znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 26/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., bytom K., pre namietané porušenie jej základných práv v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 40 D 202/02, D not 67/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra 2005 doručená sťažnosť (z 25. októbra 2005) D. M., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   svojich   základných   práv   v dedičskom   konaní   vedenom   na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 40 D 202/02, D not 67/02.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie   sťažovateľky   v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to   ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr.   III.   ÚS   17/03, III.   ÚS   234/04),   ani označenie   základných   práv   alebo   slobôd zaručených v ústave, prípadne v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

Ústavný súd listom z 28. novembra 2005 (doručeným sťažovateľke podľa doručenky 3. decembra 2005) upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania   pred   ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jej   sťažnosť   tieto   zákonom predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ju,   aby   v lehote   14   dní   od   doručenia   výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránila (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľka nereagovala.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť neobsahuje označenie základných práv alebo slobôd zaručených v ústave, prípadne v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, ani návrh   rozhodnutia   (petit),   ktorého   sa   sťažovateľka   od   ústavného   súdu   domáha, vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci,   t.   j.   ktorého   formulácia nevyvoláva   pochybnosti   o tom,   porušenie   ktorého   základného   práva,   ktorým   orgánom verejnej   moci,   v akej   veci   a akým   spôsobom   (zásahom)   žiada   sťažovateľka   vysloviť, prípadne   akých   ďalších   opatrení   smerujúcich   k náprave   porušenia   ústavnosti v   súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha (III.   ÚS   282/04). K sťažnosti   nie   je   pripojené   splnomocnenie   preukazujúce   zastúpenie sťažovateľky   v konaní   pred   ústavným   súdom   kvalifikovaným   právnym   zástupcom (advokátom), tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   aj   napriek   podrobnému   poučeniu   ústavného   súdu   nedoplnila   svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu z 28. novembra 2005.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľka napriek výzve ústavného súdu neodstránila nedostatky svojho podania. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2006