znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 255/04-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   septembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   Propertie,   v.   o.   s.,   Ul.   republiky   26,   Žilina,   zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   K.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   ktorou namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C 56/01, a takto

r o z h o d o l :

1.   Právo   Propertie,   v.   o.   s.,   Ul.   republiky   26,   Žilina,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 56/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 56/01 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Propertii, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie   v sume   30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je Okresný   súd   Žilina   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   nahradiť Propertii, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina,   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   9   340   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. J. K., Advokátska kancelária, Ž., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Sťažnosti   Propertie,   v.   o.   s.,   Ul.   republiky   26,   Žilina,   vo   zvyšnej   časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2004 doručená sťažnosť Propertie, v. o. s., Ul. republiky 26, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 56/01.

Uznesením č. k. III. ÚS 255/04-6 z 25. augusta 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovateľka uviedla, že 16. augusta 2000 podala okresnému súdu návrh na začatie konania o zaplatenie 569 400 Sk.

Dňa   22.   augusta   2000   sťažovateľke   bola   doručená   výzva   na   zaplatenie   súdneho poplatku, ktorý ihneď uhradila, a od tejto doby až do podania návrhu ústavnému súdu neboli vykonané žiadne úkony.

Dňa 29. januára 2002 a 22. augusta 2002 sťažovateľka písomne žiadala o oznámenie prekážok, pre ktoré nebolo vo veci vytýčené pojednávanie. Oba listy ostali bez odpovede.Dňa 10. októbra 2000 sa odporca vo veci samej vyjadril k žalobe.Dňa 23. októbra 2003 sťažovateľka podala stanovisko k vyjadreniu odporcu.Dňa 22. augusta 2002 sťažovateľka zmenila petit svojho návrhu a súčasne požiadala okresný súd o pripustenie zmeny petitu.

Dňa   20.   júna   2003   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o oznámenie   prekážok vytýčenia pojednávania, a to bez odpovede.

Dňa 4. augusta 2003 sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorá bola vybavená 20. apríla 2004.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že predmetné konanie trvá takmer 4 roky bez toho, aby sa právoplatne skončilo. Namietala, že uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Základné právo spoločnosti Propertia, v. o. s. so sídlom ul. Republiky 26, 010 01 Žilina na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v konaní   pod   sp.   zn.   14 C 56/01   prikazuje konať   bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti Propertia, v. o. s. so sídlom ul. Republiky 26, 010 01 Žilina priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000,-   Sk...,   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina spoločnosti Propertia, v. o. s. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť spoločnosti Propertia, v. o. s. so sídlom ul. Republiky 26, 010 01 Žilina trovy konania pred Ústavným súdom vo výške 20.960,- Sk.“

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu uviedol, že zo spisu je zrejmá   činnosť   súdu.   V júni   (asi   2004)   odišla   sudkyňa   do   starobného   dôchodku. Dňa 17. septembra 2004 bude do funkcie sudcu vymenovaný nový mladý právnik, ktorý s dvoma   vyššími   súdnymi   úradníkmi   bude   vybavovať   agendu   po   sudkyni.   Súčasťou vyjadrenia boli prehľad úkonov vo veci vypracovaný súdnou tajomníčkou a spis okresného súdu.

Predseda   okresného   súdu,   ako   aj sťažovateľka   výslovne   súhlasili   s upustením   od ústneho prejednania veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu a spisu sp. zn. 14 C 56/01 zistil nasledovný stav konania:

Sťažovateľka   16.   augusta   2000   podala   žalobu   o zaplatenie   569   4000   Sk   proti Všeobecnej   úverovej   banke, a. s.,   Bratislava (odporcovi).   K návrhu priložila aj prílohy. Vec bola evidovaná pod sp. zn. Nc 1620/00.

Dňa   17.   augusta   2000   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku. Na č. l. 16 spisu sa nachádza záznam o zložení súdneho poplatku 8. septembra 2000.Dňa 14. septembra 2000 sťažovateľka aj písomne oznámila súdu úhradu súdneho poplatku. Toho istého dňa okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu, pričom mu stanovil lehotu 15 dní.

V spise sa nachádza splnomocnenie na zastupovanie odporcu (asi z 27. septembra 2000), lebo v ten deň do spisu nahliadol zástupca odporcu.

Dňa 10. októbra 2000 sa odporca vyjadril k žalobe. Dňa 13. februára 2001 bol daný pokyn previesť vec do registra „C“.Dňa 22. augusta 2002 sťažovateľka zmenila petit aj o úrok z omeškania a požiadala okresný súd o súhlas na zmenu petitu.

