znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 251/05-54

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   senátu   Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako   aj pre   namietané porušenie   jeho práva na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 52/01 na neverejnom zasadnutí 11. júla 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 52/01   p o r u š i l základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 52/01   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   S.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré mu je Okresný   súd   Trnava   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania V. S. pred Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   v sume   5 302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva slovenských   korún)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu,   advokáta   JUDr. D.   K.,   B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti V. S. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením zo 14. februára   2006   č.   k.   III.   ÚS   251/05-40   podľa   §   25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S.,   T.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj pre namietané porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 52/01.

Označené konanie začalo podľa sťažovateľa 12. decembra 2000 na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného proti sťažovateľovi ako odporcovi B. v T. (ďalej aj   „žalobca“).   Okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz   18.   decembra   2000   pod   sp.   zn. 5 Ro 3621/00.   Sťažovateľ   však   podal   proti   platobnému   rozkazu   odpor   podaním z 29. januára 2001.

Okresný súd bol následne vo veci nečinný, preto sťažovateľ podal 21. decembra 2004 sťažnosť   predsedníčke   okresného   súdu   na   prieťahy   v konaní.   Okresný   súd   vyhlásil 31. januára   2005   vo   veci   rozsudok,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   15.   apríla   2005 odvolanie. Po doručení výzvy okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku (28. júna 2005) požiadal sťažovateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom konaní. Túto žiadosť okresný súd uznesením zo 14. septembra 2005 zmietol. Sťažovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal 5. októbra 2005. Odvolanie bolo 31. januára 2006 zamietnuté.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd svojím postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 52/01 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19   C   52/01,   aby   prikázal   okresnému   súdu   konať   v predmetnej   veci   bez   zbytočných prieťahov   a aby   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 200 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

V podaní zo 16. marca 2006 doručenom ústavnému súdu 21. marca 2006 sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil, že súhlasí s upustením od verejného   ústneho   pojednávania   vo   veci   samej.   Právny   zástupca   sťažovateľa   vyčíslil sťažovateľom požadovanú náhradu trov konania pred ústavným súdom sumou 7 628 Sk.

Na základe výziev ústavného súdu z 19. mája 2005, z 11. júla 2005 a zo 7. marca 2006 sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky v podaní sp. zn. Spr 894/05 z 11. júla 2005 a sp. zn. Spr 894/05 z 31. marca 2006.

V podaní sp. zn. Spr 894/05 z 11. júla 2005 sa okrem iného uvádza: „Dňa 12. 12. 2000 napadol na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 18.559,- Sk navrhovateľa B. so sídlom v T., zastúpené JUDr. D. S. proti odporcovi V. S., bytom T., vec sa viedla pod sp. zn. 5 Ro 3621/00.

Dňa   18.   12.   2000   súd   vo   veci   vydal   platobný   rozkaz...   Dňa   30.   1.   2001   podal odporca voči platobnému rozkazu odpor. Vec bola prevedená do registra C pod sp. zn. 19 C 52/01 dňa 2. 2. 2001 zákonnej sudkyni JUDr. M. V. Sudkyňa požiadala o pripojenie spisu 22 C 22/94 dňa 12. 3. 2001.

Od   9.   10.   2001   bola   sudkyňa   dlhodobo   práceneschopná   do   4.   3.   2002   a   dňom 5. 3. 2002 nastúpila na riadnu materskú dovolenku. Opatrením Spr 343/02 zo dňa 4. 3. 2002 boli všetky nevybavené veci z oddelenia 19 pridelené na vybavenie sudkyni JUDr. D. M., ktorá prevzala len v agende „C" - 679 vecí, ktoré postupne študovala. Dňa 30. 8. 2002 Krajská   prokuratúra   v   Trnave   požiadala   o   zapožičanie   spisu   22   C   22/94,   ktorý   bol pripojený pri spise 19 C 52/01. Spisová kancelária dňa 5. 9. 2002 zaslala spis 22 C 22/94 na Krajskú prokuratúru Trnava.

