znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 256/06-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   septembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti   Ing. I. R., bytom Č., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. Er 961/01, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. Er 961/01   p o r u š i l základné právo Ing. I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. I. R.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   V p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Bratislava   V   j e   p o v i n n ý   zaplatiť   náhradu   trov   konania Ing. I. R. v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho advokáta JUDr. R. C., T., (...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. I. R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2006 doručená sťažnosť Ing. I. R., bytom Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Bratislava V (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. Er 961/01.

Sťažovateľ uviedol: „(...)   podal som   ešte   dňa   06.   03.   2001   návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad JUDr. P. G. v P. Týmto návrhom sa domáham vymoženia pohľadávky   voči   povinnej   S.   M.,   ktorá   pohľadávka   vo   výške   50 000,-   Sk   s prísl. vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 16 C 387/99-24 zo dňa 27. 9. 2000. Návrh na vykonanie exekúcie došiel Exekútorskému úradu   dňa   19.   03.   2001,   ktorým   dňom   bolo   začaté   exekučné   konanie.   Okresný   súd Bratislava   V ako   príslušný   súd   na   základe   žiadosti   súdneho   exekútora   vydal poverenie na vykonanie   exekúcie   dňa   03.   05.   2001   a exekučné   konanie   sa na OS Bratislava   V vedie pod sp. zn. ER 961/01. Dňa 30. 05. 2001 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie   sp.   zn.   EX   46/2001.   Proti   takto   začatej   exekúcii   vzniesla   povinná   námietky prípisom zo dňa 25. 06. 2001, ku ktorým námietkam som v júli 2001 zaslal svoje písomné stanovisko. Súdny exekútor predmetné námietky doručil exekučnému súdu na rozhodnutie o nich   dňa   06.   07.   2001.   Od   uvedeného   dňa   až   dosiaľ   Okresný   súd   Bratislava   V o námietkach   povinnej   nerozhodol.   V dôsledku   uvedeného   nekonania   exekučného   súdu nemôže poverený exekútor vo veci ďalej konať, vydať príkaz na vykonanie exekúcie a moju pohľadávku vymôcť.“

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   v uvedenej   veci   došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   názoru   sťažovateľa   nekonanie   okresného   súdu   spočívajúce   v nerozhodnutí o námietkach   povinného   proti   exekúcii,   t.   j.   vo   veci   právne   a skutkovo   jednoduchej, po dobu 4 rokov a 7 mesiacov, nie je možné ospravedlniť žiadnymi dôvodmi a je potrebné vzniknuté   prieťahy   v celej   dĺžke   pripísať   na   vrub   okresného   súdu.   Sťažovateľ   taktiež poukázal   na znenie   ustanovenia   §   50   ods.   2   Exekučného   poriadku,   podľa   ktorého o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že:„1.   Okresný   súd   Bratislava   V v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ER   961/01   porušil základné právo Ing. I. R., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2, a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. I. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. I. R. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia (...), ktorú je Okresný súd Bratislava   V   povinný   vyplatiť   na   účet   JUDr.   R.   C.   (...)   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý v liste sp. zn. Spr. 2009/06 z 29. marca 2006 uviedol:

„Na   základe   preverenia   skutočností   zo   spisu   Er   961/01   potvrdzujem   časovú následnosť, ako to uvádza sťažovateľ vo svojej sťažnosti zo dňa 2. 3. 2006.

Vo   veci   nebolo   konané   plynulo   od   júla   2001   do   apríla   2005,   kedy   sa   začali preverovať   sporné   skutočnosti   uvádzané   v námietkach.   Sťažovateľ   sa   neobrátil so sťažnosťou na orgán štátnej správy súdu, resp. tak urobil až 2. 3. 2006, na čo bolo sťažovateľovi odpovedané 8. 3. 2006 a zabezpečilo sa pokračovanie v konaní.

