znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 256/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., Č., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., Č., pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 452/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2010 doručená sťažnosť M. H., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. K., Č.,   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 452/2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že:„Dňa 28. 11. 2006 bola na Okresnom súde Čadca podaná žaloba o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nadobudnutého vydržaním a zároveň návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27. 11. 2006. Okresný súd Čadca vo vyššie uvedenej veci konal pod sp. zn: 5C/17/2006 a sťažovateľ v nej vystupoval ako odporca.

Na základe námietky zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči celému Okresnému súdu Čadca prikázal Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6NcC/54/2007z 31. augusta 2007 prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci Okresnému súdu Žilina...

V   zmysle   uznesenia   Krajského   súdu   v   Žiline   zo   dňa   31.   08.   2007,   sp.   zn.: 6NcC/54/2007, začal v predmetnej veci, v ktorej sťažovateľ vystupuje ako odporca, konať dňom 15. 11. 2007 pod sp. zn.: 25C/452/2007 Okresný súd Žilina.

Okresný súd Žilina vytýčil v predmetnej veci sp. zn.: 25C/452/2007 pojednávanie nariadené   na   deň   09.   06.   2009.   Po   prejednaní   veci   na   pojednávaní   dňa   09.   06.   2009 Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito, s tým, že súd urobí dotaz na Správu katastra v Č. Okresnému   súdu   Žilina   bola   cestou   Krajského   súdu   v   Žiline   doručená   sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní zo dňa 19. 02. 2010, sp. zn.: 25C/452/2007. Podpredseda Okresného súdu Žilina JUDr. R. B. vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 26. 03. 2010 uviedol, že sudca konajúci v predmetnej veci sp. zn.: 25C/452/2007 pojednávanie zo dňa 09. 06. 2009 odročil z dôvodu dotazu na Správu katastra v Č. Ďalej podpredseda súdu JUDr. R. B. uviedol, že na žiadosť konajúceho súdu zo dňa 09. 06. 2009 adresovanú Správe katastra v Č. Správa katastra v Č. do dňa 26. 03. 2010 nereagovala. Podpredseda súdu sa zároveň snažil   ospravedlniť   prieťahy   v   predmetnom   konaní   zvýšenou   zaťaženosťou   súdneho oddelenia konajúceho sudcu.

Po opätovnej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Žilina   pod   sp.   zn.:   25C/452/2007   adresovanej   predsedovi   Okresného   súdu   Žilina, podpredseda Okresného súdu Žilina JUDr. R. B. vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 27. 04. 2010 udáva, že skutočnosť, ktorú uviedol vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 26. 03. 2010 sa nezakladá na pravde, keďže Správa katastra v Č. na žiadosť súdu zo dňa 09. 06. 2009 riadne   odpovedala.   Táto   odpoveď   bola   súdu   doručená   už   dňa   03.   08.   2009   a omylom nebola založená do spisu. Neobstojí tak tvrdenie, že súd vo veci nekonal z dôvodu čakania na vyjadrenie správy katastra.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 452/2007 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   mu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 452/2007.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   ochrany   svojich   práv   sa   domáhal   aj   podaním sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na jeho sťažnosť reagoval podpredseda okresného súdu listami sp. zn. 1 SprS 101/2010 z 26. marca 2010 a 27.   apríla   2010,   pričom   ju   vyhodnotil   ako   čiastočne   dôvodnú   a   zároveň   uviedol,   že „v záujme predchádzania ďalším prieťahom v tomto súdnom konaní bude vo veci nariadený dohľad predsedu súdu nad vybavovaním veci bez prieťahov“.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako   sa   obrátil   na ústavný súd (7.   júna 2010),   sťažnosť na prieťahy   v konaní (19. februára 2010), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou. Z odpovede podpredsedu okresného súdu navyše vyplýva, že boli vykonané opatrenia, aby k zbytočným prieťahom viac nedochádzalo.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by okresný súd dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 126/2010).

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   bez   toho,   aby   poskytol   všeobecnému   súdu   možnosť vykonať   účinné   opatrenia   na   napravenie   zistených   nedostatkov   v konaní.   Ústavný   súd v tejto časti sťažnosť považuje za neprípustnú.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule, a svojim postupom by vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie   ústavného   súdu   nezakladá   prekážku   rozhodnutej   veci   podľa   §   24   zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2010