Opatrením Spr 1060/03 zo dňa 10. 7. 2003 boli veci z oddelenia 19, ktoré zostali nevybavené zákonnou sudkyňou JUDr. M. V. a boli pridelené do oddelenia JUDr. D. M., znovu pridelené zákonnej sudkyni JUDr. M. V., pričom z úradného záznamu zo dňa 14. 8. 2003 je zrejmé, že spis 19 C 52/01 nebol sudkyni odovzdaný, lebo sa v spisovej kancelárii nenachádzal. Šetrením bolo zistené, že V. S. mal na tunajšom súde aj ďalšie konania (napr. 18 C 342/01, 12 C 22/01, 12 C 94/03 atď.) a bol k nim pripojený spis 19 C 52/01. Keďže sa spis   nenachádzal   ani   v   kancelárii,   ani   u   sudcu,   dňa   26.   3.   2004   sudkyňa   nariadila rekonštrukciu spisu 19 C 52/01. Sudkyňa JUDr. D. M. dňa 14. 10. 2004 určila termín pojednávania na 24. 1. 2005 o 10.00 h č. dv. 136, zároveň požiadala o pripojenie spisu 22 C 22/94 zo spisového archívu.

(...)   Na   pojednávaní   24.   1.   2005   bol   prítomný   právny   zástupca   navrhovateľa a odporca, po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 31. 1. 2005 za účelom doplnenia dokazovania predložením ďalších dokladov účastníkov konania. Vo veci bol dňa 31.   1.   2005   vynesený   rozsudok,   odporca   bol   zaviazaný   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu 18.559,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania vo výške 4.520 - Sk. Dňa 15. 4. 2005 podal odporca odvolanie proti rozsudku. Úpravou sudkyne z 12. 5. 2005   bol   odporca   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   odvolanie,   vypravené kanceláriou 7. 6. 2005, čaká sa na vrátenie doručenky od odporcu od výzvy na zaplatenie poplatku a podľa výsledku sudkyňa vykoná príslušný úkon v súvislosti s predložením veci odvolaciemu súdu, prípadne odvolacie konanie zastaví v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku.

(...) S poukazom na vykonávanú rekonštrukciu spisu v období od 26. 3. 2004 do 14. 10. 2004 sťažnosť V. S. považujem za čiastočne dôvodnú. (...)“

V podaní sp. zn. Spr 894/05 z 31. marca 2006 okresný súd uviedol: „... netrváme na verejnom ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti, súhlasíme s upustením od pojednávania vo veci.

Zároveň Vám oznamujeme súčasný stav predmetného súdneho konania nasledovne: Dňa 10. 2. 2006 sa vrátil spis z Krajského súdu v Trnave, ktorý súd rozhodol o odvolaní V. S.   proti   uzneseniu   prvostupňového   súdu   z   14.   9.   2005,   tak,   že   potvrdil   napadnuté uznesenie,   ktorým   uznesením   súd   nepriznal   odporcovi   –   V.   S.   oslobodenie   od   súdnych poplatkov. T. č. sa doručuje uznesenie odvolacieho súdu účastníkom. Po právoplatnosti tohto uznesenia vo veci vykoná zákonná sudkyňa JUDr. M. ďalšie príslušné úkony.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho   sa posudzovaného   konania   (ktorý   si   ústavný   súd   vyžiadal)   dospel   k názoru,   že   od   tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe predložených listín a obsahu dotknutého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobca sa návrhom   na vydanie platobného rozkazu doručeným okresnému súdu 12. decembra   2000   domáhal   proti   sťažovateľovi   zaplatenia   18   559   Sk   a náhrady   trov konania z dôvodu neuhradenia poplatkov z omeškania sťažovateľom v súvislosti s platbami za   plnenia   poskytované   v súvislosti   s užívaním   družstevného   bytu.   Okresný   súd   vydal 18. decembra 2000 platobný rozkaz vo veci sp. zn. 5 Ro 3621/00.

Sťažovateľ   podal   30.   januára   2001   proti   platobnému   rozkazu   odpor.   Jeho   kópiu zaslal okresný súd na vyjadrenie žalobcovi, zároveň bol pripojený spis okresného súdu týkajúci sa súvisiacej veci sp. zn. 22 C 22/94. Vyjadrenie žalobcu bolo okresnému súdu doručené 20. marca 2001.

Okresný súd zaslal 5. septembra 2002 pripojený spis okresného súdu týkajúci sa veci sp. zn. 22 C 22/94 Krajskej prokuratúre v Trnave na základe jej žiadosti z 30. augusta 2002 z dôvodu   podania   podnetu   sťažovateľom   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   vo   veci sp. zn. 22 C 22/94.

