znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 257/2010-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   septembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo   veci   sťažnosti   J.   M.,   Č.,   zastúpeného   JUDr.   J.   V.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   5/2004 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Bratislava   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   M.   trovy   právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet spoločnosti S., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 257/2010-9 z 29. júna 2010 prijal sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 o zaplatenie sumy 216 954 Sk (7 201,55 €) s prísl.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   vystupuje   v   konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I.   sp.   zn. 27Cb/5/2004 v postavení navrhovateľa. Dňa 10. 05. 2004 podal sťažovateľ žalobu proti odporcovi K., a. s., B., o zaplatenie 216.954 Sk s prísl. Okresný súd v Bratislava I. (ďalej len   okresný   súd),   ktorý   vec   prejednáva   pod   sp.   zn.   27Cb/5/2004   postupuje   v   konaní   s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od r. 2004, nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené. Vo veci okresný súd uskutočnil len dve pojednávania v dňoch 31. 03. 2006 a 24. 01. 2008. Súd vytýčil pojednávanie na deň 27. 05 2010, pričom pojednávanie bez uvedenia dôvodu odročil na deň 09. 08. 2010.“

Podľa sťažovateľa súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 prebieha od roku 2004 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 15 000 € odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty. Sťažovateľovi vzniká vážna ujma, pretože musel do opravy vozidla investovať finančné prostriedky a od roku 2004 sa nemôže domôcť poistného plnenia zo strany poisťovne.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný   súd   Bratislava   I.   svojou   nečinnosťou   vo   vybavovaní   veci   sp.   zn. 27Cb/5/2004 porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I.,   aby   vo   veci   sp.   zn. 27Cb/5/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   I.   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastupovania vo výške 303,31 € (príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu – 2 x 120,23 € + 2 x 7,21 € režijný paušál + 19 % DPH, t. j. 48,43 €) na účet spoločnosti S., so sídlom Č., v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V. v S. a. s. Č., číslo účtu:...“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr.3554/2010 z 19. júla 2010, v ktorom sa uvádza:

„…   Dňa   11.   05.   2004   bol   tunajšiemu   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania v právnej veci navrhovateľa: J. M., proti odporcovi: K., a. s. a bol zapísaný pod sp. zn. 1Rob   1290/2004.   Dňa   15.   06.   2004   výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   adresovaná navrhovateľovi. Dňa 21. 07. 2004 záznam o zaplatení.

