SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 255/2013-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013 prerokoval vyhlásenie obchodnej spoločnosti P., a. s., Lotyšská 6, Bratislava, o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut n i e je vy l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 10746/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013 na základe sťažnosti obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), doručené 24. apríla 2013 podanie označené ako „Námietka predpojatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Sergeja Kohúta, člena senátu č. Rvp. 10746/13“, ktoré je podľa obsahu potrebné považovať za vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013 až do 28. februára 2014 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojom vyhlásení o predpojatosti sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta okrem iného uviedla, že „JUDr. Sergej Kohút, sa v našej kauze P., a. s... zúčastnil ako člen Dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR, č. k. M-sž dov. 1/98, ktorému predsedala JUDr. E. B. /Jeho postoj z tejto kauzy je nám známy/.
Ďalším, veľmi významným dôvodom pre jeho vylúčenie rozhodovania v tomto spore je tá skutočnosť, že jeho syn P. K., je súdnym exekútorom na Exekútorskom úrade v B., s ktorým naša spoločnosť... konkrétne jej predseda predstavenstva T. L., mal osobný konflikt po tom, čo v roku 1998 tento pýtal od T. L. úplatok vo výške šiestich núl s tým, že pred nuly si má L. vymyslieť nejakú číslovku.
O cca 10 rokov na to, JUDr. P. K. - súdny exekútor a syn JUDr. Sergeja Kohúta, po dohode s ďalšou skorumpovanou potvorou SKP JUDr. G. M., uplatnil v konkurznej podstate pod číslom 30 neexistujúcu pohľadávku vo výške 16 814,70.-Sk, dokonca s úrokom, vo výške 10 363,70.- Sk len preto, aby vyhovel skorumpovanej konkurznej mafii KS v B. č. k.: 36-24K 323/00-KL a vytvoril pre nás nežiadúcu podmienku ukončenia konkurzu, pre neexistujúceho veriteľa.
JUDr. P. K. je korupčník a darebák toho najvyššieho rangu, aký sa v Slovenskej republike narodil. Dôkazom jeho zvrhlosti a neopodstatnenej pomsty z dôvodu konfliktu, ktorý mal s predsedom predstavenstva T. L. ešte v roku 1998 za požadovaný úplatok, ktorý od spoločnosti P., a. s., a L. nedostal je tá skutočnosť, že spoločnosť v záujme intrigovaného konkurzu a jeho ukončenia vlastníkmi, bola nútená vyplatiť všetkým vyfabrikovaným veriteľom konkurznou mafiou KS B. všetky pohľadávky, ktoré do podstaty skorumpovaná SKP JUDr. G. M., JUDr. P. K. - súdny exekútor z B. a ďalšie svine, museli vyrovnať. Spolu, týchto intrigovaných pohľadávok bolo 1.007.600.- Sk, pri tom podstatná časť boli pohľadávky z obchodného styku /platba ex Works/. Veritelia mali tovar vyrobený v Ť. v S., len anarchisti z obce S. spolu s políciou a súdmi SR, nedovolili odberateľom si tovar prevziať...
Na základe hore uvedeného trváme na tom, aby predsedníčka Ústavného súdu SR vylúčila sudcu JUDr. Sergeja Kohúta z rozhodovania vo veci č. k.: Rvp.10746/2013. Bolo by ideálne vylúčiť z konania celý senát, z dôvodu úzkeho vzťahu k sebe, ako kolegom. Toto rozhodnutie nechávame na samotnú predsedníčku ústavného súdu.“.
K vyhláseniu o predpojatosti sťažovateľka pripojila kópiu návrhu na zrušenie konkurzu sťažovateľky podaného 19. decembra 2011 jej správkyňou konkurznej podstaty JUDr. D. Ď., ďalej kópiu výpisu z listu vlastníctva č... vedeného pre katastrálne územie S., okres T., z 18. decembra 2012 a kópiu písomného upozornenia sťažovateľky z 15. apríla 2013 adresovaného súdnemu exekútorovi P. K.
