znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 252/05-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   C.,   bytom   P.,   v ktorej   namieta   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 90/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. C.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2005 doručená sťažnosť P. C., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v trestnom konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   T   90/00.   Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sťažovateľ   svoju sťažnosť doplnil podaním z 23. mája 2005.

Z obsahu podaní sťažovateľa vyplýva, že je od roku 1999 „týmto súdom stíhaný vo veci tr. činu“. Sťažovateľ sa v období rokov 1999 až 2002 nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a v tomto období (v roku 2000) bola proti nemu podaná obžaloba. Keďže okresný súd podľa neho nereagoval na jeho návrhy, podania a opravné prostriedky (cca 25 podaní), podával na okresnom súde „námietky zaujatosti“. Túto skutočnosť je podľa neho potrebné „objektívne hodnotiť“ tak,   že   prieťahy   v predmetnom   konaní   nevznikli   v dôsledku   ním   podaných námietok zaujatosti, ale v dôsledku nečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní.

Dňa 9. októbra 2000 sťažovateľ zaslal predsedovi okresného súdu podanie, v ktorom poukázal   na   prieťahy   v predmetnom   trestnom   konaní.   Predseda   okresného   súdu   mu   vo svojej odpovedi č. Spr. 1864/00, 5 T 90/00 z 12. októbra 2000 oznámil, že sa má obrátiť na sudcu, ktorému je vec pridelená. Sťažovateľ preto následne 18. októbra 2000 v uvedenej veci podal sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá bola neskôr odstúpená okresnému súdu.

V roku 2002 bol sťažovateľ prepustený z vyšetrovacej väzby a od tohto roku okresný súd   v predmetnej   veci   neuskutočnil   ani   jedno   hlavné   pojednávanie.   Od   roku   2002   už sťažovateľ v predmetnej veci nepodal ani jednu námietku zaujatosti. Skutočnosť, že počas tohto obdobia bol sťažovateľ „viacmenej nemocný“, okresnému súdu podľa neho nebránila konať,   a preto „faktom   zostáva,   že   Okresný   súd   v Nitre,   v tejto   veci   vytvára   prieťahy v konaní“.

Z dôvodu   svojej   zlej   finančnej   situácie   sťažovateľ   ústavný   súd   požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril okresný súd listom č. Spr. 1809/02 z 13. júna 2005 prostredníctvom svojho podpredsedu. Vo svojom vyjadrení podpredseda okresného súdu uviedol, že sťažnosť sťažovateľa, ktorý je stíhaný pre   trestný   čin   vydierania   spolupáchateľstvom   podľa   §   235   ods.   1   a ods.   2   písm.   b) Trestného   zákona   v spojení   s   §   9   ods.   2   Trestného   zákona   ako   obzvlášť   nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, je podľa neho neopodstatnená. V rámci svojho vyjadrenia následne podpredseda okresného súdu podrobne chronologicky popísal priebeh   predmetného   konania   a s poukazom   naň   v   závere   svojho   vyjadrenia   opätovne uviedol, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní považuje za neopodstatnenú.

II.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) podal 17. júla 2000 na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa a ďalšieho spoluobžalovaného pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom   podľa   § 235 ods.   1 a ods.   2 písm. b) Trestného zákona v spojení   s §   9   ods.   2   Trestného   zákona   (u   sťažovateľa   ako   obzvlášť   nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona).

Podaním   z 19.   júla   2000   doručeným   okresnému   súdu   24.   júla   2000   požiadal sťažovateľ   o zmenu   ustanoveného   obhajcu   pre „rozdielny   názor   na   spôsob   vedenia obhajoby“.

Podaním z 9. augusta 2000 doručeným okresnému súdu 11. augusta 2000 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Na prejednanie tejto žiadosti nariadil predseda senátu   20.   septembra   2000   neverejné   zasadnutie   na   27.   september   2000.   Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odstúpila okresnému súdu 22. septembra 2000 podanie sťažovateľa z 21. augusta 2000, ktorým žiadal o prepustenie z väzby na slobodu z dôvodov obdobných ako v podaní z 9. augusta 2000. Na neverejnom zasadnutí senát okresného súdu žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby (podania z 9. augusta 2000 a z 21. augusta 2000) zamietol.

Dňa   13.   októbra   2000   požiadal   prostredníctvom   obhajcu   o prepustenie   z väzby sťažovateľov spoluobžalovaný.

Opatrením   zo   16.   októbra   2000   rozhodol   predseda   senátu   o oslobodení   advokáta JUDr.   M.   R.   od   povinnosti   obhajovať   sťažovateľa   a za   nového   obhajcu   ustanovil sťažovateľovi   advokátku   JUDr.   D.   D.   V uvedený   deň   predseda   senátu   zároveň   nariadil hlavné pojednávanie na 1. december 2000.

Dňa 24. októbra 2000 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu   okresného   súdu   z 27.   septembra   2000   o zamietnutí   žiadosti   o prepustenie z väzby.

Podaním z 25. októbra 2000 doručeným okresnému súdu v ten istý deň požiadala ustanovená obhajkyňa sťažovateľa o odročenie hlavného pojednávania vo veci. Predseda senátu rozhodol o zmene termínu hlavného pojednávania na 13. december 2000.

