znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 256/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Petra Laurova, bytom H., ktorou namietal porušenie svojich základných   práv   rozsudkom   Okresného   súdu   v Žiari   nad   Hronom   č.   k.   4   C   242/01-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 1194/01 zo 14. júna 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Petra Laurova o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2004 doručená   sťažnosť   Petra   Laurova,   bytom   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojich bližšie neuvedených základných práv rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C 242/01-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 Co 1194/01 zo 14. júna 2001.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu o neplatnosť   výpovede   z dôvodu   nadbytočnosti.   Okresný   súd   rozsudkom č. k. 4 C 242/01-35 návrh zamietol a uložil navrhovateľovi (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľovi)   zaplatiť   odporcovi   trovy   konania   jeho   právneho   zástupcu.   Krajský   súd rozsudkom   sp. zn. 12 Co 1194/01 zo 14. júna 2001 potvrdil rozsudok   okresného súdu a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania.

Sťažovateľ žiadal voči týmto rozsudkom začať „konania mimoriadneho dovolania“, pretože   je   toho   názoru,   že   boli   porušené   jeho   práva.   Podrobne   opísal   priebeh   svojho zamestnania   v Slovenskej   Banskej,   s.   r.   o.,   so   sídlom   v Hodruši   –   Hámroch,   a uviedol, že rozviazanie pracovného pomeru bolo účelové a zamestnávateľ sa snažil obísť kolektívnu zmluvu a nevyplatiť mu odstupné. Žiadal, aby ústavný súd preskúmal všetky skutočnosti a zrušil rozsudky okresného súdu a krajského súdu a nariadil nové konania alebo rozhodol on sám.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   242/01 zo 6. apríla 2001 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 12 Co 1194/01 zo 14. júna 2001 nadobudol právoplatnosť 3. augusta 2001.

Sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   oboma citovanými rozsudkami, bola ústavnému súdu doručená 26. júla 2004.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie sťažnosti v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť odmietnutá ako oneskorene podaná podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť nespĺňala ani zákonom požadované náležitosti, ale   ani   ich   prípadné   doplnenie   by   neodstránilo   prekážku   uplynutia   lehoty   na   podanie sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2004