znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 252/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M., a. s., Č., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods.   1, čl. 48 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Mesta Č. v konaní o odvolaní proti jeho rozhodnutiu   č.   33/2007/OPE   zo   17. januára 2007   o   odvolaní   stavu   núdze   v tepelnej energetike a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M., a. s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009 doručená sťažnosť M., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), z 25. júna 2009, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Mesta Č. (ďalej len „mesto“) v konaní o odvolaní proti jeho rozhodnutiu č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike.

Sťažovateľka uviedla, že je podnikateľským subjektom v oblasti výroby a distribúcie tepla   (ďalej   aj   „tepelná   energetika“)   a podniká   za   podmienok   upravených   okrem   iného zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z. z.“).

V priebehu druhého polroka roku 2006 došlo k poruche technologického zariadenia – plynovej   kotolne   situovanej   v   objekte   –   dome   súp.   č...   na...   ulici   v   Č.   Kotolňa slúžila od vybudovania na výrobu a dodávku tepla pre zmluvných odberateľov: Okresný súd Č. – pre odberné miesto Okresný súd Č., Krajskú prokuratúru v Ž. – pre odberné miesto Okresná prokuratúra   Č.,   Spojenú   školu   Č.   –   pre   odberné   miesto   Spojená   škola   Č.   a   pre   Ž. samosprávny kraj – pre odberné miesto K. v Č. Sťažovateľka zistila, že došlo k technickej poruche kotolne a k jej automatickému odstaveniu. Sťažovateľka sa pokúsila s vynaložením všetkého   úsilia   a dostupných   prostriedkov   uviesť   opätovne   kotolňu   do   prevádzky. To jej však bolo znemožnené nekooperatívnym prístupom vlastníka objektu, v ktorom bola kotolňa situovaná. Vtedajší vlastník objektu – spoločnosť C., a. s. (ďalej len „spoločnosť C.“), odmietal sprístupniť priestory plynovej kotolne.

Sťažovateľka   17. októbra 2006   oznámila   mestu,   že   pre   pretrvávajúcu   technickú poruchu   kotolne   nie   je   možné   obnoviť   výrobu   tepla   a jeho   dodávku   označeným odberateľom. Splnila si tak notifikačnú povinnosť ustanovenú zákonom č. 657/2004 Z. z. a zároveň, vzhľadom na okolnosti vzniknutej situácie, požiadala mesto, aby postupovalo podľa § 28 zákona č. 657/2004 Z. z. a vyhlásilo stav núdze v tepelnej energetike vrátane stanovenia   obmedzujúcich   opatrení   na   spotrebu   tepla   a povinností   držiteľov   povolení, ako aj ostatných fyzických osôb a právnických osôb na odstránenie stavu núdze.

Pre vyhlásenie stavu núdze z hľadiska splnenia zákonných podmienok bolo podľa názoru sťažovateľky podstatné, že v záujme zabezpečenia prevádzky tepelných zariadení opakovane   písomne   žiadala   spoločnosť   C.   o   nebránenie   prístupu   k plynovej   kotolni a umožnenie   jej   prevádzkovania.   Zároveň   podala   na   súd   návrh   na   uloženie   povinnosti nebrániť prevádzkovaniu plynovej kotolne. Súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil spoločnosti C. nebrániť vstupu k plynovej kotolni. Sťažovateľka podala súdnej exekútorke návrh   na   exekúciu   splnenia   povinnosti   umožniť   vstup   k   plynovej   kotolni   na základe právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia súdu. Taktiež podala podnet štátnej energetickej   inšpekcii.   Ani   po   uloženom   opatrení   štátnou   energetickou   inšpekciou spoločnosť C. neumožnila prevádzkovanie plynovej kotolne. Sťažovateľka napokon podala podnet polícii pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a trestného činu všeobecného ohrozenia.

Na   základe   aktivít   sťažovateľky   rozhodol   primátor   mesta   18. októbra 2006 o vyhlásení stavu núdze v tepelnej energetike. Jeden z odberateľov tepla – K. v Č. sa však 9. novembra 2006 obrátila podnetom na Krajskú prokuratúru v Ž. namietajúc nezákonnosť rozhodnutia   primátora   mesta   č.   1389/06   z 18.   októbra   2006   z dôvodu   nenaplnenia podmienok   na   jeho   vydanie   podľa   §   27 zákona   č.   657/2004   Z.   z., z dôvodu absencie opatrení na odstránenie stavu núdze podľa § 28 zákona č. 657/2004 Z. z., ako aj z dôvodu formálnych   nedostatkov,   pokiaľ   ide   o   zákonom   predpísané   náležitosti   správneho rozhodnutia. Na základe podnetu prokurátor Okresnej prokuratúry Č. (ktorej bol podnet postúpený)   vydal   20.   decembra   2006   podľa   §   28   ods.   l   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   upozornenie,   ktorým   informoval   mesto o porušení ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súvislosti s vydaním predmetného rozhodnutia.