Dňa 26. októbra 2000 nariadil predseda senátu termín neverejného zasadnutia na rozhodnutie   o žiadosti   sťažovateľovho   spoluobžalovaného   o prepustenie   z väzby   na 3. november 2000. Na neverejnom zasadnutí konanom v tento deň senát okresného súdu žiadosť sťažovateľovho spoluobžalovaného podanú 13. októbra 2000 zamietol.

Dňa   11.   decembra   2000   bola   okresnému   súdu   doručená   ďalšia   žiadosť sťažovateľovho spoluobžalovaného o prepustenie z väzby (podanie zo 7. decembra 2000).

Dňa 13. decembra 2000 uskutočnil okresný súd vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti predsedu senátu (odôvodnenú v písomnom podaní,   ktoré   zároveň   predložil).   Hlavné   pojednávanie   bolo   odročené   a súčasne   bolo nariadené neverejné zasadnutie na 15. december 2000.

Na   neverejnom   zasadnutí   konanom   15.   decembra   2000   senát   okresného   súdu zamietol žiadosť sťažovateľovho spoluobžalovaného o prepustenie z väzby zo 7. decembra 2000   a vo   vzťahu   k sťažovateľom   vznesenej   námietke   zaujatosti   rozhodol,   že   predseda senátu, ako ani jeho ďalší členovia nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania v uvedenej veci.

Dňa 21. decembra 2000 bola okresnému súdu doručená ďalšia žiadosť sťažovateľa (podanie   z 18.   decembra   2000)   o zmenu ustanoveného obhajcu a 28.   decembra 2000   aj sťažnosť   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 15.   decembra   2000.   Spis   bol   predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 15. januára 2001. Krajský súd rozhodol o sťažnostiach   sťažovateľa   proti   uzneseniam   okresného   súdu   z 27.   septembra   2000 (o zamietnutí   žiadosti   o prepustenie   z väzby)   a z   15.   decembra   2000   (o sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti). Spis bol okresnému súdu vrátený 13. februára 2001.

Predseda senátu nariadil 19. februára 2001 termín hlavného pojednávania vo veci na 30. marec 2001. Vzhľadom na ospravedlnenie jednej z prísediacich bol termín hlavného pojednávania zmenený na 9. máj 2001.

Dňa 27. marca 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým opätovne   vzniesol   námietku   zaujatosti predsedu   senátu   z dôvodu   nereagovania   na svoje podania   a návrhy.   Ako   príklad   uviedol   žiadosť   o zmenu   obhajcu   z 18.   decembra   2000. Predseda senátu nariadil 28. marca 2001 na rozhodnutie o sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti neverejné zasadnutie na 6. apríl 2001.

Dňa   30.   marca   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   ďalšia   žiadosť spoluobžalovaného sťažovateľa o prepustenie z väzby.

Na neverejnom zasadnutí konanom 6. apríla 2001 senát okresného súdu rozhodol, že predseda senátu, ako ani jeho ďalší členovia nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania v uvedenej veci.

Dňa 19. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie ustanovenej obhajkyne sťažovateľa,   v ktorom   požiadala   o oslobodenie   od   povinnosti   obhajovania   sťažovateľa v predmetnej   veci   z dôvodu „straty   dôvery   obžalovaného“.   Predseda   okresného   súdu opatrením z 23. apríla 2001 rozhodol o oslobodení advokátky JUDr. D. D. od povinnosti obhajovať sťažovateľa a za nového obhajcu ustanovil sťažovateľovi advokátku Mgr. G. K.

Dňa   27.   apríla   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu zo 6. apríla 2001. V ten istý deň bola okresnému súdu doručená žiadosť   ustanovenej   obhajkyne   sťažovateľa   o odročenie   termínu   hlavného   pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní v súdnych konaniach.

Predseda senátu rozhodol 30. apríla 2001 o zrušení nariadeného termínu hlavného pojednávania vo veci a nariadil predložiť spis krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa z 25. apríla 2001. Spis bol krajskému súdu predložený 4. mája 2001. Krajský súd   uznesením   zo 16.   mája   2001   sťažnosť   zamietol.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 22. mája 2001.

V ten   istý   deň   nariadil   predseda   senátu   neverejné   zasadnutie   na   rozhodnutie o žiadosti sťažovateľovho spoluobžalovaného o prepustenie z väzby na 31. máj 2001, ako aj termín hlavného pojednávania vo veci na 12. jún 2001. Na neverejnom zasadnutí konanom v tento   deň   senát   okresného   súdu   žiadosť   sťažovateľovho   spoluobžalovaného   podanú 30. marca 2001 zamietol.

Ustanovený obhajca sťažovateľovho spoluobžalovaného JUDr. Š. M. požiadal listom z 25. mája 2001 doručeným okresnému súdu 28. mája 2001 o odročenie termínu hlavného pojednávania   (upovedomenie   obhajcu   JUDr.   Š.   M.   o termíne   hlavného   pojednávania stanoveného na 12. jún 2001 na č. l. 294 spisu sa týka inej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2 T 50/01).   Predseda   senátu   ustanovil   opatrením   z 29.   mája   2001   sťažovateľovmu spoluobžalovanému náhradného obhajcu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 90/00.

