znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 250/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Rudolfa   Tkáčika   a Jána   Auxta v konaní o sťažnosti Ing. J. Ď., R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s. r. o., B., v mene   ktorej   koná   advokát   JUDr. P.   Č.,   PhD.,   vo veci namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom   pod sp. zn. PN-11 C 84/2002, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava II a Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 11 C 84/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 84/2002, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava II a Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 11 C 84/2002, p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PN-11   C   84/2002 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Ď. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť   mu do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. Ď. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu C., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 250/2011-11 zo 7. júna 2011 prijal sťažnosť Ing. J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 84/2002, pôvodne vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   a Okresnom   súde   Piešťany   pod   sp.   zn. 11 C 84/2002.

Sťažovateľ sa návrhom podaným 16. novembra 2001 na Okresnom súde Bratislava II domáha mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vec bola následne z dôvodu miestnej príslušnosti odstúpená na konanie Okresnému súdu Piešťany, ktorý ju viedol pod sp. zn. 11 C 84/2002. Prvé pojednávanie v predmetnej veci vykonal Okresný súd Piešťany 13. októbra 2003. Vo veci v dôsledku prechodu výkonu súdnictva ďalej konal okresný súd, ktorý konanie aj v súčasnosti vedie pod sp. zn. PN-11 C 84/2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol chronologický výpočet úkonov konajúcich všeobecných súdov v predmetnej veci, pričom poukázal osobitne na najvýraznejšie obdobia prieťahov v konaní:

„(i) Od podania Návrhu zo dňa 16.11.2001 do prvého úkonu súdu v predmetnej veci

- výzva na zmenu Návrhu zo dňa 25.07.2003 - viac ako 1 rok a 8 mesiacov

(ii) Od pojednávania zo dňa 09.10.2003 do ďalšieho úkonu súdu - pripustenie zmeny Návrhu zo dňa 27.05.2005 - viac ako 1 rok a 7 mesiacov

(iii)   Od   ustanovenia   súdnej   znalkyne   dňa   19.09.2005   do   prvej   urgencie   znalca o predloženie   znaleckého   posudku   zo   dňa   12.06.2007   (sťažovateľ   nemá   túto   listinu v dispozícii) – viac ako 1 rok a 8 mesiacov

(iv) Od ustanovenia nového súdneho znalca dňa 31.05.2010 do súčasnosti.“

Vo   vzťahu   k efektivite   postupu   okresného   súdu   sťažovateľ   poukázal   najmä na obdobie „od   prvej   urgencie   súdnej   znalkyne   zo   strany   súdu   zo   dňa   12.06.2007 (Sťažovateľ   pritom   žiadal   o   doručenie   znaleckého   posudku   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu už dňa 12.02.2007, neskôr dňa 11.04.2007 a dňa 31.05.2007) až do dňa 21.09.2009, kedy Okresný súd Trnava uložil príslušnej súdnej znalkyni poriadkovú pokutu. V tomto období, ktoré trvalo viac ako 4 roky, síce nebol príslušný súd nečinný, avšak podľa názoru   sťažovateľa,   súd   nedostatočne   promptne   resp.   efektívne   riešil   nečinnosť   súdnej znalkyne, v dôsledku čoho aj toto obdobie možno považovať za zbytočný prieťah v súdnom konaní.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Piešťany, ako aj Okresný súd Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 11C 84/02 porušil právo Ing. J. Ď., trv. bytom R., občan SR, ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

2. Okresnému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11C 84/02, prikazuje, v súlade   s   čl.   127   ods.   2   druhá   veta   Ústavy   SR,   konať   tak,   aby   viac   nedochádzalo k porušovaniu práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,