Primátor mesta následne 17. januára 2007 rozhodnutím pod č. 33/2007/OPE odvolal stav   núdze   v   tepelnej   energetike   vyhlásený   pôvodne 18. októbra 2006 poukážuc   okrem iného na obsah upozornenia prokurátora z 20. decembra 2006 s tým, že prehodnotil trvanie podmienok vyhlásenia stavu núdze v tepelnej energetike, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie „... v súčasnej dobe nie je dôvodné“.

Proti rozhodnutiu primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu   núdze   v   tepelnej   energetike   podala   sťažovateľka   29.   januára   2007   odvolanie. Rozhodnutie   mesta,   resp.   jeho   primátora   je   totiž   nutné   kvalifikovať   ako   správne rozhodnutie vydané v režime správneho poriadku, tak ako to ustanovuje aj § 37 zákona č. 657/2004 Z. z. mesto o odvolaní sťažovateľky do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodlo,   a   to   aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   o rozhodnutie   opakovane   písomne žiadala.   Mesto   sa   odmietlo   zaoberať   odvolaním   tvrdiac,   že   napadnuté   rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o vyhlásení stavu núdze v tepelnej energetike č. 1389/06 z 18. októbra 2006 nie sú rozhodnutiami správneho orgánu. Sťažovateľka sa s takouto argumentáciou nestotožňuje   a opakovane   písomne   žiadala   mesto   o   rozhodnutie.   Mesto   však   zotrvalo na svojom stanovisku.

Postup   mesta   v predmetnej   veci   je   podľa   sťažovateľky   poznačený   nečinnosťou a porušuje jej základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj jej základné právo na podnikanie.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom mesta Č. v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. na súdnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   odvolacom   konaní   vedenom   proti rozhodnutiu mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

3) Základné právo spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. na právnu ochranu podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   odvolacom   konaní   vedenom   proti rozhodnutiu mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

4) Základné právo podnikať spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. zaručené čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu mesta   Č.   zo   dňa   17. 01. 2007,   č.   33/2007/OPE   (rozhodnutie   o   odvolaní   stavu   núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

5) Mestu Č. prikazuje, aby v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu mesta Č. zo   dňa   17.   01.   2007,   č.   33/2007/OPE   (rozhodnutie   o   odvolaní   stavu   núdze   v   tepelnej energetike) konalo bez zbytočných prieťahov.

6) Spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. priznáva finančné zadosťučinenie v sume   10.000,-   EUR (slovom   desaťtisíc   euro),   ktoré   je   jej   mesto   Č.   povinné   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Mesto Č. je povinné uhradiť spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. trovy konania...“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných práv tým, že mesto (v mene ktorého v danom prípade koná primátor v postavení správneho orgánu – §   24   ods.   2   v spojení   s   §   13   ods.   4   a   5   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   –   ďalej   len   „zákon č. 369/1990 Zb.“) neprerokovalo a nerozhodlo o jej odvolaní podanom 29. januára 2007 proti rozhodnutiu primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu núdze   v   tepelnej   energetike   (vyhláseného   18.   októbra   2006).   Nečinnosťou   mesta v správnom   konaní   má   dochádzať   k porušovaniu   základných   práv   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu, ako aj k porušovaniu   základného   práva   na   podnikanie   a uskutočňovanie   inej   zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Citované ustanovenie čl. 127 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv alebo slobôd   v tých   prípadoch,   ak o ochrane týchto práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený   princíp   sa   nepochybne   týka   aj   prípadov,   v ktorých   sa   sťažovatelia   ako účastníci konania pred orgánom verejnej správy môžu domáhať ochrany svojich základných práv   alebo   slobôd,   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsť   jeho   nečinnosťou   alebo   postupom poznačeným   zbytočnými   prieťahmi   v konaní,   využitím   právnych   prostriedkov   nápravy, ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon [v danom prípade predovšetkým Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) v rámci jeho piatej časti – Správne súdnictvo].