Dňa 29. mája 2001 boli okresnému súdu doručené podania sťažovateľa z 28. mája 2005, ktorými žiadal „... o odňatie veci (...) predsedovi senátu...“, ako aj „... o prikázanie veci   inému   súdu   v inom   okresnom   meste...“.   Dňa   30.   mája 2001   bolo   okresnému   súdu doručené podanie ustanovenej obhajkyne sťažovateľa, v ktorom požiadala o oslobodenie od povinnosti   obhajovania   sťažovateľa   v predmetnej   veci   z dôvodu „straty   dôvery obžalovaného“. Okresný súd listom z 1. júna 2001 upovedomil dotknuté osoby o zrušení termínu hlavného pojednávania.

Dňa   4.   júna   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľovho spoluobžalovaného   z 31.   mája   2001,   ktorým   žiadal   o vylúčenie   trestného   stíhania v uvedenej trestnej veci proti jeho osobe na samostatné konanie s poukazom na to, že sa k spáchaniu   skutku,   ktorý   mu   je   kladený   za   vinu,   priznal,   avšak   procesné   úkony   jeho spoluobžalovaného   (sťažovateľa)   spôsobujú   predlžovanie   prerokovania   uvedenej   veci, v ktorej je väzobne trestne stíhaný.

Predseda senátu uložil 4. júna 2001 predložiť spis sudcom okresného súdu, aby sa vyjadrili k návrhu sťažovateľa na odňatie veci. Po vyjadrení sudcov okresného súdu bol spis predložený krajskému súdu 3. júla 2001.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom 11. júla 2001 rozhodol, že trestnú vec sťažovateľa okresnému súdu neodníma. Spis bol okresnému súdu vrátený 13. júla 2001.

Listom   z 12.   júla   2001   odstúpil   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) okresnému súdu podanie sťažovateľa z 3. júla 2001 doručené najvyššiemu súdu 6. júla 2001, v ktorom sťažovateľ namietal procesné pochybenia v priebehu trestného konania,   nesprávnosť   právnej   kvalifikácie   skutku,   pre   ktorý   sa   trestné   stíhanie   vedie, nedostatky   dokazovania   z hľadiska   náležitého   objasnenia   skutkového   stavu   a zaujatosť predsedu senátu okresného súdu konajúceho v jeho trestnej veci, spolu s ďalšími dvoma podaniami sťažovateľa z 3. júla 2001 doručenými najvyššiemu súdu 6. júla 2001, z ktorých jedno sa týkalo sťažovateľovej väzby a druhé samotného merita veci.

Dňa   16.   júla   2001   nariadil   predseda   senátu   termín   hlavného   pojednávania   na 5. september 2001. V ten istý deň vypracoval predseda senátu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa a jeho spoluobžalovaného. Vec bola predložená na rozhodnutie najvyššiemu   súdu   19.   júla   2001.   Najvyšší   súd   na   neverejnom   zasadnutí   31.   júla   2001 uznesením   predĺžil   lehotu   trvania   väzby   sťažovateľa   a jeho   spoluobžalovaného   do 6. februára 2002. Spis bol okresnému súdu vrátený na ďalšie konanie 3. augusta 2001.

Dňa   19.   júla   2001   bolo   okresnému   súdu   krajským   súdom   postúpené   podanie sťažovateľa zo 17. júla 2001, ktorým vzniesol námietku zaujatosti proti predsedovi senátu okresného súdu konajúceho v jeho trestnej veci.

Dňa   1.   augusta   2001   bolo   okresnému   súdu   najvyšším   súdom   postúpené   podanie sťažovateľa z 19. júla 2001 (doručené najvyššiemu súdu 20. júla 2001), v ktorom žiadal o prepustenie z väzby.

Predseda   senátu   nariadil   6.   augusta   2001   termín   neverejného   zasadnutia   vo   veci žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na   15.   august   2001.   Zároveň   uložil   súdnej kancelárii doručiť uznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2001.

Dňa   7.   augusta   2001   rozhodol   predseda   senátu   o zmene   termínu   hlavného pojednávania z 5. septembra 2001 na 12. september 2001.

Na   neverejnom   zasadnutí   konanom   15.   augusta   2001   senát   okresného   súdu sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.

Dňa   22.   augusta   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľovho spoluobžalovaného, ktorým opätovne žiadal o vylúčenie jeho veci na samostatné konanie.

Dňa 27. augusta 2001 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. augusta 2001.

Na   hlavné   pojednávanie   konané   12.   septembra   2001   sa   nedostavila   predvolaná svedkyňa.   Sťažovateľ   požiadal   o zmenu   ustanoveného   obhajcu   (zároveň   predložil predsedovi   senátu   písomne   odôvodnené   podanie   obsahujúce   žiadosť   o zmenu   obhajcu) uvedúc,   že   ustanovená   obhajkyňa   sa   s ním   neskontaktovala,   nereagovala   na   jeho   listy a neposkytuje mu náležite potrebnú právnu pomoc. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 15. október 2001.

Predseda senátu opatrením z 13. septembra 2001 rozhodol o oslobodení advokátky Mgr.   G.   K.   od   povinnosti   obhajovať   sťažovateľa   a za   nového   obhajcu   mu   ustanovil advokáta JUDr. S. S.

Dňa   14.   septembra   2001   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. októbra 2001. Spis však bol krajským   súdom   24.   septembra   2001   vrátený   späť   pre   pochybenie   okresného   súdu   pri doručovaní uznesenia z 15. augusta 2001. Spis bol krajskému súdu opätovne predložený 2. októbra 2001. Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom 3. októbra 2001 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 18. októbra 2001.

Dňa 18. októbra 2001 bola okresnému súdu taktiež doručená žiadosť sťažovateľovho spoluobžalovaného zo 17. októbra 2001 o prepustenie z väzby.