3. V súlade s čl. 127 ods. 2 Ústavy SR, sa Ing. J. Ď., trv. bytom R., občan SR, priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- EUR, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto právnej veci.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila listom sp. zn. 1SprV/395/2011 doručeným ústavnému súdu 10. októbra 2011 a k doterajšiemu priebehu konania uviedla: „Vo veci ustanovená znalkyňa MUDr. M. P. stratila spisový materiál Okresného súdu Trnava, preto nie je možné uviesť presné úkony vo veci jednotlivých súdov. Na kópii návrhu na začatie konania, ktorý sa nachádza v zrekonštruovanom spise, sú uvedené tri spisové značky,   a to   10C 77/01,   čo   je   pravdepodobne   spisová značka   Okresného súdu Bratislava II, ďalej spisová značka 13C 212/02, ktorá je prečiarknutá, a spisová značka 11C 84/02, čo je spisová značka Okresného súdu Piešťany. Z uvedeného vyplýva, že spis bol pravdepodobne   postúpený   na   ďalší   nepríslušný   súd   a   až   potom   na   miestne   príslušný Okresný súd Piešťany, kde bol vedený pod sp. zn. 11C 84/02. Na Okresnom súde Piešťany a tiež po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Trnava vec prejednávala sudkyňa Mqr. I.   Š.   V   spise   sa   nachádzajú   znalecké   posudky,   lekárske   správy,   ktoré   predložili do spisu účastníci konania a tiež uznesenie Okresného súdu Trnava, kde Mgr. I. Š. 27. 5. 2005   pripustila   zmenu   návrhu.   Nie   je   teda   možné   opísať   prehľad   procesných   úkonov od nápadu veci až doposiaľ, nakoľko Okresný súd Piešťany nemá záznamy v elektronickom registri. V elektronickom registri sa nachádzajú zápisy až od 11. 10. 2007.

Znalkyňa MUDr. M. P. bola ustanovená za znalkyňu v konaní uznesením zo dňa 19. 9. 2005. Z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy bol spis zaslaný znalkyni, ale až 12. 6. 2007 bola urgovaná znalkyňa na zaslanie znaleckého posudku a spisu, opakovane 4. 10. 2007. Po odchode   Mgr.   Š.   na   Okresný   súd   Piešťany   vec   bola   pridelená   náhodným   výberom elektronickou podateľňou na prejednanie sudkyni JUDr. J. H. 4. 2. 2008.   Táto urgovala znalkyňu   11.   2.   2008,   2.   4.   2008,   14.   5.   2008,   24.   6.   2008,   pričom   vzhľadom na nepreberanie poštových zásielok bola urgencia zasielaná prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ. Ale ani tak sa nepodarilo znalkyni doručiť urgenciu. Sudkyňa podala návrh na vyčiarknutie znalkyne zo zoznamu znalcov a tlmočníkov a jej podnetu bolo vyhovené. Dňa 23. 12. 2008 právny zástupca odporcu oznámil, že dňa 17. 12. 2008 bol univerzálny právny   nástupca   odporcu   vymazaný   z obchodného   registra   bez   právneho   nástupcu. Znalkyňa bola dňa 4. 2. 2009, 15. 4. 2009, 20. 4. 2009 opätovne žiadaná o zaslanie spisu na súd. Náhradný spisový obal bol zaslaný na Krajský súd v Trnave a odtiaľ na Ministerstvo spravodlivosti SR   v súvislosti   s podnetom na vyčiarknutie súdnej   znalkyne zo zoznamu znalcov, preto 24. 4. 2009 sudkyňa žiadala o vrátenie náhradného obalu z Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré na výzvu nereagovalo, preto bolo opätovne žiadané dňa 16. 6. 2009.   Ministerstvo spravodlivosti SR náhradný obal vrátilo dňa 15. 7. 2009. Dňa 4. 8. 2009 bola opätovne znalkyňa vyzvaná na vrátenie spisu a 21. 9. 2009 jej bola uložená pokuta 500,- Eur. Dňa 21. 9. 2009 opätovne bola vyzvaná znalkyňa na vrátenie spisu. Dňa 8. 10. 2009 bolo požiadané Okresné riaditeľstvo PZ Rimavská Sobota o spoluprácu pri odňatí spisového materiálu znalkyni. Dňa 2. 11. 2009 bola urgovaná polícia a 1. 12. 2009 Okresné riaditeľstvo PZ Rimavská Sobota oznámilo, že nevykonalo odňatie spisu z dôvodu, že   znalkyňa   uvedený   spis   nevedela   nájsť   a   podľa   jej   vyjadrenia   pravdepodobne   pri sťahovaní ambulancie došlo k strate spisu.

