znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 253/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   K.,   naposledy   v ÚVV   v K.,   ktorou   namietal porušenie svojich práv zo strany Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 58/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2003 doručená sťažnosť E. K., naposledy v ÚVV v K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv zo strany Okresného súdu Košice II vo väzobnom trestnom stíhaní vedenom pod sp. zn. 3 T 58/02.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený   v súlade s čl.   127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 56 zákona o ústavnom súde, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (obdobne napr. II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03). Sťažovateľ v sťažnosti neoznačil   presne,   porušenie   ktorých   základných   práv   alebo slobôd   zaručených   ústavou, prípadne kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou v konaní pred ústavným súdom namieta (§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   ani   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z   22.   septembra   2003   (doručeným   sťažovateľovi   podľa doručenky 23. septembra 2003) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil a doplnil ju o splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V uvedenom liste ústavný súd sťažovateľa taktiež poučil o zákonom ustanovených podmienkach ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods.1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2003, v ktorom oznámil, že „dňa 27. 9. 2003 mi uplynie lehota dvojročná, ktorú odpykávam celú dobu vo väzbe a pretože budem trvať na dokazovaní mojej neviny osobne v budúcom týždni Vás navštívim aj s písomnosťami, ktoré sa týkajú mojich ponôs. Predpokladám, že 8. 10. 2003 Vám budem k dispozícii (...)“

Ak ústavný súd primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenia § 5 ods. 1 a § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 33 ods. 3 Trestného poriadku poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na   uplatnenie   ústavnej   ochrany   jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Sťažovateľ   však   nedostatky   sťažnosti   v súdom   stanovenej   lehote   neodstránil. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom (nepredložil ani splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie jeho osoby v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,   podľa   ktorého   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania, sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2003