znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 259/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., toho času vo väzbe, ktorou namietal porušenie svojich   základných   práv   a slobôd   zaručených   v čl.   17   ods.   2   a v čl.   50   ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 (pôvodne pod sp. zn. ČVS: ORP-3055/1-OSV-ZA-2004), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2005 doručená sťažnosť z 25. júla 2005 J. M., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 a s čl. 152 ods.   4   ústavy   postupom   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“).

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   z k nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že vyšetrovateľ   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   oddelenia   skráteného   vyšetrovania, uznesením sp. zn. ČVS: ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 z 28. júla 2004 začal podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol proti sťažovateľovi obvinenie za spáchanie trestného činu útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona.

Opatrením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1 Tp 1422/04 zo 14. augusta 2004 bol sťažovateľovi v uvedenej trestnej veci ustanovený obhajca podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku   z dôvodu   nutnej   obhajoby   podľa   §   36   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku (sťažovateľ sa v tom čase nachádzal vo väzbe v inej trestnej veci).

Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 z 29. marca 2005 vyšetrovateľ úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   oddelenia   všeobecnej   kriminality,   trestné   stíhanie sťažovateľa pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona (začaté uznesením sp. zn. ČVS: ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 z 28. júla 2004) zastavil podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku s odôvodnením, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý sťažovateľa podľa očakávania postihne v súvislosti   s jeho   trestným   stíhaním   v trestných   veciach   vedených   na   úrade   justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002 a ČVS: ORP-49/1-OVK-ZI-2004.

Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu vyšetrovateľa sťažnosť. Porušenie svojich práv postupom vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície v uvedenej trestnej veci namietal aj v podaniach z 15. novembra 2004, z 30. marca 2005 a z 8. apríla 2005, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície Okresnou prokuratúrou v Žiline (ďalej len „okresná prokuratúra“).

Prokurátor   okresnej   prokuratúry   uznesením   č.   k.   1   Pv   801/04-83   z 1.   júla   2005 sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 z 29. marca 2005 zamietol. Na žiadosti sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa z 15. novembra 2004, z 30. marca 2005 a z 8. apríla 2005 reagoval listom č. k. 1 Pv 801/04-85 z 1. júla 2005, v ktorom okrem iného uviedol: „(...) K údajnému porušeniu Vašich práv na obhajobu uvádzam nasledovné. Dňa 28. 7. 2004 uznesením   policajného   orgánu   Odboru   skráteného   vyšetrovania   ÚJKP   OR   PZ   v Žiline sp. zn. ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 podľa § 163 ods. 1 Tr. por. Vám bolo vznesené obvinenie pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. pre skutok uvedený v predmetnom uznesení. Nakoľko policajný orgán zistil, že ste sa v tej dobe nachádzali vo väzbe, z tohto dôvodu urýchlene predložil spisový materiál vecne a miestne príslušnému vyšetrovateľovi Odboru všeobecnej kriminality ÚJKP OR PZ v Žiline. Z úradného záznamu vyšetrovateľa zo dňa 11. 8. 2004 vyplýva, že Vás vyšetrovateľ poučil o tom, že vo Vašom prípade   sa   jedná   o nutnú   obhajobu   a v prípade,   že   ak   si   v lehote   dvoch   dní   nezvolíte obhajcu a ak Vám obhajcu nezvolí ani Váš príbuzný v priamom pokolení a ďalšie na to oprávnené osoby, tak Vám bude obhajca ustanovený Okresným súdom v Žiline. Keďže ste si v uvedenej   lehote   nezvolili   obhajcu,   resp.   ani   žiadna   oprávnená   osoba   Vám   nezvolila obhajcu, obhajca Vám bol ustanovený rozhodnutím okresného súdu v Žiline dňa 14. 8. 2004. Z tohto dôvodu mám zato, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k porušeniu Vášho práva na obhajobu. (...)“

Sťažovateľ   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 (pôvodne pod sp. zn. ČVS: ORP-3055/1-OSV-ZA-2004) argumentujúc, že v čase vznesenia obvinenia pre trestný čin útoku na štátny orgán sa nachádzal vo väzbe v súvislosti s konaním v jeho inej trestnej veci. Napriek tomu mu nebola ihneď pri vznesení obvinenia daná možnosť zvoliť si obhajcu podľa vlastnej vôle, pričom k ustanoveniu obhajcu jeho osobe došlo až po 17 dňoch od vznesenia obvinenia.

