znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 256/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júna   2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   N.,   Maďarská   republika,   zastúpeného   advokátkou JUDr. T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2011 doručená   sťažnosť   M.   N.   Maďarská   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   T.   P.,   Ž.,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„1.   Sťažovateľ   dňa   14.   08.   2008   podal   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   žalobu o zrušenie   podielového   spoluvlastníctva   a   vysporiadanie   prikázaním   spoluvlastníctva   za náhradu. Vec je vedená pod sp. zn. 16 C/200/2008. Ku dňu podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nebol vo veci nariadený termín pojednávania, napriek tomu, že uplynulo od žaloby viac ako 31 mesiacov. Dňa 04. 11. 2009 podal sťažovateľ sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   adresovanú   predsedovi   súdu.   Podľa   odpovede podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 2126/2009 z 14. 12. 2009 sťažnosť nie je dôvodná, pretože súd koná plynule, bez prieťahov.

2.   Sťažovateľ   žiadnym   spôsobom   neprispieva   k   prieťahom   v   konaní.   Žaloba o zrušenie   podielového   spoluvlastníctva   patrí   do   štandardnej   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov a vec nie je skutkovo a právne zložitá.

Prieťahy v konaní sú spôsobené nečinnosťou a nesústredenou činnosťou konajúceho súdu prvého stupňa. Žaloba bola podaná 14. 08. 2008 a teda ani po uplynutí viac ako 31 mesiacov súd nenariadil vo veci pojednávanie. Nesústredenosť konania odporcu vyplýva aj z jeho procesného postupu, keď uznesením č. k. 16 C/200/2008 - 41 z 21. 11. 2008 žalobu odmietol, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5 Co/65/09 - 65 z 31. 08. 2009 zrušil   odvolaním   napadnuté   uznesenie   odporcu   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie. O nesprávnej   činnosti   odporcu   svedčí   aj   uznesenie   z   12.   09.   2008,   keď   sa   domáha označenia   odporcov   v   2.   a   3.   rade   ako   i   doručenia   listu   vlastníctva   napriek   tomu,   že v žalobe je jasne uvedené, že odporcovia v 2. a 3. rade sú pre žalobcu neznáme osoby s neznámym miestom pobytu a na sporné nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva.“

Konanie, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 16 C/200/2008. Sťažovateľ uviedol, že jeho súdny spor trvá už od roku 2008 a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej lehote zaručeného v čl.   6   ods.   1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že z dôvodu prieťahov spôsobených okresným súdom je v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ   na   základe   toho   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaviazal ho uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € a náhradu trov konania.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   podanej   sťažnosti   podaním   sp.   zn. Spr. 3243/2011 z 29. apríla 2011 vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky, v ktorom sa okrem podrobného spisového prehľadu uvádza:

„... navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý   proces   v   konaní   porušené   nebolo   a   nepriznal   sťažovateľovi   ním   žiadané finančné odškodnenie.

Návrh vo veci na zrušenie podielového spoluvlastníctva bol podaný na tunajší súd dňa 14. 08. 2008. Následne súd vykonával úkony smerujúce k odstráneniu vád návrhu a rozhodovanie   o   procesnom   návrhu   sťažovateľa   doručenom   súdu   dňa   08.   10.   2008. Vzhľadom k tomu, že zákonná sudkyňa JUDr. A. S. bola dočasne pridelená na Krajský súd v Bratislave, opatrením predsedníčky súdu Spr. 3651/2009 zo dňa 13. 10. 2009 bola vec prikázaná na konanie JUDr. Z. M.. Ako vyplýva z pripojenej chronológie spisu po jeho prikázaní   JUDr.   M.   mám   za   to,   že   sa   vo   veci   koná   plynule   a   nedošlo   k subjektívnym prieťahom zo strany súdu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu   (napr.   I.   ÚS   167/03,   IV.   ÚS   253/04,   III.   ÚS   111/02).   Posúdenie   otázky,   či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods.   2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   ústavný   súd   skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (napr. I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04, II. ÚS   57/01,   III.   ÚS   76/2011)   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov, a tým   ani   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“   (II.   ÚS   109/03, III. ÚS 76/2011), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá   na   ďalšie   konanie“   (II.   ÚS   93/03),   resp.   že   „na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Ústavný súd z predloženej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že 14. augusta 2008 bola na okresnom súde podaná žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva.   Dňa   21.   novembra   2008   okresný   súd   odmietol   žalobu   z   dôvodu neodstránenia nedostatkov žaloby. Dňa 29. decembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co/65/09-65 z 31. augusta 2009 odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 23. novembra 2009 okresný súd pripustil zmenu žaloby. Dňa 30. augusta 2010 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 31. januára 2011 krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku sťažovateľovi. Dňa 11. apríla 2011 okresný súd opäť pripustil zmenu žalobného petitu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (dva roky a 9 mesiacov z toho na okresnom súde konanie prebieha 2 roky a jeden mesiac) kvalifikovať ako rozporný s čl. 48 ods. 2 ústavy. Ako neefektívny úkon v postupe okresného súdu je možné hodnotiť obdobie 9 mesiacov (obdobie od 21. novembra 2008, keď   okresný   súd   odmietol   žalobu   z   dôvodu   neodstránenia   nedostatkov   žaloby, do 31. augusta 2009, keď krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí žaloby),   išlo   však   doteraz   o ojedinelú   nečinnosť,   ktorá   bola   následným   vykonávaním úkonov   zo   strany   okresného   súdu   napravená.   Sťažovateľ   tiež   prispel   k doterajšej   dĺžke súdneho konania tým, že dvakrát bolo na jeho návrh rozhodnuté o zmene žalobného petitu. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008 po zrušení uznesenia okresného súdu o odmietnutí žaloby konal plynule a vykonával úkony a smerujúce k meritórnemu skončeniu veci.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov“   (IV.   ÚS   203/03),   pričom   jednorazový   prieťah   v   konaní   súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane   a   zároveň   významným spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   39/00, I. ÚS 57/01).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   a   berúc   do   úvahy   doterajšiu   dobu konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   poznamenáva,   že   toto   jeho   rozhodnutie   nebráni sťažovateľovi   opätovne   sa   obrátiť   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 7. júna 2011