znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 255/05-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., bytom D., v časti, v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 87/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2005 doručená sťažnosť J. B., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“). V bode 8 uvedenej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 87/03. Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním zo 17. júla 2005.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ v bode 8 uviedol, že 3. apríla 2003 podal na okresnom súde   žalobu   o vrátenie   daru   proti   S.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „žalovaná“),   ktorá   bola zaevidovaná   pod   sp.   zn.   9   C   87/03.   Predmetnú   žalobu   podal,   pretože   sa   podľa   neho žalovaná k nemu správala v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd v predmetnej veci od podania žaloby (t. j. už viac ako dva roky) neuskutočnil až do podania ústavnej sťažnosti ani jedno pojednávanie a v uvedenej veci nebol ani „vynesený žiadny rozsudok“.

Sťažovateľ   sa   preto   v uvedenej   časti   sťažnosti   domáha „(...)   zjednania   nápravy a postupu   v súdnom   prejednávaní   veci   tak   ako   to   ukladá   Občiansky   súdny   poriadok (O. s. p.)   a zároveň   sa   pre   omeškanie   dožadujem   vyplatenia   odškodného   vo   forme zadosťučinenia vo výške 50 000,- Sk“.

Sťažovateľ   z dôvodu   svojej „sociálnej   slabosti“, ako   aj   vzhľadom   na „preukázateľné poškodenia pomenované pri bodoch 1) až 11) tejto sťažnosti“ ústavný súd požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a o   ustanovenie   advokáta   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril aj okresný súd listom   č.   Spr.   3211/05   zo   14.   júla   2005   prostredníctvom   svojho   predsedu.   Vo   svojom vyjadrení predseda okresného súdu chronologicky popísal priebeh konania v predmetnej veci a v jeho závere uviedol:

„Z vykonanej analýzy vyplýva, že až na obdobie od mája 2003 do decembra 2003 vo veci sa konalo plynule, v podstate sa riešili iné otázky, než tie, ktoré sa týkali predmetu konania.

Sťažnosť navrhovateľa (sťažovateľa) nepovažujem za opodstatnenú.“

Sťažovateľ vo svojej reakcii na výzvu ústavného súdu v podaní zo 17. júla 2005 okrem iného uviedol, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu vo veci sp. zn. 9 C 87/03 podal 5. júla 2005.

II.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu bola 7. apríla 2003 doručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáhal vrátenia darov podľa § 630 Občianskeho zákonníka proti žalovanej.

Úpravou z 9. apríla 2003 dal vo veci konajúci sudca pokyn na vypracovanie výzvy sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov podanej žaloby. Podaním doručeným 20. mája 2003 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu.

Pokynom z 12. decembra 2003 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 7 dní pod hrozbou zastavenia konania v predmetnej veci. Sťažovateľom bol súdny poplatok zaplatený 31. decembra 2003.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   okresnému   súdu   28.   januára   2004   urgoval nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

Okresný súd uznesením č. k. 9 C 87/03-9 z 5. apríla 2004 uložil žalovanej, aby sa do 30 dní odo dňa jeho doručenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe. Žalovaná podaním doručeným 14. mája 2004 okresnému súdu oznámila, že sa v súlade s § 115a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) práva na verejné prejednanie veci vzdáva, a ďalším listom z toho istého dňa podala v predmetnej veci svoje vyjadrenie, v ktorom navrhla žalobu sťažovateľa zamietnuť v celom rozsahu. Podľa úradného záznamu spísaného 14. mája 2004 žalovaná nahliadla do spisového materiálu v predmetnej veci na okresnom súde.

Pokynom z 27. mája 2004 vo veci konajúci sudca nariadil termín pojednávania na 14. september   2004,   nechal   naň   predvolať   sťažovateľa   spolu   s výzvou   na   predloženie originálov dokladov, ako aj žalovanú.

Dňa 13. augusta 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoj „Dodatok k žalobe“.

Žalovaná podaním doručeným 7. septembra 2004 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu   svojho pobytu mimo územia Slovenskej republiky   a zároveň   mu navrhla, aby konal v predmetnej veci aj v jej neprítomnosti.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   13.   augusta   2004   požiadal   okresný   súd o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov,   ako   aj   o ustanovenie   právneho   zástupcu v predmetnej   veci.   V uvedenom   podaní   zároveň   podal   správu   o svojich   osobných a majetkových pomeroch.

Pojednávanie konané 14. septembra 2004 bolo uznesením okresného súdu odročené na 25. november 2004.

Podaním doručeným 21. septembra 2004 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že mu v súvislosti   so   svojou   žiadosťou   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a o ustanovenie právneho zástupcu nezašle vyplnené tlačivo odovzdané mu súdom na pojednávaní, pretože všetky potrebné údaje na rozhodnutie súdu o jeho žiadosti už súdu poskytol vo svojom podaní z 10. augusta 2004.

Sťažovateľ   21.   septembra   2004   okresnému   súdu   doručil   svoje   stanovisko k vyjadreniu žalovanej v predmetnej veci, ktoré ďalším podaním zo 29. septembra 2004 doplnil.

Okresný   súd   podaním   z 27.   septembra   2004   opakovane   vyzval   sťažovateľa   na zaslanie vyplneného tlačiva na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov v lehote 5 dní.