Podľa „Zápisnice   o vykonanej   rekonštrukcii   vo   veci   vedenej   na   OS   Trnava   pod sp. zn. 19 C 52/2001“ z 26. marca 2004 bolo v uvedený deň (26. marca 2004) zistené, že: „...   spis   19   C   52/01   sa   nenachádza   v civilnej   kancelárii,   u súdnej   tajomníčky   ani u zákonného sudcu, z čoho bola konštatovaná jeho prípadná strata a vykonaná následná rekonštrukcia. (...)“

Zákonná   sudkyňa   dala   26.   marca   2004   pokyn   súdnej   kancelárii,   aby   požiadala právneho zástupcu žalobcu o zaslanie kópii listín v uvedenej veci, ktorými disponoval.

Žiadané listiny doručil právny zástupca žalobcu okresnému súdu 14. apríla 2004. Zákonná sudkyňa nariadila 14. októbra 2004 termín pojednávania vo veci na 24. január 2005. Zároveň uložila súdnej kancelárii zaslať predvolanie na pojednávanie účastníkom konania a opäť pripojiť spis sp. zn. 22 C 22/94.

Sťažovateľ nahliadol 15. decembra 2004 do spisu na okresnom súde a 29. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené jeho písomné vyjadrenie k veci, ako aj viaceré na vec sa vzťahujúce listiny.

Na pojednávaní konanom 24. januára 2005 okresný súd vypočul oboch účastníkov konania a následne pojednávanie odročil na 31. január 2005. Sťažovateľovi uložil predložiť dôkaz   o zaplatení   istiny   dlhu   voči   žalobcovi   priznaného   rozhodnutím   okresného   súdu vo veci sp. zn. 22 C 22/94. Zákonná sudkyňa zároveň uložila súdnej kancelárii vyhotoviť kópie niektorých listín zo spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 22/01 týkajúceho sa ďalšej veci sťažovateľa na okresnom súde.

Dňa   26.   januára   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   písomné   vyjadrenie sťažovateľa k veci, ku ktorému pripojil fotokópie viacerých listín.

Na   pojednávaní   konanom   31.   januára   2005   okresný   súd   po   doplnení   a skončení dokazovania   vyhlásil   vo   veci   rozsudok.   Dňa   7.   februára   2005   doručil   právny   zástupca žalobcu   okresnému   súdu   podanie,   v ktorom   vyčíslil   uplatnené   trovy   konania.   Písomné vyhotovenie   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   19   C   52/01-74   z 31.   januára   2005   bolo vypravené 28. februára 2005.

Sťažovateľ   napadol   rozsudok   odvolaním   doručeným   okresnému   súdu   15.   apríla 2005. Zákonná sudkyňa nariadila 12. mája 2005 vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Výzva bola vypravená 7. júna 2005. Sťažovateľ ju prevzal 28. júna 2005   a následne   (11.   júla   2005)   požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov v predmetnom   konaní.   Túto   žiadosť   okresný   súd   uznesením   zo   14.   septembra   2005 zamietol. Sťažovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal 5. októbra 2005. Krajský súd v Trnave   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   uznesením   z   31.   januára   2006   potvrdil   rozhodnutie okresného súdu zo 14. septembra 2005 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Spis bol vrátený okresnému súdu 10. februára 2006. Sťažovateľ po doručení uznesenia   krajského   súdu   z   31.   januára   2006   zaplatil   súdny   poplatok   30.   marca   2006 a zároveň požiadal o spojenie tohto konania s konaním vedeným na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 17/05.

III.

3.1 Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).“

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   neodstráni. K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,   dochádza   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet (napr. III. ÚS 28/03).

Povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

3.2 Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o žalobe B. v T., ktorou sa proti sťažovateľovi ako žalovanému domáha plnenia peňažného záväzku z titulu poplatkov   z omeškania   v súvislosti   s platbami   za   plnenia   poskytované   v súvislosti s užívaním družstevného bytu.

Ústavný   súd,   prihliadajúc   na obsah   súdneho   spisu   týkajúceho   sa   posudzovaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C 52/01, nezistil žiadne skutočnosti svedčiace   o osobitnej   skutkovej   alebo   právnej   zložitosti   predmetnej   veci.   Predmetom konania je žalobcom uplatnená pohľadávka týkajúca sa poplatku z omeškania s plnením peňažného záväzku sťažovateľa, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 C 22/94.

