znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 257/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť O. T., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 792/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2009 doručená   sťažnosť   O.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 792/94.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca v 22. rade podal na okresnom súde žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby.

Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   chronologicky   popísal   postup   okresného   súdu v namietanom konaní a uviedol, že okresný súd rozhodol rozsudkom zo 7. augusta 2008 tak, že „pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v 1., 2., 5., 6. a 22. rade a v tejto časti konanie zastavil, návrh o časti zaplatenia náhrady za zriadené vecné bremeno vylúčil na samostatné konanie. Ďalším výrokom zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov... Žalobcovia proti tomuto rozsudku podali včas a riadne odvolanie dňa 20. 8. 2008... KS v Košiciach vo veci podaného odvolania rozhodol rozsudkom 5 Co 11/2009 zo dňa 20. 4. 2009 a potvrdil rozsudok I. stupňového súdu spolu s uznesením zo dňa 24. 11. 2008...

Keďže podľa vyššie uvedeného do dnešného dňa bolo rozhodnuté iba v časti podanej žaloby, avšak nebolo rozhodnuté o finančnom vysporiadaní, t. j. o náhrade za zriadené vecné bremeno, ktorá vec je ďalej vedená pod č. pôvodným 15 C 792/94 sťažovateľ sa obrátil na predsedu súdu svojou sťažnosťou zo dňa 25. 6. 2009...“.

S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „Právo sťažovateľa, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Košice I., pod č. 15 C 792/94 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I., aby konal vo veci vedenej pod sp. 15 C 792/94.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,- €, ktoré je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť sťažovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   sťažnosť,   ktorá   je   zjavne neopodstatnená.

Predmetom   konania pred ústavným súdom   je rozhodovanie   o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 792/94.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je podaná oneskorene.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   zistil,   že   namietané   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 15   C   792/94 bolo právoplatne   skončené   rozsudkom   okresného   súdu   zo   7.   augusta   2008   v   spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2009 č. k. 5 Co 11/2009-496 ešte 19. mája 2009. Sťažnosť sťažovateľa však bola doručená ústavnému súdu 7. augusta 2009, teda   v čase,   keď   už   v tomto   konaní   nemohlo   dochádzať   k namietanému   porušovaniu základného práva sťažovateľa označeným porušovateľom.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že ak bolo konanie právoplatne skončené skôr, ako sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na ústavnom súde, ústavný súd o porušení tohto základného práva nerozhoduje. Ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

V konečnom dôsledku sťažovateľ síce uvádza, že okresný súd nerozhodol o nároku sťažovateľa za zriadené vecné bremeno (táto časť bola vylúčená na samostatné konanie), avšak   v právoplatne   skončenom   konaní   už   nemôže   dochádzať   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou (teda kvalifikovanou právnou zástupkyňou), a keďže   táto sťažnosť je v tomto smere neúplná, ústavný súd ju mohol odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť neobsahuje spisovú   značku   toho   konania, ktoré ešte nie je právoplatne skončené   (resp.   ktoré   v rámci   namietaného   konania   bolo   vylúčené   už   na   samostatné konanie), a takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jej prípadnej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Súčasne   taký   návrh   na   rozhodnutie   neumožňuje ústavnému   súdu   vymedziť   rozsah,   v ktorom   by   bolo   možné   sťažnosť   prijať   na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009