Predseda   senátu   nariadil   22.   októbra   2001   neverejné   zasadnutie   na   prerokovanie žiadosti sťažovateľovho spoluobžalovaného zo 17. októbra 2001 a zároveň súdnej kancelárii uložil doručiť uznesenie krajského súdu z 3. októbra 2001.

Na   neverejnom   zasadnutí   konanom   31.   októbra   2001   okresný   súd   žiadosť sťažovateľovho   spoluobžalovaného   o prepustenie   z väzby   zamietol.   Sťažovateľov spoluobžalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu 12. novembra 2001 sťažnosť.

Dňa   15.   októbra   2001   uskutočnil   okresný   súd   vo   veci   hlavné   pojednávanie. Predvolaná svedkyňa sa na hlavné pojednávanie nedostavila. Sťažovateľ navrhol vypočuť svedka M. K. k otázke, kde sa sťažovateľ nachádzal v čase, keď malo dôjsť ku skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Sám odmietol k veci vypovedať. Pojednávanie bolo odročené na 28. november 2001.

Dňa 16. novembra 2001 bol okresnému súdu doručený list advokáta JUDr. J. H., v ktorom oznámil, že si ho sťažovateľ v uvedenej veci zvolil za obhajcu. Požiadal, aby bol upovedomovaný   o všetkých   úkonoch   trestného   stíhania.   V prílohe   predložil   okresnému súdu   plnomocenstvo   udelené   mu   sťažovateľom   na   zastupovanie   v predmetnej   veci z 12. novembra 2001.

Dňa   19.   novembra   2001   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o sťažnosti   sťažovateľovho   spoluobžalovaného   z 9.   novembra   2001   proti   uzneseniu okresného   súdu   z   31.   októbra   2001.   Krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   konanom 21. novembra   2001   sťažnosť   zamietol.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený   14.   decembra 2001.

Dňa 20. novembra 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie splnomocneného obhajcu   sťažovateľa,   v ktorom   požiadal   o odročenie   hlavného   pojednávania   vo   veci   na neskorší termín kvôli potrebe naštudovania spisu, ako aj kvôli kolízii termínu hlavného pojednávania s termínom pojednávania v inom súdnom konaní.

Predseda   senátu   rozhodol   22.   novembra   2001   o zmene   termínu   hlavného pojednávania   z 28.   novembra   2001   na   23.   január   2002.   Dňa   7.   decembra   2001   bolo okresnému súdu doručené podanie obhajcu sťažovateľovho spoluobžalovaného, v ktorom požiadal o odročenie hlavného pojednávanie z 23. januára 2002 na iný termín kvôli kolízii s termínom hlavného pojednávania v inej trestnej veci.

Dňa   27.   decembra   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa z 20. decembra   2001,   ktorým   žiadal,   aby   mu   do   nasledujúceho   termínu   hlavného pojednávania v uvedenej trestnej veci bolo umožnené nazrieť do spisu.

Dňa   3.   januára   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľovho spoluobžalovaného z 2. januára 2002 o prepustenie z väzby na slobodu.

Dňa   8.   januára   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa   zo 6. januára   2002,   ktorým   opätovne   žiadal,   aby   mu   do   nasledujúceho   termínu   hlavného pojednávania v uvedenej trestnej veci bolo umožnené nazrieť do spisu.

Predseda senátu nariadil 9. januára 2002 neverejné zasadnutie na 18. január 2002 vo veci   žiadosti   sťažovateľovho   spoluobžalovaného   z 2.   januára   2002.   Na   neverejnom zasadnutí   konanom   18.   januára   2002   senát   okresného   súdu   žiadosť   sťažovateľovho spoluobžalovaného z 2. januára 2002 o prepustenie z väzby zamietol.

Dňa   17.   januára   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľovho spoluobžalovaného   z 15.   januára   2002   označené   ako „Vzdanie   sa   účasti   na   hlavnom pojednávaní“.

Dňa 21. januára 2002 bolo okresnému súdu najvyšším súdom postúpené podanie sťažovateľovho spoluobžalovaného z 2. januára 2001, v ktorom taktiež žiadal o prepustenie z väzby.

Podaním z 21. januára 2002 doručeným okresnému súdu 22. januára 2002 navrhol obhajca sťažovateľa vypočuť na hlavnom pojednávaní dvoch ďalších svedkov.

Hlavné   pojednávanie   nariadené   na   23.   január   2002   bolo   po   otvorení   a zistení prítomnosti   predvolaných,   resp.   upovedomených   osôb   odročené   na   6.   marec   2002   pre neprítomnosť sťažovateľovho spoluobžalovaného, ako aj náhradného obhajcu a obhajkyne sťažovateľovho spoluobžalovaného.

