znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 255/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013 prerokoval vyhlásenie obchodnej spoločnosti P., a. s., Lotyšská 6, Bratislava, o odmietnutí sudcu   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   Sergeja   Kohuta   pre jeho   predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut   n i e   je   vy l ú č e n ý z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní vedenom   Ústavným súdom   Slovenskej   republiky pod sp. zn. Rvp 10746/2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   vo   veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013 na základe sťažnosti obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), doručené 24. apríla 2013 podanie označené ako „Námietka predpojatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Sergeja Kohúta, člena senátu   č.   Rvp.   10746/13“,   ktoré   je   podľa   obsahu   potrebné   považovať   za   vyhlásenie o odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť   podľa   § 28 ods. 1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1.   marca   2013   až   do   28. februára   2014   (ďalej   len   „rozvrh   práce“)   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojom   vyhlásení   o predpojatosti   sudcu   ústavného   súdu   Sergeja Kohuta okrem iného uviedla, že „JUDr. Sergej Kohút, sa v našej kauze P., a. s... zúčastnil ako člen Dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR, č. k. M-sž dov. 1/98, ktorému predsedala JUDr. E. B. /Jeho postoj z tejto kauzy je nám známy/.

Ďalším, veľmi významným dôvodom pre jeho vylúčenie rozhodovania v tomto spore je tá skutočnosť, že jeho syn P. K., je súdnym exekútorom na Exekútorskom úrade v B., s ktorým naša spoločnosť... konkrétne jej predseda predstavenstva T. L., mal osobný konflikt po tom, čo v roku 1998 tento pýtal od T. L. úplatok vo výške šiestich núl s tým, že pred nuly si má L. vymyslieť nejakú číslovku.

O cca 10 rokov na to, JUDr. P. K. - súdny exekútor a syn JUDr. Sergeja Kohúta, po dohode   s   ďalšou   skorumpovanou   potvorou   SKP   JUDr.   G.   M.,   uplatnil   v   konkurznej podstate pod číslom 30 neexistujúcu pohľadávku vo výške 16 814,70.-Sk, dokonca s úrokom, vo výške 10 363,70.- Sk len preto, aby vyhovel skorumpovanej konkurznej mafii KS v B. č. k.: 36-24K 323/00-KL a vytvoril pre nás nežiadúcu podmienku ukončenia konkurzu, pre neexistujúceho veriteľa.

JUDr. P. K. je korupčník a darebák toho najvyššieho rangu, aký sa v Slovenskej republike narodil. Dôkazom jeho zvrhlosti a neopodstatnenej pomsty z dôvodu konfliktu, ktorý mal s predsedom predstavenstva T. L. ešte v roku 1998 za požadovaný úplatok, ktorý od spoločnosti P., a. s., a L. nedostal je tá skutočnosť, že spoločnosť v záujme intrigovaného konkurzu   a   jeho   ukončenia   vlastníkmi,   bola   nútená   vyplatiť   všetkým   vyfabrikovaným veriteľom konkurznou mafiou KS B. všetky pohľadávky, ktoré do podstaty skorumpovaná SKP JUDr. G. M., JUDr. P. K. - súdny exekútor z B. a ďalšie svine, museli vyrovnať. Spolu, týchto   intrigovaných   pohľadávok   bolo   1.007.600.-   Sk,   pri   tom   podstatná   časť   boli pohľadávky z obchodného styku /platba ex Works/. Veritelia mali tovar vyrobený v Ť. v S., len   anarchisti   z   obce   S.   spolu   s   políciou   a súdmi   SR,   nedovolili   odberateľom   si   tovar prevziať...

Na základe hore uvedeného trváme na tom, aby predsedníčka Ústavného súdu SR vylúčila sudcu JUDr. Sergeja Kohúta z rozhodovania vo veci č. k.: Rvp.10746/2013. Bolo by ideálne vylúčiť z konania celý senát, z dôvodu úzkeho vzťahu k sebe, ako kolegom. Toto rozhodnutie nechávame na samotnú predsedníčku ústavného súdu.“.

K vyhláseniu   o predpojatosti   sťažovateľka   pripojila   kópiu   návrhu   na   zrušenie konkurzu sťažovateľky podaného 19. decembra 2011 jej správkyňou konkurznej podstaty JUDr. D. Ď., ďalej kópiu výpisu z listu vlastníctva č... vedeného pre katastrálne územie S., okres T., z 18. decembra 2012 a kópiu písomného upozornenia sťažovateľky z 15. apríla 2013 adresovaného súdnemu exekútorovi P. K.

