znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 253/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   K.,   Š.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   K.,   M., pre namietané porušenie jeho základného práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky, základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D 2085/2000, Dnot 363/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2008 doručená sťažnosť R. K., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., pre namietané porušenie jeho základného práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“), základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. D 2085/2000, Dnot 363/2000.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Porušovateľ základného práva... začal dedičské konanie o novoobjavenom majetku v r. 2000 pod sp. zn.: D 2085/2000, Dnot 363/2000, a uvedené dedičské konanie doteraz nebolo právoplatne skončené. Uvedeného dedičského konania som účastníkom ako dedič. Počas   tohto   osemročného   obdobia   som   sa   neustále   stretával   s   tým,   že   porušovateľ základného práva vydával nesprávne uznesenia o prejednaní dedičstva, ktoré odvolací súd vždy   zrušil   a   vec   vrátil   porušovateľovi   na   ďalšie   konanie.   Mám   zato,   že   porušovateľ základného práva porušil moje základné práva a slobody.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález: „Konaním   Okresného   súdu   v   Žiline   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.:   D   2085/2000, Dnot 363/2000 bolo porušené právo sťažovateľa podľa ust. čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk, ktoré   je   Okresný   súd   v   Žiline   povinný   sťažovateľovi   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od doručenia nálezu.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   V.   K.,   a   to   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.“

Na základe výzvy   ústavného súdu, aby sťažovateľ preukázal, že využil možnosť poskytnutú mu ustanovením § 175zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), odpovedal sťažovateľ listom z 10. júla 2008, v ktorom uviedol:

„Podľa ust. § 175zb OSP súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Takýto úkon je úkonom súdu a má povahu operatívneho, neformálne prijatého opatrenia, a je preto v dispozícii súdu, čím je daná zodpovednosť súdu za efektívny postup v dedičskom konaní... Účastníkovi konania zákon nepriznáva oprávnenie podať žiadosť o odňatie veci notárovi, účastník je oprávnený podať sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu, čo som   aj   urobil.   S   takouto   žiadosťou   podanou   účastníkom   konania   by   sa   súd   zrejme vysporiadal tak, že účastníkovi zákon takýto procesný úkon nepriznáva... Napriek vyššie uvedenému však vo fotokópii prikladám žiadosť a urgenciu ďalšieho účastníka dedičského konania – M. T., ktorá sa obrátila na predsedu Okresného súdu v Žiline dňa 14. 01. 2003, kde napadla postup Okresného súdu v Žiline a žiadosťou súdnemu komisárovi oznámila, že ak   súdny   komisár   nemôže   zo   subjektívnych   alebo   objektívnych   dôvodov   dokončiť predmetné dedičské konania, že bude žiadať o pridelenie iného súdneho komisára.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 175zb ods. 1 OSP súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek   predchádzajúcemu   upozorneniu   spôsobí   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

Tvrdenie sťažovateľa, že možnosť predložiť súdu návrh na odňatie veci poverenému notárovi   nie   je   v moci   sťažovateľa,   nezodpovedá   zákonnému   obsahu   tohto   ustanovenia upravujúceho postup notára v konaní o dedičstve. Keď vo veci má ísť o úkon operatívny a neformálny,   umožňuje   to   práve   rýchly   a efektívny   zásah   do   zrýchlenia   rozhodovania o dedičskej veci. Sťažovateľ nepreukázal využitie tejto možnosti, ktorú mu poskytol zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že o takýto postup usilovala iná účastníčka konania.

Zmyslom   a účelom   realizácie   zásady   vyčerpania   opravných   a iných   prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

V danom prípade to znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Judikatúra ústavného súdu zaujala právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu - fyzickú aj právnickú. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany a predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   musí   si   uplatniť ochranu základných   práv   a slobôd   na   orgáne   verejnej   moci,   ktorého   právomoc   predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Z dosiaľ   uvedeného   vyplýva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veciach individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy v rámci ochrany základných práv a slobôd v dedičskom konaní sa nemôže nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou juditakúrou   na tom,   že   každý   sťažovateľ   je   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov (III. ÚS 152/03).

Žiadosť   o výmenu   súdneho   komisára   podľa   §   175zb   ods.   1   OSP   podľa   názoru ústavného súdu poskytuje sťažovateľovi efektívny prostriedok na ochranu jeho základných práv a slobôd.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť.

Sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré však bližšie nešpecifikoval.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

V tejto   časti   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenosť,   preto   sa   nimi   ústavný   súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008