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa   §   244   ods.   2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa   §   244   ods.   4   OSP   súdy   v   správnom   súdnictve   rozhodujú   o   návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

Podľa § 244 ods. 5 prvej vety OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy   a   o   vykonateľnosti   rozhodnutí   cudzích správnych orgánov.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa   §   250t   ods.   3   OSP   súd   o   návrhu   rozhodne   bez   pojednávania   uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t OSP môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu   do   100 000   Sk,   a to   aj opakovane.   Pred   rozhodnutím   o pokute   si   súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Právna   úprava   obsiahnutá v   §   244   OSP,   doplnená   právnou   úpravou   obsiahnutou v § 250t   a v   §   250u   OSP,   zakladá   právomoc   správnych   súdov   poskytnúť   sťažovateľke ochranu pred zásahom do jej základných práv označených v ústavnej sťažnosti a vylučuje právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať   o namietanom   porušení   jej   základných   práv nečinnosťou, prípadne zbytočnými prieťahmi v konaní zo strany mesta, za ktoré je v danom prípade   oprávnený   a zároveň   povinný   konať   primátor   (obdobne   napr.   I.   ÚS   9/02, III. ÚS 72/02).   Sťažovateľka   mala   k dispozícii   dostupný   a účinný   prostriedok   nápravy, využitím   ktorého   mohla dosiahnuť   účinnú   ochranu   svojich   základných   práv   priamo v konaní pred súdmi podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.Uplatnením   uvedeného   právneho   prostriedku   nápravy   sa   sťažovateľka   mohla v zmysle   §   250t   ods.   1   OSP   domáhať,   aby   mesto,   v danom   konkrétnom   prípade   jeho primátor, pokiaľ nemieni vydať nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, predložil opravný prostriedok (odvolanie podané 29. januára 2007) Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   podľa   tretej   hlavy   piatej   časti   Občianskeho   súdneho poriadku (v súlade s § 27 ods. 2 bodom 1 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 250l až § 250s OSP).

Podľa § 27 ods. 2 bodu 1 zákona č. 369/1990 Zb. na konanie, v ktorom o právach, právom   chránených   záujmoch   a   povinnostiach   právnických   osôb   a   fyzických   osôb rozhoduje   pri   výkone   samosprávy   starosta,   vzťahuje sa   všeobecný   predpis   o   správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 1 prvom, druhom a štvrtom bode a s týmito ďalšími odchýlkami:

1. o opravnom   prostriedku   proti   rozhodnutiu   starostu   rozhoduje   súd,   ak   osobitný predpis neustanovuje inak...

Rozhodovanie   o   opravných   prostriedkoch   proti   neprávoplatným   rozhodnutiam správnych orgánov v rámci správneho súdnictva upravujú ustanovenia tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých   zákon   zveruje   súdom   rozhodovanie   o   opravných   prostriedkoch   proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa   §   250l   ods.   2   OSP   pokiaľ   v   tejto   hlave   nie   je   ustanovené   inak,   použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 OSP konanie   sa   začína   na   návrh,   ktorým   je   opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní   od   doručenia   rozhodnutia,   pokiaľ   osobitný   zákon   neustanovuje   niečo   iné.   Návrh je podaný   včas   aj   vtedy,   ak   bol   podaný   v   lehote   na   orgáne,   ktorý   vydal   rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa   §   250m   ods.   3   OSP   účastníkmi   konania   sú   tí,   ktorí   nimi   sú   v   konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Zo znenia ustanovenia § 250m ods. 2 OSP navyše vyplýva, že sťažovateľka sa mohla (a   mala) na príslušný   správny   súd   opravným   prostriedkom   proti   rozhodnutiu primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike obrátiť priamo a nemusela tak urobiť prostredníctvom mesta.

Sťažovateľka mala v tomto zmysle v uvedenom prípade legálnu možnosť priameho prístupu k súdnej ochrane, ktorú nevyužila. Tento záver potvrdzuje napokon aj obsah príloh, ktoré boli pripojené k sťažnosti, predovšetkým obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 23 Sp/43/2007-30   z   3. decembra 2007   (ktorý   rozhodoval   v obdobnom   prípade). Označeným rozsudkom zrušil krajský súd rozhodnutie mesta č. 46/07/OPE z 21. augusta 2007 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Išlo o rozhodnutie primátora mesta o ďalšom návrhu sťažovateľky na vyhlásenie stavu núdze v tepelnej energetike v uvedenej veci podanom 22. januára 2007 a nadväzujúcom na skorší návrh zo 17. októbra 2007 (tento skorší návrh bol podkladom pre vyhlásenie stavu núdze v tepelnej energetike 18. októbra 2007   odvolaného   neskôr rozhodnutím primátora   mesta   č.   33/2007/OPE   zo   17.   januára 2007).Z obsahu rozsudku krajského súdu z 3. decembra 2007 je zrejmé, že krajský súd sa opravným   prostriedkom   proti   rozhodnutiu   mesta   vo   veci   vyhlásenia   stavu   núdze v tepelnej energetike podľa § 28 zákona č. 657/2004 Z. z. zaoberal v rámci konania podľa tretej   hlavy   piatej   časti Občianskeho   súdneho   poriadku,   považujúc konanie   o vyhlásení alebo odvolaní stavu   núdze v tepelnej energetike podľa   § 28 zákona č.   657/2004 Z. z. za správne   konanie,   ktoré „...   sa   začína   na   základe   návrhu   alebo   z vlastnej   iniciatívy správneho orgánu v zmysle § 18 Správneho poriadku...“ (cit. str. 5 rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 23 Sp/43/2007-30 z 3. decembra 2007). Krajský súd poskytol uvedeným rozhodnutím sťažovateľke súdnu ochranu, ktorej sa domáhala, zrušiac rozhodnutie mesta č. 46/07/OPE z 21. augusta 2007 a uložiac správnemu orgánu, aby sa vecou opäť zaoberal a rozhodol.

