znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 257/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P., a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 64/02 a vo veci o povolenie obnovy konania vedenej v súčasnosti pod sp. zn. 2 Cb 31/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2008 doručená sťažnosť P., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 64/02, a vo veci o povolenie obnovy konania vedenej v súčasnosti pod sp. zn. 2 Cb 31/06.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Medzi P., a. s. B.   a D. B. bola uzatvorená dňa 30. 05. 2001 Zmluva o výrobe reklamy a zabezpečení reklamného priestoru...

Zhotoviteľ na základe tejto zmluvy prevzal od obchodnej spoločnosti P., a. s. zálohu vo výške 75 000,- Sk.

Nakoľko zhotoviteľ D. B. žiadnu činnosť podľa tejto zmluvy neuskutočnil a zálohu nevrátil,   podali   sme   ako   žalobcovia   na   Okresný   súd   v   Kežmarku   návrh   na   vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 50 000,- Sk. Okresný súd v Kežmarku ako žalovaný návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz pod č. 1 Rob 133/02. Nakoľko vo veci bol podaný odpor. Okresný súd v Kežmarku vytýčil pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť, ako sme sa len neskôr dozvedeli, dňa 12. 09. 2002. V tomto štádiu konania došlo zo strany žalovaného k závažným pochybeniam, keď Okresný súd v Kežmarku po navrátení predvolánky ustanovil žalobcovi   opatrovníka   a   celú   vec   prejednal   v   neprítomnosti   žalobcu.   Žalobca   takto neobdržal žiadnu predvolánku, o priebehu konania nemal žiadnu vedomosť a o vydanom a bohužiaľ aj právoplatnom rozsudku sa dozvedel až po doručení prípisu právneho zástupcu, ktorým vyzval žalobcu o náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalobca   nemohol   vo   veci   podať   riadny   opravný   prostriedok   a   preto   sa   pokúšal podaním zo dňa 06. 02. 2006 zaslaným na Generálnu prokuratúru SR dosiahnuť zrušenie právoplatného   rozsudku   cestou   mimoriadneho   dovolania.   Tento   podnet   na   podanie mimoriadneho dovolania bol však neúspešný.

Na Okresný súd v Kežmarku bol podaný dňa 09. 02. 2006 návrh na obnovu konania, ktorým sa žalobca domáha povolenia obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde v Kežmarku pod č. 2 Cb 64/02, konanie o obnovu je vedené pod č. 2 Cb 31/06...

Od   zaslania   výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   ohľadne   návrhu   na   obnovu konania   Okresný   súd   v   Kežmarku   neuskutočnil   žiaden   konkrétny   procesný   úkon,   čo nasvedčuje   jeho   nečinnosti.   Bol   preto   vyzvaný   podaním   z 04.   04.   2008   o   odstránenie prieťahov v tomto konaní...

Poznamenávam,   že   po   podaní   návrhu   na   obnovu   konania   bol   klient   vyzvaný o zaplatenie súdneho poplatku až po uplynutí 2 rokov a tento bol uhradený 09. 04. 2008. Som   presvedčený,   že   v   danom   prípade   sa   jedná   o   závažné   prieťahy   v   konaní. Zbytočné prieťahy v tomto konaní naznačuje najmä neprimerane dĺžka konania ako aj tá skutočnosť, že odporca od podania vo veci neuskutočnil žiaden procesný úkon...

S   poukazom   na   uvedené   skutočnosti   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky v tejto veci nasledovne rozhodol:

1. Základné právo P., a. s. v B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Kežmarku v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 64/02 porušené bolo.

2.   Okresnému súdu Kežmarku prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cb 64/02 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   P.,   a.   s.   B.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50   000,-   Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Kežmarku povinný tomuto vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje, nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva označeného sťažovateľom pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (v danom prípade všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, II. ÚS 76/06).

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky, aj keď v danom prípade naf rámec uvedeného zobral do úvahy aj skutočnosti, ktoré namietala v odôvodnení sťažnosti t. j.   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   2   Cb   31/06   o jej   návrhu na povolenie obnovy konania.