Dňa 4. 12. 2009 bola spísaná zápisnica o obsahu spisu a tiež zápisnica o výsledku prešetrenia so záverom, že výsledok prešetrenia je negatívny a je potrebná rekonštrukcia spisu. Sudkyňa dňa 3. 12. 2009 predvolala na výsluch právneho zástupcu navrhovateľa na deň   19.   1.   2010,   zároveň   bol   vyzvaný,   aby   predložil   súdu   všetky doklady,   ktoré má k dispozícii a boli obsahom spisu. Pri výsluchu bol upozornený na skutočnosť, že odporca nemá právneho nástupcu, preto v lehote 10 dní sa zaviazal upraviť okruh účastníkov. Dňa 9. 2. 2010 bola rekonštrukcia spisu ukončená a zároveň bol právny zástupca navrhovateľa urgovaný na upresnenie okruhu účastníkov konania na strane odporcu v lehote 10 dní pod následkom   zastavenia   konania.   Dňa   16.   3.   2010   advokát   navrhovateľa   navrhol,   aby do konania ako odporca vstúpila Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava I. Sudkyňa 17. 3. 2010 pripustila zámenu účastníkov a zároveň vytýčila pojednávanie na deň 15. 4. 2010. Na toto pojednávanie sa ospravedlnil advokát navrhovateľa a žiadal odročenie pojednávania z dôvodu dopravnej kolízie, preto bolo pojednávanie odročené na 20. 5. 2010. Pojednávanie dňa 20. 5. 2010 bolo po výsluchu účastníkov konania odročené na neurčito s tým, že bude do konania pribratý znalec. Uznesením zo dňa 31. 5. 2010 bola vo veci ustanovená znalkyňa MUDr. E. G. z odboru psychiatrie, ktorá dňa 29. 6. 2010 požiadala o preddavok na znalečné. Uznesením zo dňa 13. 7. 2010 bola určená povinnosť učtárni vyplatiť znalkyni preddavok na znalečné a spis bol dňa 16. 9. 2010 zaslaný znalkyni. Spis bol z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyni pridelený dňa 9. 11. 2010 na prejednanie sudkyni JUDr.   Z.   J.   Učtáreň dňa 12.   11.   2010 oznámila,   že preddavok znalkyni   nebol   poukázaný   z   dôvodu   nedostatku   finančných   prostriedkov.   Sudkyňa   dňa 29. 11.   2010   vyžiadala   od   znalkyne   vrátenie   spisu   za   účelom   oboznámenia   sa   s   jeho obsahom, pričom znalkyni bolo oznámené, že preddavok jej nebol doposiaľ uhradený pre nedostatok štátnych rozpočtových prostriedkov a súd ju bude o ďalšom postupe v konaní informovať   písomne.   Dňa   20.   12.   2010   bol   znalkyni   vyplatený   preddavok   na   znalecké dokazovanie a po návrate zákonnej sudkyne JUDr. H. bol jej spis vrátený na prejednanie dňa 1. 2. 2011. Sudkyňa 2. 2. 2011 urgovala od znalkyne znalecký posudok a znalkyňa 24. 3. 2011 oznámila, že nedisponuje spisovou dokumentáciou a pre enormnú pracovnú zaťaženosť   a   pomerne   veľkú   vzdialenosť   pracoviska   znalca   od   bydliska   navrhovateľa žiadala o zmenu znalca. Dňa 28. 3. 2011 bol ustanovený znalec MUDr. R. S., ktorý dňa 11. 4. 2011 oznámil, že je zaujatý vo veci. Uznesením zo dňa 12. 4. 2011 bola ustanovená ďalšia znalkyňa MUDr. Z. S. a spis jej bol zaslaný 1. 6. 2011. Dňa 13. 6. 2011 znalkyňa požiadala   o   súhlas   na   pribratie   konzultanta   z   odboru   klinická   psychológia   dospelých. Súhlas jej bol daný 14. 6. 2011 a znalkyňa urgovala súhlas dňa 30. 6. 2011, pričom jej bolo oznámené 7. 7. 2011, že súhlas jej bol udelený. Znalkyňa doručila znalecký posudok na súd 19.   9.   2011   a   sudkyňa   20.   9.   2011   zaslala   posudok   účastníkom   konania   na   písomné vyjadrenie do 10 dní.“