Dotknutý sudca ústavného súdu Sergej Kohut sa k svojmu odmietnutiu sťažovateľkou vyjadril listom z 30. apríla 2013, v ktorom uviedol, že síce nespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, že vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. M-Sž dov. 1/98 ako sudca rozhodoval, avšak pre „odstup času sa nepamätám, či som vo veci konal ako sudca,... preto považujem za vhodné, aby som bol vylúčený z konania v tejto veci ako sudca, pretože je to tak v súlade so zákonom. K ostatným okolnostiam sa nevyjadrujem, pretože nie sú mi vôbec známe a nevzťahujú sa na predmet konania.“.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersack v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. októbra 1982].
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Podľa podania sťažovateľky má teda predpojatosť označeného sudcu ústavného súdu vyplývať z toho, že bol členom senátu najvyššieho súdu, ktorý konal a rozhodoval v jej veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ako aj z toho, že syn dotknutého sudcu JUDr. P. K. v rámci exekučnej činnosti, ktorú vykonával ako súdny exekútor, mal mať „osobný konflikt“ s predsedom predstavenstva sťažovateľky.
Pokiaľ ide o dôvod predpojatosti spočívajúci v predchádzajúcom postupe najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, ústavný súd zistil, že predmetom podanej sťažnosti nie je ústavný prieskum konania alebo rozhodovania v označenej veci, ale ústavný prieskum uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 10 Ndz 1/2013 z 25. januára 2013, ktorým bolo rozhodované o zaujatosti členky senátu Krajského súdu v Žiline JUDr. E. Š. Z okolnosti prípadu teda vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu má byť jeho postup (rozhodovanie) v inej veci, ktorého bola sťažovateľka účastníčkou konania, pri posúdení tohto dôvodu je však potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tento prezentovaný dôvod, o ktorý sťažovateľka opiera spochybnenie nezaujatosti označeného sudcu ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada, a iné konkrétne okolnosti, na ktoré by v tomto konaní ústavný súd mohol prihliadnuť, sťažovateľka neuviedla.
Podľa názoru ústavného súdu ani ostatné sťažovateľkou prezentované dôvody dostatočne neodôvodňujú vznik objektívnych pochybností o predpojatosti sudcu Sergeja Kohuta v predmetnej veci. Dôvodom na vylúčenie označeného sudcu totiž nemôže byť činnosť syna označeného sudcu, ktorú v inej sťažovateľkinej veci realizoval pri výkone verejnej moci ako súdny exekútor v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorou sťažovateľka vyjadruje nesúhlas.
V danom prípade ústavný súd neprihliadal na písomne uvedené urážlivé výroky sťažovateľa na syna sudcu, o ktorého vylúčenie ide, keďže pri výkone súdnictva sa má za každých okolností zachovať vecný prístup, ktorého súčasťou je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne s prípadnými urážlivými námietkami účastníkov v priebehu konania, a to aj vtedy, keď „údajná kritika“ má ospravedlniť priame urážky. Okrem toho ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej návrh, ktorý obsahuje neslušný a urážlivý obsah, môže byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (napr. II. ÚS 86/2011). Vo vzťahu k takémuto správaniu účastníka súčasne ústavný súd pripomína aj judikatúru ESĽP, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 36 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk.“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/1, rozhodnutie z 18. mája 2004). Snahu o vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci bez toho, aby bola podložená objektívne dokázateľnými relevantnými skutočnosťami, možno hodnotiť ako snahu porušiť základné právo na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože sleduje cieľ odňať protistrane jej zákonného sudcu.
Pochybnosti o predpojatosti sudcu založené na opísaných skutočnostiach z objektívneho hľadiska preto nedosahujú takú intenzitu, aby boli bez ďalšieho spôsobilé odôvodniť vylúčenie označeného sudcu z ďalšieho konania pre jeho pomer k veci, sťažovateľke alebo k jej zástupcovi.
Ústavný súd pri posudzovaní subjektívneho hľadiska vychádzal z vyjadrenia namietaného sudcu, ktorý okrem pripustenia možnosti, že mohol byť členom senátu najvyššieho sudu vo veci vedenej pod sp. zn. M-sž dov. 1/98, nevyslovil, že sa subjektívne cíti byť zaujatým pri prerokovaní a rozhodovaní sťažovateľkinej veci pre jeho pomer k veci, sťažovateľke alebo k jej zástupcovi, a ani jeho doterajšie správanie vznik takýchto pochybností o nezaujatosti neodôvodňuje.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k vylúčeniu sudcu Sergeja Kohuta z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 10746/2013, a preto výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že uvedený sudca ústavného súdu v danej veci nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2013