znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 251/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr.   Branislavom   Drgoňom,   Advokátska   kancelária,   Jesenského   2,   Bratislava,pre namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky,   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo/2/2014 z 30. októbra2014 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola2. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľačl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôduznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo/2/2014 z 30. októbra2014   (ktorým   zrušil   rozsudok   Krajského   súdu   v Bratislave   sp. zn.   9   Co/159/2012,9 Co/337/2013 z 21. marca 2013 v časti výroku, ktorým tento potvrdil rozsudok Okresnéhosúdu Bratislava I č. k. 11 C/14/2006-341 z 23. septembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšiekonanie, pozn.).

Dňa   21.   mája   2015   bolo   ústavnému   súdu   doručené   oznámenie   advokátkyJUDr. Alexandry   Kotrecovej,   PhD.,   Advokátska   kancelária,   Slowackého   56,   Bratislava,zastupujúcej   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   (predmetom   ktorého   bola   žalobasťažovateľky   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti,   pozn.)   odporcov,   z ktoréhovyplýva, že sťažovateľka 11. marca 2015 zomrela. Právna zástupkyňa odporcov ako dôkazpripojila   kópiu   zápisnice   okresného   súdu   o pojednávaní   z 13.   apríla   2015,   ktorý   tútoinformáciu zistil „lustráciou v REGOB“.

Rovnakú skutočnosť oznámil ústavnému súdu aj právny zástupca sťažovateľky listomz 27. mája 2015, ku ktorému pripojil úmrtný list sťažovateľky vydaný Matričným úradommestskej časti Bratislava – Staré Mesto 27. marca 2015, z ktorého vyplýva, že sťažovateľkazomrela 11. marca 2015. Právny zástupca sťažovateľky zároveň požiadal, aby ústavný súdpokračoval   v konaní   so   synom   sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ ako   jej   právnymnástupcom.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestnéhoporiadku.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania,ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviťalebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 OSP konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú veca navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadnes tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorúv konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sav konaní pokračovalo skôr.

Ústavný súd konštatuje, že z charakteru konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy,   predmetom ktorého je   ochrana   základných práv   a slobôd,   vyplýva,   že   tieto súvýsostne osobnej povahy, pričom ich ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby.Keďže   v danom   prípade   ide   o také   konanie,   ktorého   povaha   po   smrti   sťažovateľkynedovoľuje ústavnému súdu, aby v ňom pokračoval, predmetné konanie z dôvodu jej úmrtiazastavil podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 107 ods. 1 OSP, pričom o návrhuprávneho zástupcu sťažovateľky nerozhodol osobitným výrokom.

Ústavný text v čl. 127 ods. 1 ústavy neumožňuje prerušenie konania a pokračovanievo   veci   tak,   ako   to   vyplýva   z   §   107   ods.   3   OSP   (ako   to   navrhol   právny   zástupcasťažovateľky) z dôvodu, že ochrana ústavnosti má nemajetkovú povahu a viaže sa na osobusťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015