znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 256/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. D. B., bytom B., ktorou namietala porušenie svojich   základných práv a slobôd zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom   pôvodne na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6 NcC 7/02 (v súčasnosti vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13 C 12/04), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   PaedDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2005 doručená sťažnosť PaedDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   zbytočnými   prieťahmi   v konaní   vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6 NcC 7/02 (v súčasnosti vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13 C 12/04).

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie   sťažovateľky   v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to   ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 56 zákona   o ústavnom   súde],   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04), a nebolo z nej možné jednoznačne ustáliť, proti ktorému zo súdov, ktoré v predmetnej veci postupne konali   (Okresný   súd   Bratislava   III,   Okresný   súd   Považská   Bystrica,   Najvyšší   súd Slovenskej   republiky   a Okresný   súd   Trenčín),   sťažnosť   smeruje   [§   50   ods.   1   písm.   c) zákona o ústavnom súde].

Ústavný súd listom z 2. augusta 2005 (doručeným podľa doručenky 5. augusta 2005) upozornil   sťažovateľku   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránila (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu reagovala sťažovateľka listom zo 16. augusta 2005 doručeným ústavnému súdu 18. augusta 2005, ktorým však nedostatky svojho podania, na ktoré bola ústavným súdom upozornená, neodstránila.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Aj napriek výzve ústavného súdu nebolo k sťažnosti pripojené splnomocnenie pre advokáta   na   zastupovanie   sťažovateľky   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahuje návrh   rozhodnutia   (petit),   ktorého   sa   sťažovateľka   od ústavného súdu domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, t. j. ktorého formulácia   nevyvoláva pochybnosti o tom, porušenie ktorého základného   práva,   ktorým orgánom   verejnej   moci,   v akej   veci   a akým   spôsobom   (zásahom)   žiada   sťažovateľka vysloviť, prípadne akých konkrétnych ďalších opatrení smerujúcich k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha. Výnimkou v danom prípade je iba tá časť petitu sťažnosti, ktorá sa týka návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Rozhodovanie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   je pritom   podmienené vyslovením porušenia označeného základného práva orgánom verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje, teda vyhovením sťažnosti zo strany ústavného súdu v merite veci (III. ÚS 30/03).

Zo   samotného   obsahu   sťažnosti   navyše   nie   je   možné   jednoznačne   ustáliť,   či sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv všetkými súdmi zúčastnenými na označenom konaní alebo len niektorými z nich, t. z. v sťažnosti nie je jednoznačne a presne označený   subjekt,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje   a proti   ktorému   má   byť   vyvodená ústavná zodpovednosť za namietané porušenie základného práva a slobody.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľka napriek výzve ústavného súdu neodstránila nedostatky svojho podania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005