znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 254/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 16   C   101/04   a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 392/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2008 doručená   opätovná   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   svojich   základných   práv   podľa   v   čl. 46   a čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16   C   101/04 a Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 8 Co 392/05.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:„Zákonná sudkyňa spáchala v konaní 16 C/101/2004 tieto delikty:

-   koná   vo   veci   napriek podaniu   žaloby po uplynutí premlčacej   lehoty,   napriek tomu, že bola uplatnená v tomto bode námietka ihneď na prvom pojednávaní.

-   zmanipulovala súdny spis, tým že v spise chýbajú závažne dôkazy - listy K. predložené   pri   vyjadrení   zástupkyne   K.,   ale   neboli   do   spisu   vložené,   čím   bol   spis pozmenený v neprospech sťažovateľa;

- neuveriteľné marenie konania o oslobodenie od súdnych poplatkov (keď tento istý súd sťažovateľa v iných konaniach oslobodil od poplatkov, včítane zákonnej sudkyne S.)...

- S. neuniesla bremeno dokazovania - doručenie výzvy, na ktorom si zakladá;

- sťažovateľ vôbec nemal byť účastníkom konania...“

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Okrem   týchto   skutočností   uvádza,   že „...súdy   páchajú   inštitutionálne   násilie   na sťažovateľovi,   tyranizujú   ho   organizovane   a systematicky;   čo   možno   tvrdiť   aj o vymenovaných sudcoch Ústavného súdu“.

V závere   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že okresný   súd   svojím postupom   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16   C   101/04   a krajský   súd   svojím   postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 392/05 porušili sťažovateľom označené práva. Ďalej žiadal, aby ústavný súd zrušil všetky uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/04 (zastavil   toto   konanie)   a uznesenie   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 Co 392/05   z 27.   februára   2006   a   rozhodol,   že   každý   z uvedených   súdov   je   povinný sťažovateľovi   vyplatiť   primerané   finančné   zadosťučinenie v   sume   100 000   Sk   a trovy konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je porušovanie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a v čl. 13 a čl. 14 dohovoru z dôvodu   jeho nespokojnosti s nezákonným a zdĺhavým procesným postupom okresného súdu (zákonnej sudkyne) pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/04, ako aj porušovanie jeho označených práv uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 8 Co 392/05 z 27. februára 2006, ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu z 15. septembra 2005 sp. zn. 16 C 101/04 potvrdil.

Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

1. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu už predtým 20. októbra 2005 podanie, ktoré sa týkalo toho istého konania vedeného okresným súdom,   ktoré   posudzoval   už   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   proti postupu okresného súdu 15. marca 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 48/06 a proti postupu   okresného   súdu   a   krajského   súdu   na   základe podania   sťažovateľa   doručeného 16. mája 2006 pri predbežnom prerokovaní sťažnosti 8. júna 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 184/06.

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 a v čl.   13   a čl.   14   dohovoru   postupmi okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 101/04 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 392/05.

Z týchto skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodoval.

Vychádzajúc   z tohto   názoru   považuje   ústavný   súd   predmet   konania   v tejto   veci za rovnaký s predmetom konania vo veci sp. zn. II. ÚS 48/06 aj sp. zn. I. ÚS 184/06 (ako aj petit, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný).

Keďže v tejto veci sa sťažovateľ už predtým viackrát obrátil na ústavný súd a jeho sťažnosti proti postupom okresného súdu i krajského súdu boli už predmetom skúmania pred ústavným súdom, ktorý už o nich rozhodol (napr. v konaniach vedených pod sp. zn. II. ÚS 48/06 a sp. zn. I. ÚS 184/06), nemal inú možnosť ako jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

2. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/04, ústavný súd skúmal možnosť   jeho porušenia v predmetnom   konaní okresného   súdu   iba v čase po rozhodnutí ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 184/06 z 8. júna 2006, ktorý jeho sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   v časti   pre   neprípustnosť   a v časti   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   zistil,   že   v tomto   období   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dôsledku toho, že sťažovateľ podal dovolanie, vyzval 11.   júla   2006   sťažovateľa,   aby   v   lehote   10   dní   predložil   splnomocnenie   na   jeho zastupovanie   v dovolacom   konaní,   alebo   podal   žiadosť   o ustanovenie   zástupcu   pre dovolacie konanie z radov advokátov.