Dotknutý   sudca   ústavného   súdu   Sergej   Kohut   sa   k svojmu   odmietnutiu sťažovateľkou vyjadril listom z 30. apríla 2013, v ktorom uviedol, že síce nespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, že vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. M-Sž dov. 1/98 ako sudca rozhodoval, avšak pre „odstup času sa nepamätám, či som vo veci konal ako sudca,... preto považujem za vhodné, aby som bol vylúčený z konania v tejto veci ako sudca, pretože je to tak v súlade so zákonom. K ostatným okolnostiam sa nevyjadrujem, pretože nie sú mi vôbec známe a nevzťahujú sa na predmet konania.“.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade subjektívneho hľadiska   sa   nestrannosť   sudcu   predpokladá   až   do   predloženia   dôkazu   opaku   [Piersack v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. októbra 1982].

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Podľa podania sťažovateľky má teda predpojatosť označeného sudcu ústavného súdu vyplývať z toho, že bol členom senátu najvyššieho súdu, ktorý konal a rozhodoval v jej veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ako aj z toho, že syn dotknutého sudcu JUDr. P. K. v rámci   exekučnej   činnosti,   ktorú   vykonával   ako   súdny   exekútor,   mal   mať „osobný konflikt“ s predsedom predstavenstva sťažovateľky.

Pokiaľ   ide   o   dôvod   predpojatosti   spočívajúci   v predchádzajúcom   postupe najvyššieho   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   M-sž   dov.   1/98,   ústavný   súd   zistil, že predmetom   podanej   sťažnosti   nie   je   ústavný   prieskum   konania   alebo   rozhodovania v označenej veci, ale ústavný prieskum uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 10 Ndz 1/2013 z 25. januára 2013, ktorým bolo rozhodované o zaujatosti členky senátu Krajského súdu v Žiline JUDr. E. Š. Z okolnosti prípadu teda vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu má byť jeho postup (rozhodovanie) v inej veci, ktorého bola sťažovateľka účastníčkou konania, pri posúdení tohto dôvodu je však potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných   veciach“),   podľa   ktorej   tento   prezentovaný   dôvod,   o ktorý   sťažovateľka   opiera spochybnenie nezaujatosti označeného sudcu ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada,   a iné   konkrétne   okolnosti,   na   ktoré   by   v tomto   konaní   ústavný   súd   mohol prihliadnuť, sťažovateľka neuviedla.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   ani   ostatné   sťažovateľkou   prezentované   dôvody dostatočne   neodôvodňujú   vznik   objektívnych   pochybností   o predpojatosti   sudcu   Sergeja Kohuta   v predmetnej   veci.   Dôvodom   na vylúčenie   označeného sudcu   totiž   nemôže byť činnosť syna označeného sudcu, ktorú v inej sťažovateľkinej veci realizoval pri výkone verejnej moci ako súdny exekútor v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorou sťažovateľka vyjadruje nesúhlas.

V danom   prípade   ústavný   súd   neprihliadal na   písomne   uvedené   urážlivé   výroky sťažovateľa na syna sudcu, o ktorého vylúčenie ide, keďže pri výkone súdnictva sa má za každých okolností zachovať vecný prístup, ktorého súčasťou je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne s prípadnými urážlivými námietkami účastníkov v priebehu konania, a to aj vtedy,   keď   „údajná   kritika“   má   ospravedlniť   priame urážky. Okrem   toho   ústavný   súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej návrh, ktorý obsahuje neslušný a urážlivý obsah, môže byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (napr. II. ÚS 86/2011). Vo vzťahu k takémuto správaniu účastníka súčasne ústavný súd pripomína aj judikatúru ESĽP, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 36 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako používa útočný, resp. hrubo urážlivý   jazyk.“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/1, rozhodnutie z 18. mája 2004). Snahu o vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci bez toho, aby   bola   podložená   objektívne   dokázateľnými   relevantnými   skutočnosťami,   možno hodnotiť ako   snahu porušiť   základné právo na zákonného sudcu   zaručené   čl.   48   ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože sleduje cieľ odňať protistrane jej zákonného sudcu.

Pochybnosti   o predpojatosti   sudcu   založené   na   opísaných   skutočnostiach z objektívneho hľadiska preto nedosahujú takú intenzitu, aby boli bez ďalšieho spôsobilé odôvodniť   vylúčenie   označeného   sudcu   z ďalšieho   konania   pre   jeho   pomer   k veci, sťažovateľke alebo k jej zástupcovi.

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   subjektívneho   hľadiska   vychádzal   z   vyjadrenia namietaného   sudcu,   ktorý   okrem   pripustenia   možnosti,   že   mohol   byť   členom   senátu najvyššieho sudu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, nevyslovil, že sa subjektívne cíti byť zaujatým pri prerokovaní a rozhodovaní sťažovateľkinej veci pre jeho pomer k veci, sťažovateľke   alebo   k jej   zástupcovi,   a ani   jeho   doterajšie   správanie   vznik   takýchto pochybností o nezaujatosti neodôvodňuje.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k vylúčeniu sudcu Sergeja Kohuta z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013, a preto výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že uvedený sudca ústavného súdu v danej veci nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013