SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 258/2023-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 21T/22/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou „na nespravodlivý proces“ doručenou ústavnému súdu 26. apríla 2023 domáha nariadenia okamžitého prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Tvrdí, že bol Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 21T/22/2022 odsúdený počas práceneschopnosti, jeho trestný proces sa konal „bez právnika“ napriek tomu, že oň žiadal. Vyjadruje presvedčenie, že „boli porušené moje práva“.
II.
Skutkové východiská
2. Vzhľadom na neúplnosť ústavnej sťažnosti sa ústavný súd oboznámil s rozsudkom okresného súdu č. k. 21T/22/2022 z 12. septembra 2022, ktorý je dostupný na oficiálnom webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vyplýva z neho, že sťažovateľ bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu na tom skutkovom základe, že sťažovateľ mal od júna do augusta 2020 pod zámienkou organizovania táborov pre deti a seniorov prostredníctvom sociálnych sietí a webstránok ponúkať tábory pre tieto osoby, pričom finančnú hotovosť uhradenú ako rezerváciu táborov si od objednávateľov nechal zasielať na svoj bankový účet a po zaslaní týchto finančných prostriedkov prestal s objednávateľmi komunikovať, čím poškodeným objednávateľom spôsobil škodu vo výške 7 280 eur. Okresný súd mu uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj povinnosť náhrady škody. Rozsudok okresného súdu neobsahuje odôvodnenie, keďže sa po jeho vyhlásení prokurátorka i obžalovaný vzdali odvolania.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Ústavný súd už uznesením č. k. III. ÚS 575/2022-10 z 13. októbra 2022 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa z 2. septembra 2022 proti postupu okresného súdu v označenom trestnom konaní pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Uvedený dôvod odmietnutia nezakladá prekážku podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde pre rozhodovanie o aktuálne predbežne prerokúvanej ústavnej sťažnosti.
4. Z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a práv, ktoré sú zakotvené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu. Táto úloha predstavuje úlohu každého orgánu verejnej moci v rámci jemu zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré participujú na ochrane ústavnosti (IV. ÚS 594/2021).
5. Ústavnou sťažnosťou napadnutý postup okresného súdu bol postupom súdu prvého stupňa v trestnom konaní, ktorý bol zavŕšený vyhlásením a následným doručením rozsudku. Proti rozsudku má obžalovaný právo podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, pričom následne poskytuje ochranu jeho základným právam a slobodám odvolací súd. Podľa obsahu predmetného rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ vzdal odvolania, čo mu síce Trestný poriadok v § 312 ods. 1 výslovne umožňuje, z pohľadu predbežného prerokovania sťažovateľovho návrhu na začatie konania na ústavnom súde však takýto procesný úkon obžalovaného má za následok splnenie hypotézy § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
6. Sťažovateľ sa vzdaním sa odvolania sám zbavil možnosti splniť podmienku prípustnosti svojej ústavnej sťažnosti. Preto ju ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2. písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú. Nebolo už potom efektívne aktivovať proces odstraňovania chýbajúcich náležitostí ústavnej sťažnosti (nedostatok kvalifikovaného právneho zastúpenia, absencia označenia práv, ktoré mali byť porušené, absencia náležitého odôvodnenia ústavnej sťažnosti).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. mája 2023
Robert Šorl
predseda senátu