znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 255/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   B.,   B.,   zastúpeného   JUDr. Mgr.   M.   M.,   Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/443/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2012 doručená sťažnosť A. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/443/2011.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   podaným okresnému   súdu   19.   apríla   2011   domáhal   voči   odporcovi   vrátenia   kúpnej   ceny   z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Okresný súd však na základe námietky odporcu postúpil vec sťažovateľa tvrdiac svoju   miestnu   nepríslušnosť   Okresnému   súdu   Komárno.   Sťažovateľ namietal   nesprávnosť   postupu   okresného   súdu,   pričom   s jeho argumentáciu   sa   stotožnil nadriadený súd, ktorý uznesením z 24. augusta 2011 vrátil vec sťažovateľa okresnému súdu ako miestne príslušnému súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť, že   okresný   súd   bol   nečinný,   domáhal   sa   sťažovateľ   ochrany   svojich   práv   uplatnením sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   adresovanej   podľa   príslušných   ustanovení   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) 5. januára 2012 predsedovi okresného súdu, ktorý na jej základe vyrozumel sťažovateľa o termíne pojednávania určeného na 1. február 2012.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   sa   v uvedený   deň   pojednávanie   nekonalo z dôvodu jeho   odročenia   na   základe   žiadosti   právneho   zástupcu   odôvodnenej   kolíziou   s iným pojednávaním a rovnako z uvedeného dôvodu   bolo pojednávanie odročené aj 12. marca 2012.

Podľa   názoru   sťažovateľa   bol   takýto   postup   okresného   súdu   nesprávny,   pretože „dôvody, na základe ktorých odporca žiadal, aby súd odročil pojednávanie boli irelevantné a súd mal vo veci konať“. Sťažovateľ v tomto kontexte poukázal na „povinnosť advokáta dať sa v podobných prípadoch zastúpiť iným advokátom alebo advokátskym koncipientom“ a dôvodil,   že „Kolízia   termínov   pojednávania   rozhodne   nemôže   byť   dôvodom ospravedlnenia neúčasti advokáta na pojednávaní a už vôbec nie dôvodom na zrušenie termínu pojednávania“.

V označenom postupe okresného súdu, ktorý po uplynutí viac ako roka od podania návrhu na začatie konania vo veci samej dosiaľ „neotvoril“ pojednávanie, vidí sťažovateľ porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľ   v závere   sťažnosti   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/443/2011, prikázal mu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov,   priznal mu finančné zadosťučinenie   v sume 5 000   €,   ako aj trovy   právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (I.   ÚS   120/03,   I.   ÚS   66/04, II. ÚS 57/01) možno sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú vtedy,   ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a teda ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), a tiež vtedy, ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03).

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil tieto pre posúdenie sťažnosti relevantné skutočnosti:

Po postúpení veci sťažovateľa Okresnému súdu Komárno tento podľa ustanovenia § 105 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vzhľadom na nesúhlas s postúpením veci ju predložil na rozhodnutie o miestnej   príslušnosti   Krajskému   súdu   v Nitre   (ďalej len   „krajský   súd“).   Krajský   súd uznesením sp. zn. 6 NcC/19/2011 z 24. augusta 2011 rozhodol tak, že nesúhlas Okresného súdu Komárno s postúpením veci okresným súdom kvalifikoval ako dôvodný a ako miestne príslušný na prerokovanie veci určil okresný súd. V uznesení dôvodil takto:

„Z   obsahu   spisu   bolo   zistené,   že   navrhovateľ   sa   návrhom   na   Okresný   súd Bratislava 5   domáhal   zaplatenia   žalovanej   istiny,   pričom   v návrhu   označil,   že   miestna príslušnosť   je   daná   v zmysle   ust.   §   87   písm.   f)   OSP,   pretože   sa   jedná   o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri prvom úkone, ktorý mu patril vzniesol námietku miestnej príslušnosti, ktorú odôvodnil tým, že príslušnom je daná v súlade s ust. § 85 ods. 2 OSP,   keď všeobecným súdom právnickej osoby je súd,   v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. V danom prípade má odporca sídlo v obvode Okresného súdu Komárno. Podľa § 87 písm. f) OSP, popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom Okresného súdu Komárno, ktorý vyslovil svoj nesúhlas s postúpením veci, pretože z obsahu samotného návrhu je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a preto bolo na mieste, aby si spotrebiteľ mohol vybrať okrem všeobecného súdu na konanie súd, v obvode ktorého má ako spotrebiteľ bydlisko. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nesúhlas s postúpením veci Okresným súdom Komárno je dôvodný a miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava 5.“

Po   vrátení   spisového   materiálu   nadriadeným   súdom   späť   okresnému   súdu (20. septembra 2011) ostal okresný súd nečinný a nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Sťažovateľ preto realizoval prostriedok nápravy postupu okresného súdu poskytovaný   zákonom   o súdoch,   ktorý   mu   však   nepriniesol   želaný   efekt,   pretože   dva po sebe   nasledujúce   termíny   pojednávania   (1.   februára   2012   a 12.   marca   2012)   boli okresným súdom   odročené na základe žiadostí   odporcu   odôvodnených kolíziou s inými pojednávaniami.

Ústavný súd na základe týchto zistení dospel k záveru, že doterajší postup okresného súdu   vykazuje   viaceré   nedostatky   smerujúce   k prieťahom   v posudzovanom   konaní.   Ide jednak o nesústredený, a teda neefektívny postup okresného súdu súvisiaci s postúpením veci   inému   súdu   v rozpore   s relevantnou   právnou   úpravou,   ďalej   o obdobie   nečinnosti nasledujúce po vrátení veci nadriadeným súdom späť okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému a takisto o neefektívny postup týkajúci sa odročenia pojednávania za okolností (opakované   odročenie   na   základe   analogickej   žiadosti   protistrany)   signalizujúcich zvýhodnenie protistrany na úkor sťažovateľa.

Podľa judikatúry ústavného súdu však nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazové prieťahy v konaní súdu nesignalizujú bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov konania.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať nedostatky   v   postupe   okresného   súdu   za   tak   intenzívne,   že   by   ich   bolo   možné   najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (jeden rok) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ nezlučiteľné s obsahom čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného a berúc do úvahy doterajšiu dobu konania pred okresným súdom   ústavný   súd   konštatuje,   že   posudzované   konanie   okresného   súdu   nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie, preto   sťažnosť sťažovateľa   odmietol   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.

V   závere   poukazuje   ústavný   súd   na   to,   že   toto   rozhodnutie   nebráni   možnosti sťažovateľa   opätovne   sa   domáhať   ochrany   svojho   základného   práva   zaručeného   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy adresovanej ústavnému súdu, pokiaľ by v budúcnosti v posudzovanom konaní   okresného   súdu   pretrvávali   už   neakceptovateľné   prieťahy   premietajúce   sa do porušenia   garancií   poskytovaných   sťažovateľovi   označenými   článkami   ústavy a dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012