Dňa 27. 07. 2004 bol vydaný platobný rozkaz, č. k. Rob 1290/2004-49. Dňa 10. 08. 2004 bol faxom doručený odpor proti platobnému rozkazu, doplnený originálom dňa 11. 08. 2004.   Dňa   18.   08.   2004   súd   uznesením,   č.   k.   Rob   1290/2004-73   vyzval   odporcu   na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 18. 08. 2004 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podanému odporu. Dňa 16. 09. 2004 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 07. 10. 2004 bola predmetná vec prevedená do oddelenia Cb a zapísaná pod sp. zn. 27Cb 5/2004. Dňa 21. 01. 2005 súd opätovne vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podanému odporu. Dňa 31. 01. 2005 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 24. 03. 2005 súd oznámil účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania. Dňa 15. 06. 2005 bol nariadený termín pojednávania na deň 08. júl 2005 o 11.00 hod. Dňa 30. 06. 2005 žiadosť o ospravedlnenie termínu pojednávania právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 08. 07. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito, s tým, že budú volaní svedkovia. Dňa 02. 02. 2006 bol nariadený termín pojednávania na deň 31. marec 2006 o 08.30 hod. Dňa 02. 02. 2006 súd predvolal svedkov na nariadený termín pojednávania. Dňa 31. 03. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito za účelom   znaleckého   dokazovania.   Dňa   28.   04.   2006   súd   vyzval   účastníkov   konania   na doručenie otázok na znalecké dokazovanie. Dňa 15. 05. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 01. 06. 2006 pokyn na ustanovenie znalca. Dňa 19. 07. 2006 súd uznesením, č. k. 27Cb 5/2004-112 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca. Dňa 20. 07. 2006 súd   uznesením,   č.   k.   27Cb   5/2004-114   uložil   žalovanému,   aby   zložil   zálohu   na   trovy konania. Dňa 20. 07. 2006 súd uznesením, č. k. 27Cb 5/2004-114 uložil žalobcovi, aby zložil zálohu na trovy konania. Dňa 16. 10. 2006 záznam o zložení - odporca. Dňa 23. 10. 2006 bol predmetný spis zaslaný poverenému znalcovi. Dňa 07. 12. 2006 žiadosť súdneho znalca. Dňa 12. 01. 2007 výzva adresovaná Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru T. Dňa 12. 01. 2007 výzva adresovaná K., a. s. Dňa 12. 01. 2007 výzva adresovaná B. s. r. o. Dňa   08.   12.   2006   výzva   adresovaná   účastníkom   konania.   Dňa   28. 12.   2006   doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 15. 02. 2007 súd zaslal požadované doklady S. s. r. o. Dňa 05. 02. 2007 doručené vyjadrenie B. s. r. o. Dňa 25. 01. 2007 doručené podanie Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. Dňa 25. 01. 2007 doručené podanie odporcu. Dňa 02. 04. 2007 bol súdu doručený znalecký posudok. Dňa 27. 04. 2007 bol znalecký   posudok   doručený   účastníkom   konania.   Dňa   17.   05.   2007   doručené   podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 27. 04. 2007 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu   úradníkovi.   Dňa   22.   08.   2007   súd   uznesením,   č.   k.   27Cb   5/2004-193   priznal znaleckej organizácii znalečné. Dňa 12. 10. 2007 bol nariadený termín pojednávania na deň   24.   január   2008   o   13.00   hod.   Dňa   20.   11.   2007   žiadosť   právneho   zástupcu navrhovateľa   o   vytýčenie   termínu   pojednávania.   Dňa   24.   01.   2008   sa   uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito.   Dňa   24.   01.   2008   vyúčtovanie   trov   právneho   zastúpenia   právneho   zástupcu navrhovateľa.   Dňa   24.   01.   2008   pokyn   zákonného   sudcu.   Dňa   12.   02.   2008   doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 24. 01. 2008 pokyn zákonného sudcu. Dňa 07. 03. 2008 súd uznesením, č. k. 27 Cb 5/2004-212 uložil povinnosť znaleckej organizácii. Dňa 26. 03. 2008 bol predmetný spis zaslaný znaleckej organizácii S. s. r. o. Dňa 23. 07. 2008   doručený   znalecký   posudok.   Dňa   23.   07.   2008   doručený   doplnok   č.1   znaleckého posudku.   Dňa   08.   08.   2008   súd   uznesením,   č.   k.   27Cb   5/2004-224   priznal   znaleckej organizácii   znalečné.   Dňa   03.   11.   2008   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu navrhovateľa k doplnku č. 1 znaleckého posudku. Dňa 01. 12. 2008 súd uznesením, č. k. 27Cb   5/2004-227   nariadil   znalecké   dokazovanie   -   vypracovanie   odborného   vyjadrenia. Dňa 20. 01. 2009 bol predmetný spis zaslaný znalcovi. Dňa 31. 03. 2009 úradný záznam. Dňa 18. 06. 2009 doručené odborné vyjadrenie. Dňa 07. 07. 2009 súd uznesením, č. k. 27Cb   5/2004-204   priznal   znalcovi   znalečné.   Dňa   20.   07.   2009   doručené   vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 25. 01. 2010 bol predmetný spis pridelený novému zákonnému sudcovi. V marci 2010 bolo oddelenie 27Cb opätovne prerozdelené a dňa 12. 03. 2010 bol predmetný spis pridelený novému zákonnému sudcovi. Dňa 06. 04. 2010 bol v predmetnej veci vytýčený termín pojednávania na deň 27. máj 2010 o 10.00 hod. Dňa 20. 05. 2010 bol nariadený termín pojednávania zmenený na deň 09. august 2010 o 09.00 hod. Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené   objektívne   dôvody,   za   ktorých   došlo   k   prieťahu   v   konaní   prosím   Ústavný   súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Predsedníčka okresného súdu v podaní z 19. júla 2010 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v   podaní   z   2.   augusta   2010   uviedol,   že   netrvá   na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 27   Cb   5/2004   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k   týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 je zaplatenie sumy 216 954 Sk (7 201,55 €) s prísl. z titulu havarijného poistenia, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska   nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný   súd   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka súdneho   konania   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľ   neprispel   k   predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Zo spisu vyplýva, že 11. mája 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania. Dňa 27. júla 2004 bol vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Rob 1290/2004-49. Dňa 10. augusta 2004 bol podaný odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 19. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 27 Cb 5/2004-112 nariadil znalecké dokazovanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá   bola   zistená   od   8.   júla   2005,   keď   bolo   odročené   pojednávanie   z   dôvodu ospravedlnenia   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   do   31.   marca   2006,   keď   sa   konalo pojednávanie (nečinnosť okresného súdu 8 mesiacov). Ďalej bola nečinnosť okresného súdu zistená od 22. augusta 2007, keď okresný súd vydal uznesenie o znalečnom, do 24. januára 2008,   keď   sa   na   okresnom   súde   konalo   pojednávanie   (nečinnosť   okresného   súdu   5 mesiacov). Nečinnosť okresného súdu bola zistená aj od 7. júla 2009, keď okresný súd vydal uznesenie o znalečnom, do 9. augusta 2010, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť okresného súdu 13 mesiacov). Celková nečinnosť okresného súdu presiahla 2 roky.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že konanie na okresnom súde   začalo ešte v roku 2004, konštatuje, že celková dĺžka konania 6 rokov nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy. Počas tejto doby sa uskutočnili na okresnom súde do podania sťažnosti iba dve pojednávania (31. marca 2006 a 24. januára 2008). Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd na záver, že právna vec sťažovateľa nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 5/2004 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   15   000   €   voči   okresnému   súdu   poukazujúc najmä na   celkovú   doterajšiu   dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o zaplatenie sumy 216 954 Sk (7 201,55 €) s prísl. z titulu havarijného poistenia, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 6 rokoch. U sťažovateľa oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu   vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľa,   princípov   spravodlivosti   a   spôsobu   zavŕšenia ochrany   základného   práva   sťažovateľa,   ako   aj   z   konkrétnych   okolností   tohto   prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd   povinný   zaplatiť   v   súlade   s   výrokom   tohto   nálezu   sťažovateľovi,   je   primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom spoločnosťou S., s. r. o., v mene   ktorej   koná   konateľ   a   advokát   JUDr.   J.   V.   Právny   zástupca   sťažovateľa   si   v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 303,31 € vrátane DPH. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2009   v   sume   721,40   €.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 303,31 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) zvýšené o 19 % DPH, keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po   7,21   €   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   vyslovil povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010