Predseda senátu predložil spis 24. januára 2002 najvyššiemu súdu spolu s návrhom na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   obžalovaných   (sťažovateľa   a sťažovateľovho spoluobžalovaného) z 23. januára 2002. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 30. januára 2002   rozhodol   o predĺžení   lehoty   trvania   väzby   sťažovateľa   a sťažovateľovho spoluobžalovaného do 31. júla 2002. Spis bol okresnému súdu vrátený 6. februára 2002. Rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. januára 2002 okresný súd doručoval 7. februára 2002. Dňa   25.   januára   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľovho spoluobžalovaného z 23. januára 2002 proti uzneseniu okresného súdu z 18. januára 2002. Okresný   súd   predložil   13.   februára   2002   vec   krajskému   súdu.   Krajskému   súdu   bola 12. februára   2002   doručená   zo   strany   sťažovateľa   námietka   zaujatosti   okresného   súdu v predmetnej   veci.   Krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   20.   februára   2002   zamietol sťažnosť sťažovateľovho spoluobžalovaného z 23. januára 2002 proti uzneseniu okresného súdu   z   18.   januára   2002   a podanie   sťažovateľa,   ktorým   vzniesol   námietku   zaujatosti okresného súdu v predmetnej veci, postúpil okresnému súdu.

Okresný   súd   uskutočnil   6.   marca   2002   vo   veci   hlavné   pojednávanie,   na   ktorom sťažovateľ namietol zaujatosť „celého Okresného súdu v Nitre“. Hlavné pojednávanie bolo odročené   na   neurčito   s tým,   že   bolo   nariadené   neverejné   zasadnutie   na   rozhodnutie o námietke   zaujatosti   sťažovateľa   proti   predsedovi   senátu   postúpenej   okresnému   súdu krajským súdom na ten istý deň na 11.00 h. Na neverejnom zasadnutí senát rozhodol, že predseda senátu nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania v uvedenej veci.

Predseda   senátu   nariadil   18.   marca   2002   doručiť   uznesenie   krajského   súdu z 20. februára   2002   a predložiť   spis   na   vyjadrenie   k sťažovateľom   namietanej   zaujatosti všetkým sudcom okresného súdu.

Dňa   3.   apríla   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažovateľova   žiadosť o prepustenie z väzby (podanie z 27. marca 2002).

Dňa   4.   apríla   2002   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o sťažovateľom namietanej zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu a návrhu na odňatie veci.   Krajský   súd   na neverejnom   zasadnutí   konanom   10.   apríla   2002   rozhodol,   že   vec okresnému súdu neodníma. Spis bol okresnému súdu vrátený 19. apríla 2002.

Predseda senátu nariadil 22. apríla 2002 vo veci termín hlavného pojednávania na 29. máj 2002.

Dňa   29.   apríla   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľovho spoluobžalovaného o prepustenie z väzby (podanie z 25. apríla 2002).

Krajský súd listom z 30. apríla 2002 postúpil okresnému súdu podanie sťažovateľa z 23. apríla 2002, v ktorom namietol zaujatosť okresného súdu, ako aj krajského súdu.

Na neverejnom   zasadnutí konanom 3.   mája 2002   senát okresného   súdu   zamietol žiadosti   sťažovateľa   (podanie   z 27.   marca   2002)   a sťažovateľovho   spoluobžalovaného (podanie z 25. apríla 2002) o prepustenie z väzby na slobodu. Sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutie sťažnosťou doručenou okresnému súdu 13. mája 2002. Spis bol na rozhodnutie o sťažnosti predložený krajskému súdu 14. mája 2002. Dňa 13. mája 2002 bola priamo krajskému súdu doručená sťažnosť sťažovateľovho spoluobžalovaného z 10. mája 2002 proti uzneseniu okresného súdu z 3. mája 2002.

Vzhľadom na sťažovateľom vznesenú námietku zaujatosti sudcov krajského súdu v podaní   z 23.   apríla   2002   sa   v priebehu   mája   2002   k namietanej   zaujatosti   vyjadrili sudcovia krajského súdu a následne (30. mája 2002) bol spis predložený najvyššiemu súdu.

Dňa   23.   mája   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   list   obhajcu   sťažovateľovho spoluobžalovaného,   v ktorom   požiadal   o odročenie   termínu   hlavného   pojednávania z dôvodu   práceneschopnosti.   V prílohe   uvedeného   listu   predložil   okresnému   súdu   list sťažovateľovho   spoluobžalovaného   z 21.   mája   2002,   ktorým   obhajcovi   oznámil „... zbavenie plnej moci...“ v uvedenej veci.

Hlavné pojednávanie bolo 29. mája 2002 po otvorení odročené na neurčito.

Dňa 4. júna 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa z 3. júna 2002 o umožnenie nahliadnutia do spisu. Okresný súd odpovedal listom z 5. júna 2002 v tom zmysle,   že   o žiadosti   momentálne   rozhodnúť   nemôže,   pretože   spis   bol   predložený najvyššiemu súdu.

Dňa 6. júna 2002 nariadil predseda senátu najvyššieho súdu neverejné zasadnutie vo veci návrhu na odňatie veci krajskému súdu z dôvodu namietanej zaujatosti sudcov tohto súdu na 19. jún 2002. Na neverejnom zasadnutí konanom v uvedený deň rozhodol senát najvyššieho súdu, že predmetnú trestnú vec krajskému súdu neodníma. Spis bol krajskému súd   vrátený   7.   augusta   2002.   Krajský   súd   však   už   31.   júla   2002   uznesením   č.   k. 4 To 137/02-626   prepustil   sťažovateľa,   ako   aj   sťažovateľovho   spoluobžalovaného   na slobodu.   V uvedený   deň   vydal   zároveň   predseda   senátu   krajského   súdu   príkaz   na prepustenie obžalovaných z väzby. Na neverejnom zasadnutí konanom 22. augusta 2002 krajský súd sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 3. mája 2002 zamietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 1. októbra 2002.