Vo veci bolo vydané rozhodnutie dňa 27. 3. 2006, ktoré bolo účastníkovi doručované 28. 3. 2006.“

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 256/06-10 z 23. augusta 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2009/06 zo 4. septembra 2006 oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci. Právny zástupca sťažovateľa listom zo 6. septembra 2006 oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 23. marca 2001 podal súdny exekútor JUDr. P. G. okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na exekúciu vo veci sp. zn. 16 C 387/99 spolu s príslušnými prílohami (právoplatným rozsudkom a zmluvou o postúpený pohľadávky).

Dňa 3. mája 2001 zákonný sudca dal pokyn kancelárii vydať poverenie na exekúciu.Dňa 9. júna 2001 súdny exekútor vydal upovedomenie o exekúcii.Dňa 25. júna 2001 povinný predložil námietku proti exekúcii (s prílohami).Dňa 6. júla 2001 súdny exekútor predložil námietku na rozhodnutie okresnému súdu spolu so spisom.

Dňa 12. júla 2001 sa oprávnený vyjadril k námietke.Dňa 30. augusta 2002 súdny exekútor urgoval rozhodnutie o námietke.Dňa 7. mája 2004 súdny exekútor opätovne urgoval rozhodnutie o námietke. Dňa 28. apríla 2005 zákonný sudca dal pokyn kancelárii, na základe ktorého bolo vyžiadané stanovisko Slovenskej pošty (identifikácia poštových poukážok).

Dňa 12. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené stanovisko Slovenskej pošty.Dňa 8. júna 2005 zákonný sudca predvolal povinného na výsluch na 29. jún 2005.Dňa 1. júla 2005 bola expedovaná výzva Slovenskej pošte.Dňa 1. júla 2005 bolo vyžiadané vyjadrenie svedka G.Dňa 30. augusta 2005 Slovenská pošta predložila správu okresnému súdu.Dňa 1. marca 2006 súdny exekútor opätovne žiadal o rozhodnutie o námietke.Dňa 3. marca 2006 zákonný sudca určil termín pojednávania na 24. marec 2006.Dňa   23.   marca   2006   bola   opätovne   dožiadaná   Slovenská   pošta   –   stredisko spravovania platobného styku.

Dňa 24. marca 2006 sa konalo pojednávanie vo veci.Dňa 27. marca 2006 okresný súd rozhodol o námietke.Dňa 3. apríla 2006 bol spis doručený ústavnému súdu.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni. K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,   dochádza   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (III. ÚS 140/06 a iné).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, správania účastníkov konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o námietke povinného v exekučnom   konaní.   Ide   o skutkovo   a právne   štandardnú   rozhodovaciu   činnosť   súdu, kde o nároku   bolo   už   rozhodnuté   (právoplatne)   a je   potrebné   zabezpečiť   realizáciu právoplatného rozhodnutia.

Druhou   posudzovanou   skutočnosťou   je   správanie   účastníkov   konania. Z predložených   dokladov   a vyjadrení,   ale   najmä   zo   spisu   okresného   súdu   nevyplýva, že by sa účastníci konania podieľali na vzniknutom stave veci.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to skúmanie postupu súdu vo veci, ústavný súd zistil nečinnosť okresného súdu od 6. júla 2001 do 28. apríla 2005, keď zákonný sudca dal pokyn kancelárii.   Uvedené   obdobie   je   potrebné   hodnotiť   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní presahujúce 3 a pol roka, čo je porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Sťažovateľ   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk, čo zdôvodnil najmä dlhodobým porušovaním jeho základných práv a slobôd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ak sa sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie označených práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením   stavu   pred   ich   porušením   a výrok   ústavného súdu   deklarujúci   toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšku návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Priznanie finančného zadosťučinenia v sume 40 000 Sk zohľadňuje podľa názoru ústavného   súdu   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľa   v označenom   konaní   s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania a na dĺžku zisteného obdobia poznačeného zbytočnými prieťahmi, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci v sume 2 730 Sk a paušálnu náhradu 164 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1   a 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Vychádzajúc   z citovanej   vyhlášky   ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a napísanie sťažnosti a jej podanie (2 x 2 730 Sk) a dve paušálne náhrady (2 x 164 Sk), spolu v sume 5 788 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2006