3.3   V správaní   sťažovateľa   (ako   účastníka   konania)   ústavný   súd   nezistil   žiadne okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť   k závažnejšiemu spomaleniu   postupu okresného súdu v posudzovanom konaní.

3.4 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) len čo konanie začalo, musí v ňom súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Postup okresného súdu v posudzovanom konaní však nesmeroval efektívne a účinne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Okresný súd bol totiž v posudzovanom konaní nečinný v období od 20. marca 2001, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odporu podanému sťažovateľom proti platobnému rozkazu, do 26. marca 2004, keď bola zistená   strata   súdneho   spisu   týkajúceho   sa   predmetnej   veci   (približne   tri   roky). Aj v nasledujúcom   období,   od   26.   marca   2004   do   14.   októbra   2004   (približne   sedem mesiacov),   neboli   v konaní   realizované   procesné   úkony   týkajúce   sa   bezprostredne prerokovania a rozhodnutia veci a konanie bolo poznačené ďalšími zbytočnými prieťahmi. Od 26. marca   2004   síce   prebiehala rekonštrukcia   súdneho   spisu   v predmetnej   veci,   ale vzhľadom na mieru zložitosti predmetu konania a na skutočnosť, že po výzve okresného súdu (na základe pokynu zákonnej sudkyne z 26. marca 2004) mu boli zo strany právneho zástupcu   žalobcu   už   14.   apríla   2004   doručené   kópie   listín   týkajúcich   sa   veci   (ktorými žalobca disponoval), nemožno dobu siedmich mesiacov, po ktorú okresný súd v označenom období   vo   veci   nekonal,   považovať   za   primeranú   časovej   a technickej   náročnosti rekonštrukcie, ako aj rozsahu, v akom okresný súd spis týkajúci sa posudzovaného konania rekonštruoval.   Ústavný   súd   považoval   v tomto   smere   za   akceptovateľnú   (vzhľadom   na okolnosti daného prípadu) dobu maximálne troch mesiacov. Zostávajúcu časť označeného obdobia   (dobu   približne   štyroch   mesiacov)   posúdil   ako   obdobie   zbytočných   prieťahov v posudzovanom konaní zavinených okresným súdom.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a jeho právo na prejednanie veci v primeranej dobe (čl. 6 ods. 1 dohovoru) boli porušené (bod 1 výroku nálezu).

3.5 Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v ďalšom priebehu posudzovaného konania bez prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy (...) Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať   v porušovaní   základných   práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresného súdu,   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   tomuto   súdu   prikázal,   aby   v ďalšom   priebehu posudzovaného   konania   (ohľadne   úkonov,   ktoré   je   potrebné   vykonať   v   súvislosti s predložením veci odvolaciemu súdu) postupoval okresný súd bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

3.6 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorú utrpel v dôsledku neprimeranej dĺžky konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože   porušenie   práv   sťažovateľa,   ktoré   ústavný   súd   zistil,   nemožno   napraviť obnovením stavu pred ich porušením a výrok ústavného súdu, deklarujúci toto porušenie, nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú   nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 30 000 Sk (bod 3 výroku   nálezu).   Priznaná   suma   finančného   zadosťučinenia   zohľadňuje   podľa   názoru ústavného   súdu   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľa   v označenom   konaní   s prihliadnutím   na celkovú   dobu   jeho   trvania   (približne   päť   a pol   roka)   a na   dĺžku   zistených   období poznačených zbytočnými prieťahmi, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd (tri roky a štyri   mesiace).   Vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   návrhu   na   priznanie   finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

3.7 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v uvedenom konaní vo výške 7 628 Sk. Právny zástupca sťažovateľa špecifikoval požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu za dva úkony právnej služby po 3 650 Sk (prevzatie prípadu a prvá porada s klientom, písomné podanie z 29. decembra 2005) + 2 x režijný paušál po 164 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   stanovení   výšky   priznanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania   pred   ústavným   súdom   o sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ústavy   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo   s   hodnotou   predmetu   sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným   súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   možné   oceniť   peniazmi;   v   ostatných prípadoch sa základná sadzba tarifnej odmeny určí podľa § 10.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa   oznámenia Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   dosahovala   priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku roka 2004 výšku   15 008   Sk.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal ústavný súd sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – doplnenie sťažnosti z 22. decembra 2005), teda 2 x 2 501 Sk + 2 x 150 Sk.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 5 302 Sk (bod 4 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na priznanie náhrady trov konania nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006