Listom z 2. októbra 2002 vyzval predseda senátu okresného súdu sťažovateľovho spoluobžalovaného,   aby   v lehote   10   dní   oznámil,   či   žiada   o ustanovenie   obhajcu v predmetnej   veci   alebo   či   si   obhajcu   zvolí   sám,   vzhľadom   na   vyslovenie   nedôvery predchádzajúcemu   ustanovenému   obhajcovi   v liste   z 21.   mája   2002.   Sťažovateľov spoluobžalovaný reagoval žiadosťou o ustanovenie obhajcu vo veci doručenou okresnému súdu   30.   októbra   2002.   Opatrením   zo   4.   novembra   2002   ustanovil   predseda   senátu sťažovateľovmu spoluobžalovanému za obhajcu v predmetnej veci advokáta JUDr. M. C.

Dňa   6.   novembra   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa   zo 4. novembra 2002, v ktorom žiadal o doručovanie všetkých písomností adresovaných jeho osobe v uvedenej veci na adresu jeho obhajcu.

Predseda   senátu   nariadil   26.   novembra   2002   hlavné   pojednávanie   vo   veci   na 22. január 2003.

Dňa   14.   januára   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   svedkyne   R.   K. z 10. januára 2003, v ktorom oznámila, že sa odmieta zúčastniť „akéhokoľvek hlavného pojednávania“ v predmetnej   veci.   V uvedený   deň   bolo   okresnému   súdu   doručené   aj podanie sťažovateľa z 13. januára 2003, v ktorom navrhol odňatie veci okresnému súdu. Dňa 16. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovaného svedka E. K. označené ako „námietka zaujatosti“, v ktorom uvádza, že má obavy o svoju bezpečnosť v súvislosti so svedeckou výpoveďou, pokiaľ trestné stíhanie prebieha v meste N., a tvrdí, že bol naňho zo strany poškodeného vyvíjaný nátlak. Obdobné podanie bolo v uvedený deň doručené okresnému súdu aj zo strany ďalšieho navrhnutého svedka M. K.

Dňa 16. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené taktiež podanie sťažovateľovho spoluobžalovaného zo   14.   januára   2003,   v ktorom   z dôvodu   zaujatosti   orgánov   činných v trestnom konaní v meste N. (vrátane okresného súdu) navrhol odňatie veci okresnému súdu a jej prikázanie inému okresnému súdu.

Hlavné   pojednávanie   bolo   22.   januára   2003   odročené   na   neurčito   s tým,   že   po vyjadrení sudcov okresného súdu bude vec v súvislosti s návrhom na odňatie a prikázanie inému súdu predložená krajskému súdu. Spis bol predložený krajskému súdu 12. marca 2003. Krajský súd predložil 19. marca 2003 vec vzhľadom na obsah podaní doručených okresnému súdu 14. januára 2003 a 16. januára 2003 a navrhované prikázanie veci „mimo krajské mesto N.“ na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 25. marca 2003 rozhodol, že predmetnú trestnú vec okresnému súdu neodníma. Spis bol vrátený krajskému súdu 3. apríla 2003 a okresnému súdu 8. apríla 2003.

Predseda senátu okresného súdu nariadil 9. apríla 2003 hlavné pojednávanie vo veci na 16. jún 2003.

Obhajca sťažovateľa listom z 28. apríla 2003 doručeným okresnému súdu 29. apríla 2003   požiadal   o zmenu   termínu   hlavného   pojednávania   z dôvodu   kolízie   s iným pojednávaním v občianskoprávnej veci.

Predseda senátu okresného súdu rozhodol 30. apríla 2003 o zmene termínu hlavného pojednávania v uvedenej veci na 20. jún 2003.

Listom zo 6. mája 2003 doručeným okresnému súdu v ten istý deň sa ospravedlnil obhajca sťažovateľovho spoluobžalovaného s tým, že 20. júna 2003 sa nemôže hlavného pojednávania v predmetnej veci zúčastniť pre kolíziu s termínom hlavného pojednávania v inej trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 11/02.

Dňa 6. júna 2003 bol okresnému súdu doručený list sťažovateľa zo 4. júna 2003, v prílohe   ktorého   predložil   lekárske   potvrdenie   zo   4.   júna   2003,   že   počas   obdobia 2 mesiacov „... je v liečbe psychiatra....“ a „...Nemôže sa zúčastniť súdneho pojednávania počas tejto doby“. Z uvedeného dôvodu rozhodol predseda senátu 10. júna 2003 o zrušení termínu nariadeného hlavného pojednávania.

Dňa   12.   júna   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľovho spoluobžalovaného z 10.   júna 2003   o zmenu ustanoveného právneho zástupcu   z dôvodu „straty   dôvery“. Opatrením   zo   7.   júla   2003   oslobodil   predseda   senátu   obhajcu sťažovateľovho   spoluobžalovaného   od   povinnosti   obhajoby   a za   nového   obhajcu   mu ustanovil advokáta JUDr. J. S.

Dňa   7.   júla   2003   rozhodol   predseda   senátu   aj   o nariadení   termínu   hlavného pojednávania na 22. september 2003. Dňa 11. augusta 2003 svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní   ospravedlnila   členka   senátu   –   prísediaca   A.   J.,   v dôsledku   čoho   rozhodol predseda senátu o zmene termínu hlavného pojednávania na 29. október 2003.

