znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 251/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., M., a maloletej I. L., zastúpenej matkou RNDr. Ľ. L., M.,   všetci   zastúpení   advokátkou   JUDr.   V.   Č.,   M.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozhodnutím mesta M. č. 215/97 z 1. augusta 1997 o určení súpisného a orientačného čísla budovy, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L. a maloletej I. L., zastúpenej matkou RNDr. Ľ. L.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2006 doručená sťažnosť M. L., M., a maloletej I. L., zastúpenej matkou RNDr. Ľ. L., M. (ďalej len   „sťažovatelia“),   všetci   zastúpení   advokátkou   JUDr.   V.   Č.,   M.,   ktorou   namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol   k dohovoru“) rozhodnutím mesta M. (ďalej len „mesto“) č. 215/97 z 1. augusta 1997 o určení súpisného a orientačného čísla budovy.

Sťažovatelia uviedli, že podľa uznesenia Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) z 30. októbra 1997 v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. M. L. vedenej pod č. k. D 1007/96 1 Dnot 212/96 obaja nadobudli do podielového spoluvlastníctva po 1/6 k celku nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu v M. (ďalej len „okresný úrad“) v katastrálnom území M. na LV č. 66, a to parcelu č. KN 1047/1, zastavaná plocha o výmere 325 m2, dom súp. č. 497, parcelu č. KN 1047, ostatné plochy o výmere 147 m2 a záhrady o výmere 165 m2.

Na základe stavebného povolenia z 13. novembra 1981, vydaného na meno Ľ. L., starej mamy sťažovateľov a jednej zo spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností, pristaval otec sťažovateľov (poručiteľ) a ďalší spoluvlastníci J. L., Ľ. L. a MUDr. V. P., jednu bytovú jednotku   k rodinnému   domu   súp.   č.   497   na   parcele   č.   1047/2   nachádzajúcej   sa   v T. Na prístavbu   bolo   vydané   kolaudačné   rozhodnutie   bývalým   MNV   v M.   pod č. ÚPA 2497/84/Ing. Ob. zo 17. decembra 1984, a to pre všetkých spoluvlastníkov.

Ako   uviedli   ďalej   sťažovatelia,   na   požiadanie   spoluvlastníka   J.   L.   vydalo   mesto rozhodnutie, ktorým určilo pre stavbu postavenú v meste M. súpisné číslo 5807 a orientačné číslo 47 s tým, že predmetná stavba sa nachádza v kat. území M. na parcele č. 1047/5 a ide o rodinný   dom.   V uvedenom   rozhodnutí   za   vlastníka   stavby   uviedlo   J.   L.   a Ľ.   L.,   M. Podkladom pre vydanie uvedeného rozhodnutia bolo kolaudačné rozhodnutie na predmetnú stavbu č. ÚPA 2497/84 zo 17. decembra 1984, v ktorom ako žiadatelia boli uvedení všetci spoluvlastníci, teda okrem J. L. a Ľ. L. aj Ľ. L., V. P. a M. L.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľov   rozhodnutie   mesta   o určení   súpisného   čísla   pre prístavbu,   proti   ktorému   nebol   prípustný   riadny   opravný   prostriedok,   nebolo   doručené matke sťažovateľov.

Porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy vidia sťažovatelia v tom, že mesto   toto   rozhodnutie   vydalo   v rozpore   s kolaudačným rozhodnutím,   keď   za   vlastníka samostatného   rodinného   domu   určilo   len   žiadateľa   J.   L.   s manželkou   Ľ.   L.,   a nie   aj ostatných spoluvlastníkov, že vykonalo reálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti na dve samostatné domové nehnuteľnosti so súp. č. 497 a súp. č. 5807 na v tom čase neexistujúcej parcele č. KN 1047/5, že rozhodnutie č. 215/97 z 1. augusta 1997 okrem J. L. nedoručilo žiadnemu   zo   spoluvlastníkov.   Sťažovatelia   namietajú,   že   ich   vlastnícke   právo,   ktoré nadobudli dedením, sa zúžilo na spoluvlastnícke podiely len k nehnuteľnosti na LV č. 66 v katastrálnom území M. a zo spoluvlastníctva na LV č. 4785 v katastrálnom území M. boli vylúčení. Podľa nich takýto stav zakladá nerovnosť v právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a v konečnom dôsledku je v rozpore s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru.

Sťažovatelia   na   základe   uvedeného   žiadajú,   aby   ústavný   súd   deklaroval,   že rozhodnutím mesta č. 215/97 z 1. augusta 1997 o určení súpisného a orientačného čísla budovy mesto porušilo ich základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru a zrušil rozhodnutie mesta č. 215/97 z 1. augusta 1997.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom   konania   je   sťažovateľmi   namietané   porušenie   nimi   označených základných práv postupom a rozhodnutím mesta o určení súpisného a orientačného čísla stavby,   pristavovanej   k pôvodnej   nehnuteľnosti   –   rodinnému   domu   v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, medzi nimi aj právneho predchodcu sťažovateľov.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, III. ÚS 124/04).

Ústavný   súd   predovšetkým   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľov   týkajúca   sa   postupu a rozhodnutia   mesta   o určení   súpisného   a orientačného   čísla   budovy   podľa   zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 221/1996 Z. z.“) je podaná oneskorene.