Podľa   názoru   predsedníčky   okresného   súdu „vo   veci nenastali prekážky   postupu konania podľa § 107 a nasl. O.s.p., počas konania vo veci ustanovená znalkyňa spôsobila zo subjektívnych dôvodov prieťahy v konaní, keď napriek mnohonásobným urgenciám a ani za   asistencie   príslušníkov   polície   spis   nevrátila   súdu,   znalecký   posudok   nevypracovala a spis stratila, prečo bolo potrebné vykonať rekonštrukciu spisu. Ďalšia znalkyňa opätovne nevypracovala znalecký posudok z dôvodu, že jej nebol zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie,   čo   taktiež   súd   nemohol   ovplyvniť,   nakoľko   vtom   čase   nemal   dostatok finančných   prostriedkov   na   zaplatenie   preddavku.   Po   zaplatení   preddavku   znalkyňa oznámila, že znalecký posudok nevypracuje z dôvodu zaťaženosti a veľkej vzdialenosti jej pracoviska od bydliska navrhovateľa. Ďalší znalec sa vo veci cítil zaujatý a až následne ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok.“.

Obsah spisu okresného súdu vedeného vo veci, ktorý si ústavný súd vyžiadal pre účely   preverenia   úkonov   vykonaných   vo   veci,   potvrdzuje   úkony   uvedené   vo   vyjadrení predsedníčky okresného súdu, preto ich ústavný súd považuje za preukázané. Vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

K právnej zložitosti sporného konania predsedníčka okresného súdu vo svojom liste uviedla,   že predmet konania považuje za   skutkovo   aj právne   zložitý,   keďže „sa   jedná o žalobu   o   náhradu   za   bolesť   a   sťaženie   spoločenského   uplatnenia   pôvodne   v   sume 5.125.500,- Sk a po zmene návrhu v sume 6.592.500,-- Sk. Vo veci boli vykonané znalecké dokazovania a po zániku odporcu bol tiež povolený vstup nového účastníka do konania, a to Sociálna poisťovňa Bratislava.“.

Predsedníčka okresného súdu tiež konštatovala, že na doterajšej dĺžke konania malo podiel aj správanie sťažovateľa, ktorého právny zástupca „sa ospravedlnil pre dopravnú situáciu a zapríčinil tak odročenie pojednávania. Tiež nedodržal lehotu na určenie okruhu účastníkov a bol súdom urgovaný na označenie okruhu účastníkov.“.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu stanovisko nezaujal.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m.   III.   ÚS   127/03, IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovaní o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, ústavný súd konštatoval, že konanie o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského   uplatnenia   patrí   k   štandardne   rozhodovanej   občianskoprávnej   agende všeobecných   súdov,   na   čom   nič   nemení   ani   výška   uplatnenej   náhrady.   Nevyhnutnosť náležitého   zistenia   skutkového   stavu   mohla   mať   v tomto   prípade,   najmä   s ohľadom na potrebu znaleckého dokazovania, za následok vyššiu náročnosť súdom vykonávaného dokazovania,   avšak   vychádzajúc   zo   samotnej   dĺžky   konania,   jeho   priebehu   a   doteraz dosiahnutých   výsledkov   ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by odôvodňovali   desaťročné   trvanie   konania   faktickou   zložitosťou   prerokovávanej   veci. Takáto dĺžka konania je aj za predpokladu akceptácie skutkovej náročnosti veci celkom zrejme neprimeraná.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľ má čiastočný podiel na vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Na jeho ťarchu možno pripísať skutočnosť, že žaloba bola podaná na miestne nepríslušnom súde, čo malo za následok nutnosť postúpenia podania a spôsobilo predĺženie konania hneď v jeho začiatku.   Rovnako   tak   možno   na   ťarchu   sťažovateľa   pripísať   nečinnosť   jeho   právneho zástupcu, ktorý včas nereflektoval výzvu okresného súdu na spresnenie okruhu účastníkov na   strane   odporcu.   Toto   správanie   sťažovateľa   však   s ohľadom   na   rozsah   prieťahov zistených   ústavným   súdom   v tomto   konaní   spôsobilo   nárast   celkovej   doterajšej   dĺžky konania v zanedbateľnej miere.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   v primeranom   čase   (m.   m.   napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní vykazoval tak dlhšie obdobia nečinnosti, ako aj postup, ktorý možno označiť ako nesústredený a neefektívny.

