znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 255/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2009 doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného súdu   Bardejov   (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009. Sťažnosť sťažovateľa bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu podaním z 5. augusta 2009.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   zo 16.   januára   2006   na   všeobecnom   súde   domáhal,   aby   povolil   obnovu   právoplatne skončeného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 194/92.

Okresný súd jeho návrh na obnovu konania uznesením sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 však zamietol. Uznesenie o zamietnutí návrhu mu bolo doručené 9. júla 2009.

V   uvedenom   postupe   okresného   súdu   a   jeho   rozhodnutí,   ktorým   zamietol   návrh sťažovateľa na obnovu konania, vidí sťažovateľ porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež porušenie jeho práva podľa čl. 13 dohovoru, pretože vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal riadne dokazovanie.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím okresného súdu sp. zn 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 a zrušil   rozhodnutie   v   uvedenej   veci   a prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   opätovne rozhodol podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru, ako aj v súlade s čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

Súčasne   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 3 000 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa   obsahu   sťažnosti   je   jej   predmetom   tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   jeho základného   práva   podľa   označeného   článku   ústavy   a práv   podľa   dohovoru   postupom a rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4 C 194/92.

Ústavný   súd   sa   vo   veci   svojej   právomoci   riadi   zásadou,   že   všeobecné   súdy sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Všeobecné   súdnictvo zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa   poskytnúť   im   účinnú   ochranu   pred   neoprávnenými   štátnymi   zásahmi,   pritom   má prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné poriadky (v tomto prípade Občiansky súdny poriadok) sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Týmto zákonným postupom sa zabezpečuje aj základné právo na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   ktoré   úzko   súvisí   s právom   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto právo zahŕňa aj právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa   § 206   ods. 1   OSP   ak   podá   ten,   kto   je   na   to   oprávnený,   včas   odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní nerozhodne právoplatne odvolací súd.

Podľa § 232 ods. 2 OSP, pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Z pripojeného uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 totiž vyplynulo, že voči nemu bolo možné podať odvolanie, o čom   bol   sťažovateľ   v predmetnom   uznesení   náležite   poučený.   Ústavný   súd   v tejto súvislosti   tiež   konštatuje,   že sťažovateľ   mal   v   systéme   všeobecného   súdnictva   proti namietanému porušeniu základného práva podľa ústavy i práv podľa čl. 6 ods. 1, resp. čl. 13 a čl.   14   dohovoru   k dispozícii   účinný   a dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   aj využil. Ak tvrdil, že okresný súd mu zamietol návrh na obnovu konania nezákonne, tento argument   mohol   predniesť   predtým   aj   v rámci   odvolacieho   konania   voči   uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009, čo aj napokon urobil.

Ústavný súd totiž na okresnom súde zistil, že proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ ešte predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu (22. júl 2009), odvolanie, ktoré mu doručil 13. júla 2009 (hoci túto skutočnosť sťažovateľ v sťažnosti neuviedol).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   bol   nútený   sťažnosť   sťažovateľa po jej predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   pre   nedostatok   svojej   právomoci   podľa   § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   zaoberať sa sťažnosťou sťažovateľa nemožno odstrániť, pretože opravným prostriedkom sťažovateľa sa bude zaoberať odvolací súd.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009