znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 26/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   A.,   Ž.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   D.   K.,   Ž.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   vyrozumením   Okresnej   prokuratúry Galanta sp. zn. 2 Pv 592/09 z 28. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. A. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2011 doručená sťažnosť M. A., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. D.   K.,   Ž.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyrozumením   Okresnej   prokuratúry   Galanta   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   sp.   zn. 2 Pv 592/09 z 28. októbra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 31. marca 2008 podala na Okresnej prokuratúre Žiar   nad   Hronom   trestné   oznámenie,   ktorá   ho   odstúpila   okresnej   prokuratúre   a tá   ho následne odstúpila na priame vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Š. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“). Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresné riaditeľstvo jej trestné oznámenie uznesením sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-Sa-2008 odmietlo, pričom proti tomuto rozhodnutiu   podala   13.   júna   2008   sťažnosť,   ktorú   okresná   prokuratúra   uznesením   č. k. 1 Pn 229/08-11 zamietla.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky proti uzneseniu okresnej prokuratúry podala podnet, ktorý Krajská prokuratúra v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) prešetrila a listom zo 17. júla 2009 jej oznámila, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní považuje za predčasne vydané, a preto okresnej prokuratúre dala pokyn na začatie trestného stíhania.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   prípisom   z 1.   októbra   2009   sp.   zn.   ČVS:   ORP-522/OVK-SA-2008   jej   okresné   riaditeľstvo   oznámilo,   že   vo   veci   bolo   začaté   trestné stíhanie. K uvedenému sťažovateľka dodala, že od tejto doby nemá žiadnu vedomosť o tom, ako   bolo naložené s jej   trestným   oznámením, a preto žiadala „porušovateľa“ o podanie informácie a neskôr podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka bez ďalších súvislostí uviedla: „Po podaní sťažnosti na Ústavný súd dňa 20. 12. 2010, ktorá pre údajné nepočkanie sťažovateľky, či jej podnet bude účinný a že sa údajne predčasne obrátila na Ústavný súd SR bola odmietnutá dňa 11. 2. 2011, Okresné riaditeľstvo   PZ   Š.,   pod   č.   j.   ČVS:   ORP-59/SS-SA-2011   rozhodlo   tak,   že   konanie   bolo zastavené.“ Sťažovateľka   dodala,   že   25.   februára   2011   podala   proti   označenému rozhodnutiu   okresného   riaditeľstva   sťažnosť.   Podľa   jej   udania   o predmetnej   sťažnosti nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Sťažovateľka   súčasne   uviedla,   že   4.   novembra   2011   jej   okresná   prokuratúra oznámila, že uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-15/JP-Sa-2010 z 24. novembra 2010 bolo trestné stíhanie prerušené a že uznesenie jej nebolo potrebné doručiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa sťažovateľka domnieva, že o jej trestnom oznámení z 31. marca 2008 sa nekoná, „respektíve sa koná v rozpore s pokynom Krajskej prokuratúry zo dňa 17. 7. 2009“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Okresná prokuratúra v Galante, vyrozumením č. j. 2 Pv-592/09-18 zo dňa 28. 10. 2011, porušuje právo sťažovateľky na riadne a včasné prešetrenie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov a sústavným porušovaním služobných povinností verejných činiteľov vo   vzťahu   k   §   210   a   §   230   ods.   1   a 2   Trestného   poriadku,   bez   zbytočných   prieťahov priznané   jej   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR.   Ústavný   súd   zaväzuje   Okresnú   prokuratúru v Galante   zabezpečiť,   bez   ďalších   prieťahov   pokračovať   v súlade   s pokynom   Krajskej prokuratúry v Trenčíne v začatom trestnom konaní.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv počas troch rokov, priznáva jej odškodné v čiastke   150   000   Sk   x   3   roky,   to   je   4   979   €   a úhradu   právnych   trov   vyčíslených   na pojednávaní.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu podania sťažovateľky dospel ústavný súd k zisteniu, že pokiaľ ide o petit návrhu, sťažovateľka sa ním domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy vyrozumením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 592/09 z 28. októbra 2011.

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   pokiaľ   ide   o komplexne posúdenie   podania   sťažovateľky   označeného   ako „Sťažnosť,   na   porušenie   práva priznaného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov Okresnou prokuratúrou č. j. 2 Pv-593/09-18, zo dňa 28. 10. 2011“, toto aj napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zastáva názor, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje jasný   a   zrozumiteľný   petit   ako   východisko   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu.   Na   tomto mieste   považuje ústavný   súd   za   nevyhnutné pripomenúť,   že   sťažovateľka   sa   domáhala vyslovenia   porušenia základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vyrozumením okresnej prokuratúry, to znamená konkrétnym úkonom orgánu verejnej moci, a nie jeho postupom. V tejto súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti svoju doterajšiu judikatúru (obdobne napr. III. ÚS 143/05, III. ÚS 258/05), podľa   ktorej k porušeniu   označeného   základného   práva   by   mohlo   dôjsť   v dôsledku nečinnosti   alebo   nesprávnej   činnosti   okresnej   prokuratúry,   avšak   iba   samotným vyrozumením č. k. 2 Pv 592/09-18 z 28. októbra 2011 toto základné právo sťažovateľky porušené byť nemohlo.

Okrem toho v odôvodnení sťažnosti sťažovateľka uviedla aj také okolnosti, ktorých súvis   s petitom   sťažnosti   nie   je   možné   jednoznačne   stanoviť.   Sťažovateľka   zároveň spomenula   a spisovou   značkou   označila aj také   procesné   postupy   okresnej   prokuratúry a okresného   riaditeľstva,   ktoré   podľa   zistení   ústavného   súdu   vôbec   nesúvisia   s petitom sťažnosti (napr. konanie vedené na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-59/SS-SA-2011). Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľky ako celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   vykazuje   nedostatky   náležitostí predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   z   uvedeného   dôvodu   už pri jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012