Súvislým obdobím nečinnosti okresného súdu je obdobie od 13. októbra 2003, keď bolo Okresným súdom Piešťany uskutočnené vo veci prvé pojednávanie, do 27. mája 2005, keď okresný súd uznesením č. k. 11 C 84/02-120 rozhodol o pripustení zmeny návrhu. Následne uznesením č. k. 11 C 84/02-129 z 19. septembra 2005 ustanovil okresný súd vo veci   znalca.   Ďalšie   obdobie   je   až   do   4.   decembra   2009   charakteristické   úkonmi okresného   súdu   adresovanými   ustanovenej   znalkyni,   pričom   po   prvýkrát   bola   znalkyňa urgovaná, aby predložila znalecký posudok až prípisom z 12. júna 2007 (č. l. 135), čo predstavuje   nečinnosť   okresného   súdu   v trvaní   takmer   dvoch   rokov.   Okresný   súd   sa následne opakovane pokúšal urgovať znalkyňu, aby podala znalecký posudok, resp. vrátila súdny   spis,   ktorý   jej   bol   pre   účel   vypracovania   znaleckého   posudku   poskytnutý.   Až na základe   súčinnosti   Policajného   zboru   bolo   zistené,   že   znalkyňa   súdnym   spisom nedisponuje, keďže tento zrejme stratila. Na základe tejto skutočnosti pristúpil okresný súd k rekonštrukcii súdneho spisu, a to 4. decembra 2009. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v období viac ako 4 rokov nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by bezprostredne viedol   k meritórnemu rozhodnutiu   vo veci,   a tým k nastoleniu   právnej   istoty   účastníkov konania.

Aj   v ďalšom   priebehu   konania   bolo   znalecké   dokazovanie   sprevádzané komplikáciami, ktoré mali za následok jeho neúmerné predlžovanie. Nová znalkyňa bola vo veci ustanovená uznesením z 31. mája 2010, pričom táto znalecký posudok nepodala v určenej lehote s poukazom na skutočnosť, že jej pre nedostatok finančných prostriedkov na účte okresného súdu nebol poukázaný preddavok na znalečné. Po uhradení preddavku na znalečné   znalkyňa   na   základe   urgencie   okresného   súdu   podaním   z 21.   marca   2011 oznámila,   že   pre   enormné   pracovné   zaťaženie   znalecký   posudok   nie   je   schopná   podať a požiadala o zmenu znalca.

Znalecký posudok vo veci napokon vypracoval až v poradí štvrtý ustanovený znalec a okresnému súdu bol doručený 19. septembra 2011.

V súvislosti   s uvedeným   obdobím   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý ako jediný má možnosť nečinnosť znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym súdnym poriadkom. V danom prípade je ústavný súd toho názoru, že zo strany okresného súdu boli síce využívané procesné možnosti na odstránenie nečinnosti znalca (urgencia, opakovaná urgencia,   hrozba   uloženia   poriadkovej   pokuty,   uloženie   poriadkovej   pokuty,   návrh na vyčiarknutie   zo   zoznamu   znalcov),   avšak   s   väčšími   časovými   odstupmi a s nedostatočným   účinkom.   Rovnako   tak   okresný   súd   nepostupoval   efektívne pri ustanovovaní nových znalcov, čo v súhrne spôsobilo, že od začiatku konania v roku 2001 až do septembra 2011 (teda za obdobie 10 rokov) nebol vo veci vypracovaný znalecký posudok.

Uvedené nedostatky v postupe okresného súdu majú podľa názoru ústavného súdu priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov. Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Ústavný   súd   pritom   vychádzal   zo   svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania a ďalšie   okolnosti   predmetného   konania   dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2010,   ktorá   predstavovala sumu 741 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z toho za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 patrí odmena   v sume   123,50   €,   k   tomu   tiež   režijný   paušál   7,41   €.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnych služieb. Za tieto dva úkony vykonané   v   roku   2011   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   spísanie   sťažnosti)   vrátane režijného paušálu v danom prípade prislúcha odmena v celkovej sume 261,82 €. Po zvýšení odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) v sume 52,36 € predstavuje tak celková priznaná odmena sumu 314,18 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP), v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012