znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 250/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   S.   H.,   N.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   S.,   Č., pre namietané porušenie jeho základného práva na ochranu pred retroaktívnym postihom za trestný   čin   podľa   čl.   50   ods.   6   Ústavy   Slovenskej   republiky   trestným   rozkazom Okresného   súdu   Žilina   č.   k.   3   T   48/2007-65   z 12.   apríla   2007   v spojení   s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3 T 48/2007 z 9. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2008   doručená   sťažnosť   S.   H.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. M.   S.,   Č.,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   ochranu   pred retroaktívnym postihom za trestný čin podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) trestným rozkazom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.   3   T   48/2007-65   z 12.   apríla   2007   v spojení   s uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 3 T 48/2007 z 9. mája 2007.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   trestným   rozkazom   okresného   súdu č. k. 3 T 48/2007-65 z 12. apríla 2007 v spojení s uznesením tohto súdu sp. zn. 3 T 48/2007 z 9. mája 2007 bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrný peňažný trest vo výmere 10 000 Sk s náhradným trestom odňatia slobody na 10 dní. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28. apríla 2007.

V zákonom ustanovenej lehote podľa § 370 ods.   2 Trestného priadku   sťažovateľ podal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie vo svoj prospech z dôvodu, že trestný rozkaz okresného súdu č. k. 3 T 48/2007-65 z 12. apríla 2007 v spojení   s uznesením   tohto   súdu   sp.   zn.   3 T 48/2007   z 9.   mája   2007   je   založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Tdo   51/2007   z 10.   októbra   2007,   ktoré   bolo sťažovateľovi doručené 18. januára 2008, podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku jeho odvolanie odmietol.

Sťažovateľ   vidí   v postupe   okresného   súdu   porušenie   svojho   základného   práva zaručeného čl. 50 ods. 6 ústavy, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Listom   zo   17.   mája   2007   sťažovateľ   žiadal   okresný   súd   o navrátenie   lehoty na podanie odporu, pričom žiadosť len odfaxoval a nepripojil k nej opravný prostriedok. Pre toto   jediné   procesné   pochybenie   podľa   sťažovateľa   nie   je   možné   iným   spôsobom dosiahnuť ochranu jeho ústavného práva.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„Okresný súd v Žiline trestným rozkazom Okresného súdu v Žiline 3 T 48/2007 zo dňa 12. 04. 2007 v spojení s uznesením Okresného súdu v Žiline 3 T 48/2007 zo dňa 09. 05. 2007 porušil základné právo S. H. podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.

Trestný rozkaz Okresného súdu v Žiline 3 T 48/2007 zo dňa 12. 04. 2007 v spojení s uznesením Okresného súdu v Žiline 3 T 48/2007 zo dňa 09. 05. 2007 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

S.   H.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   7 939,- Sk   (2   úkony po 3 176,- Sk - prevzatie a príprava, sťažnosť; 2 x režijný paušál po 190,- Sk, DPH 19 % t. j. 1 207,- Sk), ktorú je Okresný súd v Žiline povinný uhradiť jeho advokátovi JUDr. M. S. a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Takýmto   predpisom   je   zákon   o Trestnom   konaní   súdnom   (Trestný   poriadok), ktorý upravuje použitie riadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

V danom prípade to znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú   osobu   -   fyzickú   aj   právnickú.   Preto   každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv a slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

V danom prípade išlo o všeobecný súd.

Aj   v prípade,   ak   by   sťažovateľ   uplatnil   opravné   prostriedky,   treba   zdôrazniť, že nepodal sťažnosť včas.

Podľa judikatúry ústavného súdu nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods.   1 ústavy považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04 a iné).

Jednou   zo   základných   podmienok   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V danom   prípade   trestný   rozkaz   nadobudol   právoplatnosť   28.   apríla   2007 a sťažovateľ   sa   obrátil   na   ústavný   súd   12.   februára   2008,   teda   po   uplynutí   lehoty, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008