V danom   prípade   nemožno   považovať   za   relevantnú   argumentáciu   sťažovateľky uvedenú v sťažnosti, že postup podľa § 250t OSP v súvislosti s namietanou nečinnosťou mesta v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007   nevyužila,   pretože „...   Mesto   Č.   nepatrí   do   sústavy   orgánov   verejnej   správy...“, pričom postup mesta je založený na „... zákonne rozpornom stanovisku..., že vo veci nie je možné odvolanie uplatniť...“.

Ustanovenie   §   28   zákona   č.   657/2004   Z.   z.   priznáva   obci   (mestu)   právomoc (mocenské   oprávnenie   a zároveň   povinnosť)   v zákonom   ustanovených   prípadoch (§ 27 uvedeného zákona) vo verejnom záujme spočívajúcom v zabezpečení dodávok tepla na spravovanom území vyhlásiť alebo odvolať osobitný právny režim (stav núdze v tepelnej energetike) s priamym dopadom na právne postavenie (práva, povinnosti a právom chránené záujmy)   dotknutých   tretích   osôb,   keďže   zakladá   ich   právnu   povinnosť   rešpektovať obmedzujúce opatrenia a povinnosti stanovené priamo v rozhodnutí (§ 28 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z.), prípadne uložené osobitným postupom v zmysle § 31 písm. e) zákona č. 657/2004 Z. z. (príkaz na vecné plnenie fyzickým osobám alebo právnickým osobám a na osobné   úkony   fyzickým   osobám   v   súvislosti   s   vyhlásením   stavu   núdze   v   tepelnej energetike).

V prípade postupu podľa § 28 zákona č. 657/2004 Z. z. rozhoduje obec alebo mesto vo verejnom záujme o právach, povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch osôb na jeho   území   na   základe   kompetencie   (mocenského   oprávnenia)   priznanej   zákonom. Vykonáva   teda   verejnú   správu   a má   postavenie   orgánu   verejnej   správy.   Skutočnosť, že za obec alebo mesto ako územný samosprávny celok v konečnom dôsledku vždy koná niektorý z jeho orgánov, nie je dôvodom na vylúčenie verejnosprávnych aktov miest a obcí, ktoré majú povahu individuálnych právnych aktov, zo súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako nie je daný dôvod vylúčiť z právomoci správnych súdov preskúmavanie postupu či iných zásahov obce alebo mesta v súvislosti s výkonom verejnej správy.

V posudzovanom   prípade   mala   sťažovateľka   právnu   možnosť   podať   opravný prostriedok proti rozhodnutiu mesta, resp. primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007   o   odvolaní   stavu   núdze   v   tepelnej   energetike   priamo   krajskému   súdu   v   súlade s § 250m ods. 2 OSP. Krajský súd bol oprávnený posudzovať aj otázku prípustnosti návrhu – opravného prostriedku   proti napádanému rozhodnutiu (§   250p OSP), a to ako otázku predbežnú v rámci skúmania podmienok konania.

Sťažovateľka túto možnosť nevyužila, opravný prostriedok doručila 29. januára 2007 priamo mestu. Proti jeho nečinnosti (v súvislosti s vydaním nového rozhodnutia vo veci v rámci   autoremedúry   alebo   predložením   veci   správnemu   súdu   na konanie podľa   tretej hlavy   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku)   mohla   uplatniť   právny   prostriedok nápravy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250t až § 250u OSP). Sťažovateľka nevyužila ani túto možnosť.

Z listinných dôkazov, ktoré sťažovateľka k sťažnosti pripojila (z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 23 Sp/43/2007-30 z 3. decembra 2007), vyplýva, že správne súdy v danej veci ústavne konformným spôsobom interpretovali pojem „obec“ obsiahnutý v § 28 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z. tak, že jeho obsah vykladali v spojení s § 24 ods. 2 a § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 369/1990 Zb. v tom zmysle, že je ním potrebné rozumieť príslušný orgán obce (mesta), ktorý napádaný správny akt obce (mesta) vydal.

Postup a rozhodnutie krajského súdu č. k. 23 Sp/43/2007-30 z 3. decembra 2007 potvrdzujú, že sťažovateľka mala v posudzovanom prípade priamy prístup k súdnej ochrane prostredníctvom   právnych   prostriedkov   dostupných   podľa   ustanovení   piatej   časti Občianskeho súdneho poriadku.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009