Dňa   5.   septembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľovho spoluobžalovaného   z 3.   septembra   2003,   ktorým   vzniesol   námietku   zaujatosti   predsedu senátu okresného súdu konajúceho vo veci. Predseda senátu nariadil 18. septembra 2003 neverejné   zasadnutie   na prejednanie   vznesenej   námietky   zaujatosti   na 1.   október   2003. Senát okresného súdu uznesením z 1. októbra 2003 rozhodol, že predseda senátu nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci.

Dňa   13.   októbra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa z 10. októbra 2003, v ktorom oznámil, že vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav nie je spôsobilý zúčastniť sa nariadeného hlavného pojednávania, resp. na ňom vypovedať, preto žiada o jeho odročenie, a navrhol, aby si súd vyžiadal stanovisko odborného lekára ohľadne spôsobilosti sťažovateľa zúčastňovať sa súdneho konania. Z uvedeného dôvodu rozhodol   20.   októbra   2003   predseda   senátu   o zrušení   nariadeného   termínu   hlavného pojednávania.   Listom   z 20.   októbra   2003   žiadal   predseda   senátu   odbornú   lekárku sťažovateľa   o vyjadrenie   k spôsobilosti   sťažovateľa   zúčastňovať   sa   súdneho   konania v predmetnej   veci.   Podľa   vyjadrenia   odbornej   lekárky   sťažovateľa   z 30.   októbra   2003 doručeného okresnému súdu 3. novembra 2003 sa sťažovateľ lieči v jej ambulancii, pričom liečba   plní   svoj   účel   a „... menovaný   sa   môže   preto   zúčastniť   z nášho   hľadiska pojednávania“.

Dňa   21.   októbra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľovho spoluobžalovaného   zo   16.   októbra   2003,   v ktorom   namietol   zaujatosť   okresného   súdu a krajského súdu. Okresný súd predložil po vyjadrení jeho sudcov vec priamo najvyššiemu súdu 2. decembra 2003. Najvyšší súd vrátil spis 27. januára 2004 okresnému súdu s tým, že ho treba predložiť krajskému súdu (v prípade namietanej zaujatosti krajského súdu sa musia k veci vyjadriť aj títo sudcovia). Spis bol predložený krajskému súdu 13. februára 2004. Po vyjadrení sudcov krajského súdu bol spis predložený 15. marca 2004 najvyššiemu súdu. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 13. mája 2004 rozhodol, že predmetnú vec krajskému súdu neodníma. Krajskému súdu bol spis vrátený 18. júna 2004. Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom 7. septembra 2004 rozhodol, že vec okresnému súdu neodníma. Spis bol okresnému súdu vrátený 9. septembra 2004.

Predseda senátu nariadil 23. septembra 2004 termín hlavného pojednávania vo veci na 29. november 2004.

Dňa 25.   novembra   2004 bolo okresnému súdu   doručené   podanie   sťažovateľovho spoluobžalovaného   z 22.   novembra   2004,   v ktorom   namietol   zaujatosť   predsedu   senátu okresného súdu konajúceho vo veci. Dňa 24. novembra 2004 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní prísediaca A. J. Hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavili sťažovateľ a sťažovateľov spoluobžalovaný, ale ani členovia senátu, prísediaci predseda senátu odročil na   2.   marec   2005   s tým,   že   predvolanie   na   hlavné   pojednávanie   bude   sťažovateľovi doručované   prostredníctvom   orgánov   Policajného   zboru,   sťažovateľov   spoluobžalovaný bude predvedený orgánmi Policajného zboru.

Dňa   1.   decembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa, z ktorého okrem iného vyplývalo, že mal byť naďalej v psychiatrickej liečbe.

Dňa   3.   februára   2005   bol   okresnému   súdu   doručený   list   Obvodného   oddelenia Policajného zboru Prievidza z 28. januára 2005, v ktorom okresnému súdu oznámilo, že jeho žiadosti   o doručenie predvolania sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť, pretože sa „... nepodarilo spojiť s uvedenou osobou...“.

Dňa   14.   februára   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa z 11. februára 2005, v ktorom oznámil, že je „... i naďalej v liečbe psychiatra“.

Na hlavné pojednávanie 2. marca 2005 sa sťažovateľ nedostavil. Okresný súd hlavné pojednávanie   odročil   na   neurčito   s tým,   že   vydá   príkaz   na   vyšetrenie   duševného   stavu sťažovateľa.

Uznesením č. k. 5 T 90/00-749 zo 4. marca 2005 pribral okresný súd do konania dvoch   znalcov   z odboru   zdravotníctva,   odvetvia   psychiatria,   ktorým   uložil   vypracovať znalecký posudok ohľadne duševného stavu sťažovateľa v čase, keď bol spáchaný skutok, zo   spáchania   ktorého   je   obžalovaný,   ako   aj „v súčasnej   dobe“ z hľadiska   toho,   či   je schopný chápať zmysel trestného konania.

Dňa 23. marca 2005 uložil predseda senátu poskytnúť spis ustanoveným súdnym znalcom pre potreby vypracovania znaleckého posudku. Znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 26. mája 2005. Podľa záverov uvedeného znaleckého posudku sťažovateľ „... je plne schopný aktuálne vnímať zmysel trestného konania“.