Podaním   doručeným   30.   septembra   2004   sťažovateľ   doplnil   svoje   vyjadrenie k stanovisku žalovanej.

Dňa 18. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené potvrdené a vyplnené tlačivo o majetkových a osobných pomeroch sťažovateľa.

Podaním doručeným 22. októbra 2004 sťažovateľ svoju žalobu doplnil (z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľ doplnil právny titul žaloby, pretože tvrdil, že v predmetnej veci ide „nielen o vrátenie daru“, ale aj „o usporiadanie majetkových vecí po ukončení spolužitia nemanželskej dvojice“).

Uznesením   č.   k.   9   C   87/03-45   z   9.   novembra   2004   okresný   súd   sťažovateľovi oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   nepriznal   a súčasne   druhým   výrokom   rozhodol o neustanovení právneho zástupcu pre neho v predmetnom konaní.

Sťažovateľ   sa   proti   uzneseniu   č.   k.   9   C   87/03-45   z 9.   novembra   2004   odvolal podaním doručeným okresnému súdu 18. novembra 2004.

Pojednávanie konané 25. novembra 2004 okresný súd odročil na neurčito za účelom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o podanom odvolaní.

Krajskému   súdu   bol   spisový   materiál   v predmetnej   veci   predložený   na   základe pokynu z 15. februára 2005. Uznesením č. k. 5 Co 75/05-56 z 31. marca 2005 krajský súd uznesenie okresného súdu z 9. novembra 2004 potvrdil. Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu doručený 21. apríla 2005.

Pokynom z 9. mája 2005 vo veci konajúci sudca nariadil termín pojednávania vo veci na   23.   jún   2005,   nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania,   resp.   právneho   zástupcu žalovanej a súčasne s predvolaním im doručil aj uznesenie krajského súdu z 31. marca 2005.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   20.   júna   2005   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na nariadenom pojednávaní a doplnil i spresnil podanú žalobu.

Sťažovateľ   proti   rozhodnutiu   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov a neustanovení právneho zástupcu v predmetnej veci podal 20. júna 2005 dovolanie.

Okresný   súd   pojednávanie konané   za   neprítomnosti   účastníkov   konania   21.   júna 2005 odročil na neurčito.

Dňa 13. júla 2005 bolo uznesením okresného súdu č. k. 9 C 87/03-63 dovolanie podané sťažovateľom odmietnuté.

Podaním doručeným okresnému súdu 21. júla 2005 sa sťažovateľ proti uzneseniu z 13. júla 2005 odvolal.

III.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   v časti   bodu   8   zistil,   že   jej predmetnom   je namietané porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 87/03.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

Podľa zistenia ústavného súdu predmetnú vec nemožno hodnotiť ako právne zložitú a konkrétne okolnosti uvedeného prípadu nesvedčia ani o skutkovej zložitosti tejto veci.

Zo skutkových zistení ústavného súdu však vyplýva, že aj správanie sťažovateľa v priebehu uvedeného konania prispelo   k spomaleniu postupu   okresného   súdu   napríklad tým,   že   k odstráneniu   nedostatkov   návrhu   na   začatie   konania   sťažovateľa   došlo   až   na základe výzvy okresného súdu na ich odstránenie (výzva z 9. apríla 2003), ako aj výzvy okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (výzva z 12. decembra 2003), k predloženiu tlačiva na preukázanie osobných a majetkových pomerov sťažovateľom došlo až na základe druhej výzvy zo strany okresného súdu (pokyn zo 14. septembra 2004 a výzva z 27. septembra 2004), sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nezúčastnil   na   pojednávaní   konanom   25.   novembra   2004   v predmetnej   veci   a zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 23. júna 2005.

Vzhľadom   na vyššie   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   pripomína,   že   k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť   účastníka   konania   prispievať   k dosiahnutiu   účelu   súdneho   konania   včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 OSP).

Sťažovateľ v predmetnom konaní taktiež využíval svoje procesné práva, keď v jeho priebehu podal žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (podanie z 10. augusta 2004)   a   využil   svoje   právo   na   podanie   opravného   prostriedku   proti   rozhodnutiu   súdu (podaním odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 9. novembra 2004, dovolania proti uzneseniu   okresného   súdu   z 9.   novembra   2004   v spojení   s uznesením   krajského   súdu z 31. marca 2005,   ako   aj podaním   odvolania proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 13.   júla 2005).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   už vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   k predĺženiu   konania v predmetnej veci prispelo aj obdobie, ktoré okresný súd potreboval na vydanie rozhodnutia o procesných úkonoch sťažovateľa, resp. na vykonanie úkonov s nimi súvisiacich, avšak zodpovednosť za toto predĺženie nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.

Postup okresného súdu v predmetnom konaní v období od 20. mája 2003, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľa na jeho výzvu, do 12. decembra 2003, keď okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   ústavný   súd   nemôže hodnotiť ako konanie s prieťahmi, ktoré by malo za následok porušenie základných práv sťažovateľa. Takýto postup ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah v konaní, ktorý však nenadobudol intenzitu porušenia základných práv sťažovateľa.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   svojím   postupom   okresný   súd   v preskúmavanom konaní   smeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa   spôsobom   zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu (zložitosť veci, správanie účastníkov konania).

Z vyššie uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005