znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 258/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 50 C 243/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II ( ďalej len „okresný súd“ ) v konaní sp. zn. 50 C 243/2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol podstatné skutkové okolnosti odôvodňujúce jej   podanie.   Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z jej   príloh   zistil   nasledujúce skutočnosti.

Sťažovateľ   podal   17.   októbra   2008   okresnému   súdu   žalobu o   ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Následne svojím podaním z 10. decembra 2008 sťažovateľ požiadal okresný súd o zabezpečenie dôkazov z dôvodu obavy, že dôjde k ich zničeniu a neskoršej nemožnosti sťažovateľom navrhované dôkazy vykonať.

Uznesením okresného súdu č. k. 50 C 243/2008-127 z 20. januára 2009 bola jeho žiadosť   zamietnutá.   Okresný   súd   v odôvodnení   uznesenia   o   zamietnutí   návrhu na zabezpečenie dôkazov uviedol,   že tento návrh nie je dôvodný, „pretože skutočnosti, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukázať nie sú relevantné pre konanie vo veci samej“.

Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal 2. februára 2009 odvolanie.Podľa   názoru   sťažovateľa   konanie   sudkyne   okresného   súdu,   ktorá   uznesením zamietla sťažovateľov návrh na zabezpečenie dôkazov, svedčí o tom, že „sa rozhodla hneď na   začiatku   konať   kriminálne,   chce   umožniť   zničenie   dôkazov,   ktoré   sú   rozhodujúce na konečné rozhodnutie vo veci samej“.

Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti domáhal vyslovenia tohto nálezu:„II.A. Okresný súd Bratislava II porušil základné ľudské právo D. B. garantované čl. 6   ods.   1   medzinárodného   dohovoru   –   právo   na   spravodlivé   konanie, keď už prvostupňový   súd   je   povinný   konať   podľa   zákona   a nemá   právo   na   obštrukcie so zneužitím prípustného odvolania!

II.B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške   10.000   Eur   (pre   mnohopočetné   delikty)   v lehote   15   dní   od doručenia   Nálezu ÚS SR.

II.C. Okresný   súd   Bratislava   II je   povinný   okamžite   –   bezodkladne   požadované dôkazy zabezpečiť – v prípade umožnenia zničenia dôkazov premlčaním – je súd povinný zaplatiť D. B. sumu 100.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ÚS SR.

II.D. Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   trovy   konania   advokátovi a sťažovateľovi v lehote 15 dní.

II.E. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie OS Bratislava II 50 C/243/2008-127 zo dňa 20. 01. 2009 a prikazuje mu bezodkladne konať.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 243/2008.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná   iba   vtedy,   ak   ochranu   tomuto   právu   alebo   slobode   neposkytujú   všeobecné   súdy (napr. III. ÚS 32/03).

Princíp subsidiarity vyplývajúci zo znenia čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného   súdu   preskúmavať,   potvrdzovať   či   zrušovať   procesné   alebo   meritórne rozhodnutia, pokiaľ existuje zákonom ustanovená možnosť domáhať sa ochrany dotknutých základných práv na súdoch v sústave všeobecných súdov.

V zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   zásadne   nie   je   oprávnený   prijať sťažnosť   na   ďalšie   konanie,   ak   existuje   všeobecný   súd,   ktorý   v súlade   so   všeobecnou právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (napr. III. ÚS 152/03).

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 50 C 243/2008-127 z 20. januára 2009 mal sťažovateľ právo podať odvolanie. Toto svoje právo sťažovateľ využil a odvolanie podal okresnému súdu 5. februára 2009. Všeobecným súdom oprávneným preskúmať na základe podaného   odvolania   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   je   v danom   prípade   v rámci sústavy   všeobecných   súdov   miestne   príslušný   krajský   súd.   Táto   skutočnosť   vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodnúť o podanej sťažnosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009