Na   výzvu   odpovedal   sťažovateľ   podaním   zo   17.   júla   2006,   v ktorom   požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v dovolacom konaní.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   16   C   101/04   z 19.   septembra   2006   nevyhovel žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov.   Proti   tomuto   uzneseniu podal sťažovateľ 2. októbra 2006 odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 476/2006   z 30.   novembra   2006   rozhodol   tak,   že   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený z odvolacieho súdu 8. januára 2007 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2007.

Okresný   súd   po   vrátení   spisu   preto   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie splnomocnenia   na   jeho   zastupovanie   v dovolacom   konaní,   ktorý   však   na   jeho   výzvu adekvátne nereagoval a požadované splnomocnenie nepredložil.

Uznesením najvyššieho súdu zo 14. marca 2007 bolo dovolacie konanie zastavené. Spis bol vrátený okresnému súdu 23. marca 2007.

Dňa 11. júna 2007 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu z 9. februára 2006.

Dňa   22.   júna   2007   sťažovateľ   okresnému   súdu   oznámil,   že   nemá   finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   14.   augusta   2007   okresný   súd   rozhodol   uznesením   o zastavení   odvolacieho konania, proti ktorému sa sťažovateľ 10. septembra 2007 odvolal.

Dňa   18.   septembra   2007   bolo   odvolanie   sťažovateľa   zaslané   na   vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 11. októbra 2007 bol spis predložený krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. 3 Co 427/2007 z 30. apríla 2008 rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 16 C 101/04 zo 14. augusta 2007 tak, že jeho odvolanie odmietol, čím rozsudok okresného súdu z 9. februára 2005sp. zn. 16 C 101/04 nadobudol v spojení s uvedenými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu právoplatnosť 29. mája 2008.

Ako   vyplýva   z prehľadu   úkonov   vo   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 16 C 101/04, ústavný súd konštatuje, že okresný súd od júna 2006 konal a nemožno mu vytknúť   dlhodobejšiu   nečinnosť.   Doba   konania   však   bola   ovplyvnená   najmä   úkonmi sťažovateľa, ktorý požiadal o ustanovenie advokáta v dovolacom konaní, podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 16 C 101/04 z 19. septembra 2006, v dôsledku čoho sa spis nachádzal na krajskom súde takmer tri mesiace do 8. januára 2007, a tiež adekvátne nereagoval na výzvy okresného súdu, v dôsledku čoho bolo zastavené aj dovolacie konanie pred najvyšším súdom.

Ani   po   vrátení   spisu   z   najvyššieho   súdu   (23.   marca   2007)   nezistil   ústavný   súd nečinnosť   okresného   súdu,   pretože   už   11.   júna   2007   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie, 14. augusta 2007 rozhodol uznesením o zastavení odvolacieho   konania   a   od   11.   októbra   2007   spis   predložil   krajskému   súdu   za   účelom rozhodovania o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu prvostupňového súdu zo 14. augusta 2007.

Okresný súd teda v období od júna 2006 do podania sťažnosti sťažovateľa (4. januára 2008)   nevykazoval   nečinnosť,   ktorú   by bolo   možné kvalifikovať ako zbytočný   prieťah. Z uvedeného procesného postupu je zrejmé, že okresný súd v predmetnom konaní nemohol svojím postupom v čase po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/06 z 8. júna 2006 spôsobiť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Uvedené   závery   boli   teda   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý sťažnosť sťažovateľa v časti preskúmania porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   101/04 odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3.   Sťažovateľ   v časti   sťažnosti   namietal   aj   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   392/05,   ktoré   však   bolo   už   predmetom posudzovania ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 184/06.

Ústavný súd preto   bez bližšieho   skúmania postupu   krajského súdu   vzhľadom   na uvedené okolnosti prípadu nemal inú možnosť, ako jeho sťažnosť i v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2008