.   Vzhľadom   na skutočnosť,   že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania   pred   ňou   zvoleným   rozhodcovským   súdom.   Následne   boli   na základe rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v týchto   konaniach   začaté   exekučné   konania. V ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v prospech   sťažovateľky   začaté exekučné   konania. V priebehu   exekučného   konania   bolo   uzneseniami   okresných   súdov v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

V sťažnostiach zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl.   6   ods.   1   a čl.   7   ods.   1   smernice   Rady   93/13/EHS   z 5.   apríla   1993   o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,   ktorý   konštatoval ex offo   nekalú povahu zmluvnej podmienky,   nemusí   na to,   aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby   sa   k tomu   kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na   tento   účel   ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   proti   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov,   a   zároveň   podáva   vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na   tieto   veci.   Za   relevantné pochybenie   v   postupe okresného   súdu   a krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť,   že o zastavení exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia   smernice   Rady   93/13/EHS   z   5.   apríla   1993   o   nekalých   podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj práva podľa čl. 47 charty, porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresného súdu   a postupom   a uzneseniami   krajského   súdu   v uvedených   konaniach,   zruší   označené uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie   a sťažovateľke   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 18384/2013,   sp. zn.   Rvp   18385/2013,   sp. zn.   Rvp   18386/2013, sp. zn. Rvp 18387/2013,   sp. zn.   Rvp   18388/2013,   sp. zn.   Rvp   18389/2013, sp. zn. Rvp 18390/2013, sp. zn.   Rvp   18391/2013,   sp. zn.   Rvp   18392/2013, sp. zn. Rvp 18393/2013, sp. zn.   Rvp   20313/2013, sp. zn.   Rvp   20314/2013, sp. zn. Rvp 20315/2013,   sp. zn.   Rvp   20316/2013,   sp. zn.   Rvp   20317/2013, sp. zn. Rvp 20318/2013,   sp. zn.   Rvp   20319/2013,   sp. zn.   Rvp   20320/2013, sp. zn. Rvp 20321/2013,   sp. zn.   Rvp   20322/2013,   sp. zn.   Rvp   20323/2013, sp. zn. Rvp 20324/2013,   sp. zn.   Rvp   20325/2013,   sp. zn.   Rvp   20326/2013, sp. zn. Rvp 20327/2013,   sp. zn.   Rvp   20328/2013,   sp. zn.   Rvp   20329/2013, sp. zn. Rvp 20330/2013,   sp. zn.   Rvp   20331/2013,   sp. zn.   Rvp   20332/2013, sp. zn. Rvp 20333/2013,   sp. zn.   Rvp   20334/2013,   sp. zn.   Rvp   20335/2013, sp. zn. Rvp 20336/2013   a   sp. zn.   Rvp   20337/2013 a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú v podstate totožné s jej argumentmi, ktoré použila v stovkách iných sťažností, ktoré už riešil ústavný súd.

Pri   predbežnom   prerokovaní   týchto   sťažností   sa ústavný   súd   plne stotožňuje s dôvodmi   uvedenými   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach,   napr.   uzneseniach sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. IV. ÚS 299/2012-16 zo 7. júna 2012 sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 303/2012 z 5. septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 386/2013 z 28. augusta 2013, ako aj ďalších   rozhodnutiach   (III.   ÚS   398/2013,   III.   ÚS   401/2013   a III.   ÚS   527/2013),   ktoré skončili odmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,   pri   akceptovaní   právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných   súdov o vyhlásení   exekúcií   za   neprípustné   a   ich   zastavení   v stovkách   prípadov,   pretože rozhodcovské rozsudky alebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

Keďže   sťažovateľke   sú   z predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu notoricky známe aj iné dôvody, pre ktoré ústavný súd jej sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené, nepovažuje za účelné uvádzať k tomu podrobnejšie argumenty, preto tieto sťažnosti   ústavný   súd   odmietol   bez   odôvodnenia   (posledná   veta   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014