znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 256/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   Z.   P.,   N.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 4/2008 z 8. februára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Z. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2008 doručená   sťažnosť   MUDr.   Z.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 4/2008 z 8. februára 2008.

Sťažovateľka uviedla, že na Okresnom súde Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 4/2006 podala dovolanie „proti rozsudku Krajského súdu v Nitre   č.   k.   9   C   4/2006-73   (9   Co/178/2006-73)   zo   dňa   10.   5.   2007,   a to   z dôvodov v dovolaní uvedených“.

K dovolaniu zároveň pripojila poverenie pre svojho zamestnanca JUDr. Ing. M. P., CSc., nar...., ktorý bol zamestnancom žalobkyne na základe dohody o vykonaní práce č.... z 3. apríla 2007.

Dňa   14.   decembra   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   v   lehote   10   dní predložila súdu riadne splnomocnenie na jej zastupovanie v dovolacom konaní, inak bude konanie zastavené.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 4/2008 z 8. februára 2008 bolo dovolacie konanie zastavené, a pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania, bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá na tieto trovy právo. Jedným z dôvodov zastavenia dovolacieho konania bola aj prekážka zastúpenia podľa ustanovenia § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľka   namietala,   že   najvyšší   súd   svojím   postupom   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 3 Cdo 4/2008 z 8. februára 2008 porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že:„Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   9   C/4/2006-390 (3 Cdo/4/2008-390) zo dňa 8. 2. 2008 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9 C/4/2006-390 (3 Cdo/4/2008-390) zo dňa 8. 2. 2008 zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie ktorých   nemá ústavný súd právomoc,   návrhy, ktoré   nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je osobitným právnym prostriedkom nápravy, na základe ktorého poskytuje ústavný súd ochranu fyzickým osobám alebo právnickým osobám   pred   neoprávnenými   zásahmi   majúcimi   podobu   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia, či charakter iného zásahu (napr. aj procesného postupu orgánu verejnej moci) do základných práv alebo slobôd sťažovateľa, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje všeobecný súd   a sťažovateľ   ju   nedosiahol   ani   po   vyčerpaní   účinných   a dostupných   právnych prostriedkov nápravy, na uplatnenie ktorých ho oprávňoval osobitný zákon.

Nevyhnutnou   podmienkou   konania   ústavného   súdu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy je   vznesenie   relevantných   námietok   zo   strany   sťažovateľky   spočívajúcich   v uvedení skutočností   svedčiacich   o porušení   jej   základných   práv   alebo   slobôd   rozhodnutím   súdu (III. ÚS 211/04).

Sťažovateľka namietala, že najvyšší súd tým, že zastavil konanie o jej dovolaní proti rozhodnutiam   okresného   súdu   sp.   zn.   9   C   4/2006   a Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn. 9 Co 178/2006 z dôvodu nedostatku podmienky povinného právneho zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 241 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, porušil jej základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   už   vo   svojej   konštantnej   judikatúre   rozhodol,   že   otázka   splnenia podmienok   konania   pred   všeobecnými   súdmi   mohla   byť   predmetom   kritiky   zo   strany ústavného súdu výnimočne len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie nejakého základného práva alebo slobody (I. ÚS 24/04).

Podľa ustanovenia § 241 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Zákon tak vyžaduje povinné zastúpenie dovolateľa, ktoré má význam pre formovanie dovolania   (pri   zákonom   ustanovených   dovolacích   dôvodoch),   ale   aj   z hľadiska kvalifikovaného zastúpenia dovolateľa pred najvyšším súdom.

Podľa   konštantnej   judikatúry   všeobecných   súdov   (R   43/1993,   R   56/1996) nedostatok právneho zastúpenia má za následok, že dovolací súd konanie zastaví podľa § 104 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Takýto postup bol zo strany sťažovateľky predvídateľný a najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 Cdo 4/2008 z 8. februára 2008 tento postup aj náležite vysvetlil. Právny názor najvyššieho   súdu   vyslovený   v tomto   rozhodnutí   nemožno   považovať   za   zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol:„Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   listom   z   27.   novembra   2007   sp.   zn. 3 Cdo 257/2007 vrátil Okresnému súdu Nové Zámky predčasne predložený spis s tým, že právny pomer medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou založený dohodou o vykonaní práce   (viď   §   223   a   nasl.   Zákonníka   práce)   nezodpovedá   procesnému   účelu   konania zamestnancov s právnickým vzdelaním za zamestnávateľa v zmysle § 241 ods. 1 O. s. p. Predmetný   list   Najvyššieho   súdu   obsahuje   aj   poučenie   o   dôsledkoch   nezastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania advokátom a o podmienkach ustanovenia zástupcu dovolateľa z radov advokátov súdom (§30 O. s. p.). Okresný súd Nové Zámky tento list dovolacieho   súdu   pripojil   k   svojej   výzve z   12.   decembra   2007,   ktorou   dovolateľku vyzval, aby v lehote 10 dní buď do spisu založila plnomocenstvo udelené advokátovi alebo požiadala súd o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Túto výzvu prevzala   dovolateľka   vlastnoručne   14.   decembra 2007,   v stanovenej   lehote ale   na   ňu nereagovala.

