znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 250/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl. 6,   čl.   13   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 M Cdo/3/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 M Cdo/3/2008 (ďalej len „najvyšší súd“).Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: „... Sťažovateľ bol úspešný pred Európskym súdom pre ľudské práva v konaní č...., získal rozsudok zo dňa 08. 11. 2005 podľa ktorého má Slovenská republika zaplatiť úhrnné sumu 10.300 Eur D. B.

Slovenská republika zaplatila iba časť sumy vo výške 10.163 Eur a má doplatiť sumu 137 Eur plus úroky z omeškania.

...Kompetentní   tvrdohlavo   odmietajú   doplatiť   nedoplatok   a   tak   urážajú   majestát nadriadeného súdu bezočivo a mafiánsky.

Sťažovateľ preto požiadal súdneho exekútora Ing. F. S. o výkon exekúcie nedoplatku, toto   však   bolo   marené   Okresným   súdom   Bratislava   I   a   Krajským   súdom   Bratislava   v konaniach sp. zn.: 3 Er/441/2O06 sp. zn.: 1 CoE/122/06.

Súdy   vystupovali   ako   BEZOČIVÉ   SVOJVOĽNE   ZMAFIANIZOVANÉ   štruktúry, ignorujúce rozsudok Európskeho súdu č...! Exekúciu zastavili a GP SR podala mimoriadne dovolanie.

....Mimoriadne   dovolanie   bolo   extrémnym   spôsobom   dokrútené   neuveriteľným spôsobom a Jeho výsledok by bol NEVYPLATENIE NEDOPLATKU. Pritom zo spisu na každej úrovni bol vyhodený dominantný dôkaz BANKOVÝ VÝPIS, ktorý ukazoval výšku zaplatenej sumy iba 10.163 Eur.

Bankový výpis bol vyhodený zo spisu na Okresnom súde Bratislava I, neskôr na Krajskom súde Bratislava, napokon aj v mimoriadnom dovolaní chýbal, chýbal aj v spise na NS SR, kde tento dôkaz sťažovateľ doplnil a bol o tom urobený ÚRADNÝ ZÁZNAM....Európsky súd rozsudkom č.... zo dňa 08. 11. 2005 uznal porušovanie základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 6 ods. 1 ale toto právo vôbec nie je rešpektované Okresným súdom Bratislava I, Krajským súdom Bratislava ani Najvyšším súdom SR. Súdy na všetkých úrovniach ďalej porušujú základné práva sťažovateľa a takto preukazujú svoje MAFIÁNSKE PREPOJENIE a KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA, ktorý sú trúfa postaviť sa proti rozsudku nadriadeného súdu a proti rozsudku ktorým sú viazaní.“

V sťažnosti   sťažovateľ   tiež   požiadal   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred ústavným súdom   z dôvodu   nepriaznivej majetkovej situácie a navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   porušuje   základné   právo   D.   B. garantované   čl.   46   ods.   1,   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   a čl.   14 medzinárodného dohovoru.

II.B. Najvyšší súd SR je povinný konať vo veci 5 M Cdo/3/2008 bez ďalších prieťahov a obštrukcii.

II.C. Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000 Eur pre pretrvanie porušovania jeho základných práv napriek existencii rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č.... zo dňa 08. 11. 2005.

II.D. Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť satisfakciu a trovy advokáta a sťažovateľa v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 9. júna 2009 obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované predovšetkým na adresu všeobecných súdov a zákonných sudcov, ktorí prerokovávali jeho vec   v exekučnom   konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I, ale   i Krajským   súdom v Bratislave a najvyšším súdom.

Ústavný   súd   opätovne   vo   vzťahu   k   správaniu   účastníka   konania   poukazuje   na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   sťažnosti   prekročil   hranicu   únosnej   kritiky   a hrubo   urážal   sudcov všeobecných súdov, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania.

Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotných rozhodujúcich súdov, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009