Sťažovateľ uviedol, že: „(...) právo podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nadobudol   momentom   vznesenia   obvinenia   voči   jeho   osobe   dňa   28.   júla   2004,   pričom Policajný orgán PZ SR ho nepoučil o jeho práve zvoliť si obhajcu podľa vlastnej vôle, nedal mu čas, lehotu na zvolenie obhajcu a ustanovený obhajca bol sťažovateľovi ustanovený až dňa 14. augusta 2004, teda po 17 dňoch od nadobudnutia jeho (sťažovateľovho, pozn.) práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ namietol   porušenie svojich   základných práv zo strany úradu   justičnej a kriminálnej polície aj tým, že tento orgán v označenej trestnej veci nepostupoval zákonne a teda ani ústavne súladným spôsobom, na základe čoho sa v konaní pred ústavným súdom domáhal   rozhodnutia,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho základných   práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 a s čl. 152 ods.   4   ústavy   postupom   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v uvedenej   trestnej   veci, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 000 Sk a taktiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.

V prílohe   svojej   sťažnosti   z 25.   júla   2005   doručil   sťažovateľ   ústavnému   súdu   aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo nezákonným postupom úradu   justičnej a kriminálnej polície v prípravnom   konaní v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-607/1-OVK-ZI-2004 (pôvodne pod sp. zn. ČVS: ORP-3055/1-OSV-ZA- 2004).

Z príloh   pripojených   sťažovateľom   k ústavnej   sťažnosti   okrem   iného   vyplýva,   že uvedené   trestné   stíhanie   (začaté   uznesením   sp.   zn.   ČVS:   ORP-3055/1-OSV-ZA-2004 z 28. júla 2004) bolo právoplatne zastavené.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažovateľovej   sťažnosti   z   25.   júla   2005   prihliadal ústavný   súd   v   rámci   skúmania   splnenia   podmienky   vyčerpania dostupných   a účinných prostriedkov   nápravy   zo   strany   sťažovateľa   (v   zmysle   citovaného   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde)   aj   na   skutočnosť,   že   1.   júla   2004   nadobudol   účinnosť   zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

Táto právna norma poskytuje sťažovateľovi právne prostriedky, využitím ktorých sa môže   domáhať   nápravy   namietaného   porušenia   ním   označených   práv   prostredníctvom Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   [konajúceho   v mene   štátu   pri   predbežnom prerokovaní   nároku   uplatneného   podľa   uvedeného   zákona   v súvislosti   s prípadným nesprávnym úradným postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v trestnom konaní - § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.].

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 druhej vety zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné   prieťahy   v   konaní   alebo   iný   nezákonný   zásah   do   práv,   právom   chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Iným nezákonným zásahom do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb je nepochybne aj taký postup orgánov verejnej moci (vrátane orgánov činných v trestnom konaní) pri výkone ich právomoci, ktorým došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (ods. 1). V   prípade,   ak   iba   samotné   konštatovanie   porušenia   práva   nie   je   dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným   postupom,   uhrádza   sa   aj   nemajetková   ujma   v   peniazoch,   ak   nie   je   možné uspokojiť ju inak (ods. 2).

Od   účinnosti   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   (od   1.   júla   2004)   má   teda   sťažovateľ k dispozícii   účinné   prostriedky   nápravy   na   ochranu   ním   označených   práv   zaručených v ústave na základe ustanovení § 3, § 9, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ich   využitím   sťažovateľ   mohol   a   môže   v prípade   uznania   opodstatnenosti   jeho   tvrdení dosiahnuť   uznanie   porušenia   svojich   práv,   ochrany   ktorých   sa   domáha   v súčasnosti v konaní pred ústavným súdom, ako aj nápravu vo forme náhrady škody zahŕňajúcej taktiež nemajetkovú ujmu (§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.), či už prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného všeobecného súdu (§ 4, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ disponuje dostupným a účinným prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd, o ktorom je v konečnom   dôsledku   oprávnený   rozhodnúť   všeobecný   súd.   Vzhľadom   na   princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k sťažovateľom napádanému postupu úradu justičnej a kriminálnej polície daná právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

3. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   (predovšetkým   o jeho   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005