Navrhovateľka   nemá   právnické   vzdelanie.   Pre   dovolacie   konanie   udelila poverenie fyzickej   osobe,   ktorá   síce   má   právnické   vzdelanie,   vykonáva   ale   pre   ňu individuálne určené práce (spracovanie účtovníctva a daňového priznania) na základe dohody o vykonaní práce v zmysle § 223 Zákonníka práce. Z povahy, charakteru a účelu predmetnej   dohody   vyplýva, že   ňou   založený   právny   vzťah   nevykazuje   znaky zamestnaneckého vzťahu uvedeného v § 241 ods. 1 O. s. p.

Súdy navrhovateľku upozornili, že predložením predmetného poverenia neodstránila nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 O. s. p.) a vyzvali ju, aby predložila   plnomocenstvo   udelené   advokátovi   na   zastupovanie   v   dovolacom   konaní alebo   aby požiadala   súd   o   ustanovenie   kvalifikovaného   zástupcu.   Navrhovateľka   ale napriek   tomu súdnej   výzve   v   určenej   lehote   nevyhovela.   Neodstránila   tak   nedostatok osobitnej   podmienky dovolacieho   konania,   ktorej   nesplnenie   bráni   prejednaniu   jej dovolania.   Vzhľadom   na   túto   jej nečinnosť   zostal   nedostatok   podmienky   dovolacieho konania neodstránený.

Z   týchto   dôvodov   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   konanie   o   dovolaní navrhovateľky zastavil (§ 243c O. s. p. v spojení s § 241 ods. 1 O. s. p. a § 104 ods. 2 O. s. p.).   Vzhľadom   na dôvod,   pre   ktorý   zastavil   dovolacie   konanie,   nezaoberal   sa   otázkou procesnej   prípustnosti   dovolania   (ani   vecnej   správnosti   napadnutého   rozhodnutia odvolacieho súdu).“

Sťažovateľka teda nesplnila zákonnú podmienku na prístup k dovolaciemu konaniu, aj   napriek   tomu,   že   na   nedostatky   právneho   zastúpenia   v dovolacom   konaní   bola 12. decembra 2007 upozornená a vyzvaná na ich odstránenie. Napriek výzve, ktorú prevzala 14.   decembra   2007,   nedostatky   neodstránila.   Najvyšší   súd   pri   posudzovaní   jej   návrhu vychádzal z platného zákonného textu a tento aplikoval v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy. Podľa tohto ústavného textu domáhať sa práv uvedených v čl. 35, čl. 36, čl. 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.   44   až   46   tejto   ústavy   sa   možno   len   v medziach   zákonov,   ktoré   tieto   ustanovenia vykonávajú.

Občiansky   súdny   poriadok   stanovením   prísnejších   podmienok   na   zastupovanie v dovolacom   konaní   zdôrazňuje   potrebu   kvality   dovolania   ako   ďalšieho   stupňa v občianskoprávnom konaní. Až po splnení týchto podmienok je dovolací súd oprávnený vo veci   konať.   Nesplnenie   podmienok   na   dovolanie   vrátane   predpísaného   právneho zastúpenia je prekážkou, ktorá bráni dovolaciemu súdu v konaní. Až po splnení všetkých formálnych náležitostí požadovaných zákonom (Občiansky súdny poriadok) môže najvyšší súd vo veci konať a rozhodnúť.

Až po splnení všetkých formálnych náležitostí na dovolanie sa môže sťažovateľka dovolávať súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Keďže   najvyšší   súd   pre   formálne   prekážky   nemohol   rozhodovať   v dovolacom konaní, nemohol ani uznesením sp. zn. 3 Cdo 4/2008 z 8. februára 2008 porušiť základné právo sťažovateľky zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne III. ÚS 269/04).

Ústavný   súd   preto   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2008