SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 253/2022-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/90/2020 z 15. októbra 2020 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkové východiská
1. Sťažovateľ sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. februára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojich bližšie nešpecifikovaných práv.
2. Z neúplnej ústavnej sťažnosti a vyžiadaných príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2T/87/2018 z 13. marca 2019 uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a písm. b) Trestného zákona (ďalej len „TZ“) v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) TZ s poukazom na § 47 ods. 2 TZ, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením č. k. 2To/48/2019 zo 14. mája 2019 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Okresný súd rozsudkom č. k. 2T/87/2018 z 15. júla 2020 uznal sťažovateľa vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 TZ a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Krajský súd napadnutým uznesením zamietol odvolanie sťažovateľa podľa § 319 Trestného poriadku.
II.
Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ namieta, že krajský súd v napadnutom uznesení nesprávne posúdil výpoveď poškodenej, ktorá v priebehu hlavného pojednávania zmenila svoju výpoveď v prospech sťažovateľa, pričom súd ako relevantné vyhodnotil výpovede nepriamych svedkov a jeho minulosť. Sťažovateľ uviedol, že má očitých svedkov, ktorí vyvracajú tvrdenia poškodenej o jeho vine.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚS“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
6. Ústavný súd z príloh k neúplnej ústavnej sťažnosti a vlastným šetrením od okresného súdu zistil, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 2T/87/2018 bolo právoplatne skončené v októbri 2020, napadnuté uznesenie krajského súdu z 15. októbra 2020 nadobudlo právoplatnosť 15. októbra 2020 a sťažovateľovi bolo napadnuté uznesenie krajského súdu doručené 21. decembra 2020. Z uvedeného je zrejmé, že neúplná ústavná sťažnosť smerujúca proti uzneseniu krajského súdu je oneskorená, keď dvojmesačná lehota v zmysle § 124 ZoÚS uplynula 21. februára 2021 a neúplná ústavná sťažnosť bola podaná 17. februára 2022.
7. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd odmietol neúplnú ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 1 písm. f) ZoÚS ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2022
Peter Straka
predseda senátu