Predseda   senátu 20. júna 2005 uložil   súdnej kancelárii doručiť   odpis znaleckého posudku sťažovateľovi, jeho advokátovi a prokurátorovi.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 90/00.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

Podľa zistenia ústavného súdu uvedenú vec vo vzťahu k predmetu konania nemožno hodnotiť ako osobitne skutkovo alebo právne zložitú a k spomaleniu postupu okresného súdu v posudzovanom konaní výrazne prispelo predovšetkým správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Sťažovateľ   v predmetnom   konaní   sám   alebo   prostredníctvom   svojich   obhajcov opakovane   využíval   svoje   procesné   práva,   keď   v jeho   priebehu   trikrát   podal   žiadosť o prepustenie na slobodu (podanie z 11. augusta 2000, podanie doručené 1. augusta 2001, podanie   z 27.   marca   2002),   päťkrát   žiadosť   o zmenu   ustanoveného   obhajcu   (podanie z 24. júla 2000, podanie z 21. decembra 2000, podanie doručené 19. apríla 2001, podanie z 30. mája 2001, podanie doručené 12. septembra 2001), trikrát vzniesol námietku zaujatosti predsedu senátu (na pojednávaní 13. decembra 2000, podanie z 27. marca 2001, podanie zo 17. júla 2001), trikrát podal návrh na odňatie veci okresnému súdu (podanie z 28. mája 2001, podanie doručené 12. februára 2002, podanie z 13. januára 2003) a raz námietku zaujatosti okresného aj krajského súdu (podanie z 23. apríla 2002). V rámci predmetného konania sťažovateľ taktiež štyrikrát využil svoje právo na podanie opravného prostriedku proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   (uzneseniu   z 27.   septembra   2000,   uzneseniu z 15. decembra 2000, uzneseniu zo 6. apríla 2001, uzneseniu z 15. augusta 2000) a jeho obhajcovia požiadali spolu štyrikrát o zmenu termínu pojednávania (podanie z 25. októbra 2000, podanie z 27. apríla 2001, podanie z 20. novembra 2001, podanie z 28. apríla 2003).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   už vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v takom prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).Podľa   zistenia   ústavného   súdu   okresný   súd   pri   prerokovávaní   a rozhodovaní o uvedených návrhoch sťažovateľa alebo jeho obhajcov v predmetnom konaní, resp. pri vykonávaní s nimi súvisiacich úkonov postupoval plynule bez zbytočných prieťahov. Už z kvantity   vyššie   uvedených   sťažovateľom   vykonaných   procesných   úkonov v uvedenom konaní, o ktorých deväťkrát rozhodovali súdy vyššie stupňa, je zrejmé, že čas potrebný pre okresný súd na vykonanie nevyhnutných procesných úkonov s nimi súvisiacich podstatne prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci, za ktoré však podľa názoru ústavného súdu nenesie zodpovednosť okresný súd.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   taktiež   namietal,   že   okresný   súd   od   roku   2002 neuskutočnil ani jedno hlavné pojednávanie vo veci a skutočnosť, že on sám bol počas tohto obdobia „viacmenej nemocný“, súdu podľa neho nebránilo konať vo veci.

Zo spisu v predmetnej veci vyplýva, že sťažovateľ podaním doručeným 6. júna 2003 okresnému   súdu   oznámil,   že   sa   pojednávania   nariadeného   na   20.   júna   2003   nemôže zúčastniť, pretože „... je v liečbe psychiatra...“. Ďalším podaním doručeným 13. októbra 2003 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav nie je spôsobilý zúčastniť sa nariadeného hlavného pojednávania, resp. na ňom vypovedať, preto žiada o jeho odročenie a navrhuje, aby si súd vyžiadal stanovisko odborného lekára ohľadne jeho spôsobilosti zúčastňovať sa súdneho konania. V dôsledku uvedených podaní boli   okresným   súdom   zrušené   ako   pojednávanie   nariadené   na   20.   jún   2003,   tak i pojednávanie nariadené na 22. september 2003.

Podľa   §   202   ods.   3   Trestného   poriadku   hlavné   pojednávanie   v   neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.

Sťažovateľ bol obžalovaný zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom zákon ustanovuje na uvedený trestný čin hornú hranicu trestnej sadzby osem rokov.

S ohľadom   na   vyššie   uvedené   je   teda   zrejmé,   že   okresný   súd   bez   prítomnosti sťažovateľa ako obžalovaného hlavné pojednávanie v predmetnej veci uskutočniť nemohol.

Podaniami doručenými 1. decembra 2004 a 14. februára 2005 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že i naďalej je v psychiatrickej liečbe. Okresný súd bol preto nútený pribrať do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria, ktorému uložil vypracovať znalecký   posudok   ohľadne   duševného   stavu   sťažovateľa.   Podľa   záverov   uvedeného znaleckého dokazovania (znalecký posudok bol predložený 26. mája 2005) je sťažovateľ „plne   schopný   aktuálne   vnímať   zmysel   trestného   konania“. Znalecké   dokazovanie v predmetnej   veci   znamenalo   ďalšie   predĺženie   konania   v predmetnej   veci,   ktoré   však opätovne nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní, ktorý bol plynulý, resp. bez takých významných prieťahov,   ktoré   by   bolo   možné   označiť   za   zbytočné   prieťahy,   avšak   spomalený rozhodovaním o kvantitatívne veľkom množstve návrhov nielen zo strany sťažovateľa, ale aj   zo   strany   jeho   spoluobžalovaného   v uvedenej   veci,   po   prípadnom   prijatí   návrhu (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikoval   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005