Z obsahu sťažnosti   teda   vyplýva,   že   jej   predmetom   je   predovšetkým   namietané porušenie označených práv v právnej veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. 2 Cb 64/02 (uvedené v jej petite), ktorá bola podľa sťažovateľky nezákonne právoplatne skončená, ale tiež i konanie o povolenie obnovy tohto konania, ktoré stále prebieha na okresnom súde pod sp. zn. 2 Cb 31/06.

1. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že napadnuté konanie sp. zn. 2 Cb 64/02 okresného súdu bolo právoplatne skončené 12. februára 2003.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III. ÚS 20/00,   II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02,   III. ÚS 172/05)   sa   ochrana   základnému   právu   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného   základného   práva,   ústavný   súd   sťažnosť   zásadne   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných   práv,   a v prípade,   že už   k   zásahu   došlo,   aby sa v porušovaní   týchto   práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 138/04).

Meritórne   konanie   o   námietke   porušenia   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je účelné a v zásade prípustné v prípade, ak by ústavný súd bol takýmto konaním spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými prieťahmi. V čase podania   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t. j.   15. mája 2008,   už bol   stav   právnej   neistoty sťažovateľky odstránený.

Okresný súd už teda nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že   sťažnosť   sťažovateľky   je v tejto   časti   zjavne   neopodstatnená   (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05).

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto   časti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala nezákonný postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 64/02, mohol ústavný súd odmietnuť aj ako podanú oneskorene.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   o   inom   zásahu   dozvedieť,   pričom zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť   podania   sťažnosti   (I. ÚS 161/02,   I. ÚS 6/03).   Ústavný   súd   konštatuje, že sťažovateľka   sa   o namietaných   skutočnostiach   týkajúcich   sa   údajného   nezákonného postupu okresného súdu v predmetnom konaní dozvedela najneskôr 9. februára 2006, keď podala   návrh   na   povolenie   obnovy   konania.   Sťažnosť   však   ústavnému   súdu   podala   až 15. mája 2008, t. j. v čase, keď už nepochybne uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľka namietala v odôvodnení sťažnosti aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu o jeho návrhu z 9. februára 2006 na povolenie obnovy konania, ktoré je vedené pod sp. zn. 2 Cb 31/06, tým, že vôbec nekonal viac ako dva roky.

Účelom označených   práv v súdnom   konaní môže byť aj potreba, aby u osoby, o ktorej občianskom práve alebo záväzku má rozhodnúť súd, bol stav jej právnej neistoty odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Právna neistota sťažovateľky vyvolaná jej návrhom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb   64/02   bola   odstránená   rozsudkom   okresného   súdu   z 12. septembra   2002,   ktorý nadobudol právoplatnosť 12. februára 2003. Týmto rozsudkom bola žaloba sťažovateľky zamietnutá   a bola   jej   uložená   povinnosť   uhradiť   trovy   konania   žalovanému   v sume 6 480 Sk, čiže okresný súd rozhodol právoplatne o jej návrhu.

Právoplatný rozsudok okresného súdu z 12. septembra 2002 predstavoval prekážku veci   rozhodnutej,   pretože   podľa   §   159   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej aj„OSP“) len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Sťažovateľka chcela   dosiahnuť   zmenu   právoplatného   rozsudku   okresného   súdu z 12. septembra   2002   prostredníctvom   mimoriadneho   opravného   prostriedku,   obnovy konania, a preto podala 9. februára 2006 návrh na obnovu konania. Toto konanie nie je ešte právoplatne skončené.

Podľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa   §   235   ods.   1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa § 235 ods. 2 OSP ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Ústavný   súd   k tomu   poznamenáva,   že   v   konaní   o návrhu   na   obnovu   konania   – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím   vo   veci.   Takéto   rozhodnutie   už   bolo   totiž   vydané   v pôvodnom   konaní, v zmysle   §   159   ods.   1   OSP   predstavuje   prekážku   veci   rozhodnutej   a   túto   nemožno prejednávať znova.

Prekážka veci   rozhodnutej   odpadne   len   nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru)   porušené   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   o povolení obnovy konania (napr. III. ÚS 191/02).

Pretože o návrhu sťažovateľky na obnovu konania z 9. februára 2006 okresný súd dosiaľ nerozhodol právoplatne povolením obnovy konania, resp. zamietnutím jej návrhu na obnovu konania nemohlo ani dôjsť k porušeniu označených práv, a preto ústavný súd jej sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2008