V okolnostiach   prípadu   je   nesporné,   že   mesto   predmetné   rozhodnutie   vydalo 1. augusta 1997. Podľa § 17 zákona č. 221/1996 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona, vrátane rozhodovania obce o určení súpisného a orientačného čísla budovy, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)]. Povinnosťou   obce podľa § 14 ods.   1 zák. č. 221/1996 Z. z. o určení alebo zrušení čísla je bezodkladne upovedomiť príslušný katastrálny úrad. Táto povinnosť obci vyplýva   aj   z ustanovenia   §   20   ods.   1   písm.   a)   zákona   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (ďalej   len „katastrálny   zákon“),   podľa   ktorého   obce   sú   povinné   zasielať   správam   katastra   svoje rozhodnutia   o nehnuteľnostiach   a o právach   k nehnuteľnostiam   do   30   dní   odo   dňa   ich vydania   a listiny   týkajúce   sa   nehnuteľností   a práv   k nehnuteľnostiam,   ako   aj   iné   údaje súvisiace   s evidovaním   nehnuteľností   a práv   viažucich   sa   k nim   do   30   dní   od   ich vyhotovenia.

Je zjavné, že mesto napadnuté rozhodnutie č. k. 215/97 z 1. augusta 1997 za účelom zápisu práv k nehnuteľnosti doručilo okresnému úradu, katastrálnemu odboru, 8. augusta 1997,   teda   skôr,   ako dva   mesiace   pred   4.   júlom   2006,   keď   sa   sťažovatelia   obrátili   na ústavný   súd.   Vyplýva   to   jednak   z podacej   pečiatky   na   rozhodnutí   mesta   s vyznačením dátumu jeho podania príslušnému katastrálnemu úradu pod č. Z 1811/97, ako aj z výpisu z listu vlastníctva č. 4785, na ktorom v časti B (vlastníci) zapísanej spornej nehnuteľnosti je rozhodnutie mesta č. 217/97 ako titul nadobudnutia vlastníctva zapísané pod touto značkou z roku   1997.   Nakoniec   všetky   tieto   skutočnosti   nastali   pred   právoplatným   rozhodnutím okresného   súdu   (21.   11.   1997)   vo   veci   prejednávania   dedičstva   po   otcovi   maloletých sťažovateľov, zastúpených v tomto konaní ich matkou ako zákonnou zástupkyňou, kedy táto musela mať vedomosť o tom, že predmetom dedičstva nie je podiel na pristavanom rodinnom dome so súp. číslom 5807.

Okrem toho z obsahu podania sťažovateľov je zrejmé, že ide o ústavnú sťažnosť, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd konaním a rozhodnutím mesta ako orgánu územnej samosprávy plniaceho povinnosti súčinnosti pri spravovaní katastra podľa katastrálneho zákona.

Podľa   §   12   ods.   1   zákona   č.   221/1996   Z.   z.   stavby   spojené   so   zemou   pevným základom (ďalej len „stavba“) majú súpisné číslo. Súpisným číslom treba označiť každú samostatnú stavbu, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby, súpisným číslom treba označiť každú stavbu, ktorá má vlastný vchod.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v pochybnostiach o tom, či ide o stavbu podľa ods. 1, je rozhodujúce stanovisko stavebného úradu.

O spôsobe   číslovania   stavieb   súpisnými   a orientačnými číslami   a o vzore   tabuliek rozhoduje obec. Obec vedie evidenciu jednotlivých druhov číslovania a sústavne ju udržiava v súlade so skutočným stavom. O určení alebo zrušení čísla obec bezodkladne upovedomí príslušný katastrálny úrad (§ 14 ods. 1 zákona č. 221/1996 Z. z.).

Tento   úrad   pri   zápise   údajov   o práve   k novej   stavbe   (stavbe   spojenej   so   zemou pevným základom, ktorá je označená súpisným číslom) ako vlastníka podľa § 46 ods. 3 katastrálneho zákona zapíše osobu uvedenú v rozhodnutí o udelení súpisného čísla, ak sa nepreukáže niečo iné.

Katastrálny úrad skúma spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra. Ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne neobsahuje náležitosti stanovené zákonom, správa katastra ho v súlade s §   42   ods.   4   katastrálneho   zákona   vráti   vyhotoviteľovi   alebo   tomu,   kto   podal   návrh na vklad alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie.

Katastrálny   zákon   upravuje   aj   ďalší   prostriedok   nápravy,   a to   opravu   chýb v katastrálnom operáte, keď v súlade s § 59 cit. zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb   v katastrálnom   operáte.   Správa   katastra   je   povinná   vykonať   opravu   do   30   dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú   všeobecné   predpisy   o správnom   konaní,   ak sa   oprava   týka   údajov   uvedených v liste vlastníctva.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takého rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu   však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí   a postupu   orgánov   verejnej   správy.   Podľa   ods.   3   citovaného   ustanovenia   sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Ak sa teda v okolnostiach prípadu sťažovatelia domnievali, že postupom správneho orgánu (obce a následne aj katastrálneho úradu) boli priamo dotknuté ich právom chránené záujmy a porušené ich základné ústavné práva, tak podľa čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy sa mohli obrátiť na správny súd. V prípade tvrdenia, že im, resp. ich právnemu predchodcovi rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s nimi ako s účastníkmi konania malo konať, v súlade s § 250b ods. 3 OSP tak mohli urobiť v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo im ako účastníkom doručené.

Sťažovatelia v okolnostiach prípadu však napádajú postup správneho orgánu (mesta), nie správneho súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovatelia, aktívne legitimovaní od právoplatnosti dedičského rozhodnutia (21. novembra 1997), v zastúpení ich zákonnou zástupkyňou   mali   v   správnom   súdnictve   podľa   §   244   a nasl.   OSP   na   ochranu   svojich základných práv, ktorých porušenie namietajú predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne   prostriedky   nápravy,   čo   je   okolnosť,   ktorá   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv. Nevyužitie tejto   zákonnej   možnosti   ochrany   základných   práv   sťažovateľmi   nemožno   nahradiť sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ktorý   môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie   až   vtedy, ak fyzická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006