Dňa   14.   októbra   2003   okresný   súd   vyžiadal   vyjadrenie   odporcu   k zmene   petitu v lehote 15 dní.

V spise   sa   nachádza   (č.   l.   30)   zoznam   úkonov   urobených   zákonnou   sudkyňou v roku 2003, ako aj prehľad o neprítomnosti sudkyne na okresnom súde (od 21. marca 2003 do 12. mája 2003 – práceneschopnosť a od 19. mája 2003 do 23. mája 2003 – rehabilitácia).Dňa 23. októbra 2003 sťažovateľka podala stanovisko k vyjadreniu odporcu.Dňa 18. novembra 2003 sa odporca vyjadril k veci. Dňa   3.   mája   2004   okresný   súd   vyžiadal   z Katastrálneho   úradu   Žilina   (ďalej   len „katastrálny úrad“) spis sp. zn. V 2363/94 v lehote 15 dní.

Dňa 20. mája 2004 bol predložený žiadaný spis katastrálneho úradu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   vo   svojej   sťažnosti   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu, účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to ústavný   súd   uvádza   vo   svojich   rozhodnutiach,   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. II. ÚS 26/95, III. ÚS 224/04 a iné).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právna a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd rozhoduje,   správanie účastníkov   súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ   ide   o kritérium   právna   a faktická   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje, že hoci predmetom sporu   sú finančné nároky sťažovateľky, ide o vec,   ktorá po právnej a skutkovej   stránke   patrí   k štandardnej   agende   okresného   súdu.   Taktiež   je   potrebné poznamenať,   že   k dokazovaniu   vo   veci   ani   nedošlo,   lebo   nebolo   vykonané   žiadne pojednávanie.

Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy. Sťažovateľka ani odporca v konaní neprispeli k prieťahom, aktívne pristupovali k výzvam okresného súdu a predkladali dôkazy a vyjadrenia.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočností,   či   v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd takéto porušenie zistil, a to bez existencie zákonnej prekážky.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 14. septembra 2000, keď zaslal výzvu odporcovi na vyjadrenie (ten sa vyjadril 10. októbra 2000) do 14. februára 2001, keď bol spis prevedený do registra „C“, teda 5 mesiacov, od 14. februára 2001 do 14. októbra 2003,   keď   sudca   vyžiadal   vyjadrenie   odporcu   k zmene   petitu,   teda   32   mesiacov, a od 18. novembra   2003   do   5.   mája   2004,   keď   znova   vyžiadal   vyjadrenie   a vypracoval dožiadanie, teda ďalších 6 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní boli 43 mesiacov. Časť z toho v rozsahu 3 mesiacov možno objektivizovať na prípravu úkonov, no aj tak prieťahy boli 40 mesiacov, teda 3 roky a 4 mesiace.

Predseda okresného súdu na túto skutočnosť reagoval konštatovaním, že zákonná sudkyňa odišla do dôchodku a bude ustanovený nový sudca.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   ustálil, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 40/97).

Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci. Tieto skutočnosti sa týkajú aj právnickej osoby.

V konkrétnom   prípade   okresný   súd   nevykonal   vo   veci   ani   jedno   pojednávanie, ani len   neprikročil   k pojednávaniu   vo   veci   a vykonal   len   elementárne   úkony,   ktorými zisťoval stanoviská strán. Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2 ústavy   ak porušenie základných   práv   alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky, a preto vyhovel aj jej návrhu, aby uložil okresnému súdu konať bez prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   požadoval   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50   000   Sk, čo odôvodnil ujmou, ktorú utrpel a ktorá mu ešte vzniká.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V konkrétnych   okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   vidí   dôvody   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v dĺžke prieťahov, predmete konania na okresnom súde a jeho význame pre sťažovateľku, a preto rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   trov   konania   svojho   právneho   zastúpenia vo výške 20 960 Sk za dva úkony právnej pomoci a dva režijné paušály.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže uložiť v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   niektorému   účastníkovi,   aby   inému účastníkovi úplne alebo sčasti uhradil trovy konania.

Ústavný súd rozhodol, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľky, nariadil okresnému súdu vo veci konať a uhradiť aj primerané finančné zadosťučinenie, čo možno hodnotiť   ako   úspech   sťažovateľky   v konaní.   Preto   nariadil   aj   uhradenie   trov   právneho zastúpenia sťažovateľky (bod 4 výroku nálezu).

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Oba úkony právnej pomoci boli realizované v roku 2004 a podľa citovanej vyhlášky za jeden úkon pred ústavným súdom v tomto roku prináležia trovy vo výške 4 534 Sk a paušál vo výške 136 Sk, spolu 9 340 Sk. Uvedenú sumu ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky (bod 4 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti návrhu ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004