znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 251/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   na   účinný   opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ORP-761/OVK-B2-2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Bratislave   (ďalej   len   „krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-761/OVK-B2-2007.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že „podal   trestné   oznámenie   proti   Š.   Š. na OO PZ Vysoké Tatry dňa 26. 01. 2001 pod sp. zn. ORP-105/PP-2-2001... Vyšetrovateľ namiesto úradnej povinnosti konať, vypočuť obvinených a svedkov, zozbierania dôkazov, neurobil nič a bez akéhokoľvek úkonu vec odložil dňa 02. 07. 2007. Dozorujúci prokurátor odmietnutie zrušil a prikázal vyšetrovateľovi konať uznesením 1 Pn 588/07-7 zo dňa 21. 08. 2007.   Dozorujúci   prokurátor   priznal   zbytočné   prieťahy   v konaní,   vydal   pokyny   a prípis nadriadenému   vyšetrovateľa   dňa   26.   10.   2007.   Vyšetrovateľ   zostával   nečinný! Dozorujúci prokurátor   bol   upozornený   na   pokračujúcu   brutálnu   nečinnosť   a tento   zistil nečinnosť vyšetrovateľa, uložil rýchlo konať dňa 29. 02. 2008. Napriek povinnosti konať, zdá sa že vyšetrovateľ zostáva nečinný...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:„Krajské   riaditeľstvo   PZ   Bratislava   porušuje   základné   práva   a   slobody   D.   B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 a čl. 13 medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať vo veci ORP-761/OVK-B2-2007 bez ďalších prieťahov, v prípade opakovaných prieťahov v konaní začať trestné stíhanie vyšetrovateľky mjr. Mgr. J. R. za marenie úlohy verejným činiteľom.

Krajské   riaditeľstvo   PZ   Bratislava   je   povinné   zaplatiť   D.   B.   primerané zadosťučinenie vo výške 500.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania je KR PZ BA povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17.6 % ročne od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

Trovy konania a náklady na advokáta zaplatí KR PZ Bratislava.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva   zaručeného čl. 48 ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k čl.   6   ods.   1   dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, III. ÚS 33/06).

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   140/03,   III.   ÚS   118/04, III. ÚS 170/06).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského riaditeľstva vo veci jeho trestného oznámenia.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoby   domáhajúca   sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko vo veciach   trestného oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Zdôraznil, že právo fyzickej osoby alebo právnickej   osoby   na   začatie   trestného   konania   voči   inej   osobe   na   základe   podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv a slobôd (II. ÚS 42/00).

Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že má právo na postih inej fyzickej osoby, ústavný súd   nevidí   možnosť   porušenia   jeho   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej by eventuálne mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ako   bolo   zdôraznené,   v zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak   ústavný   súd   nezistí   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným   postupom   štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (III. ÚS 248/05, III. ÚS 170/06). Toto zistenie sa vzťahuje aj na namietané právo podľa čl. 13 dohovoru.

Vzhľadom na okolnosti daného prípadu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už na jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa žiadosťou   sťažovateľa   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008