znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 250/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   P.,   bytom   N.,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sž-o-KS 159/04 zo 17. marca 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2005   doručená   sťažnosť   M.   P.,   bytom   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sž-o-KS 159/04 zo 17. marca 2005, ktorým potvrdil uznesenie Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 S 13/2004-35 z 31. mája 2004 o zastavení konania o žalobe o preskúmanie zákonnosti postupu Krajského pozemkového úradu   N.   (ďalej   len   „krajský   pozemkový   úrad“)   č. 2003/11086   z   27.   novembra   2003 z dôvodu neodstránenia vád súdneho konania.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 9. februára 2004 podala sťažovateľka ako žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade – dnes už nebohý Ľ. K., na krajskom súde „žalobu   vo veci   správneho   súdnictva   (...)   na   preskúmanie   zákonnosti   (...)   postupu a rozhodnutia“ krajského   pozemkového   úradu.   Žalobcovia   poverili   na   zastupovanie Bc. E. P., aby za nich konala v predmetnej veci na základe dohody o vykonaní práce. Dňa 18. mája 2004 bola sťažovateľom doručená výzva krajského súdu na doplnenie dokladu o predmete   podnikania   a pracovnej   zmluvy   s   Bc.   E.   P.   Dňa   28.   mája   2004   žalobkyňa oznámila   krajskému   súdu,   že   doklad   o predmete   podnikania   nemá,   lebo   nie   je podnikateľom, a doložila dohodu o vykonaní práce s Bc. E. P.

Dňa   23.   júna   2004   bolo   žalobkyni   doručené   uznesenie   krajského   súdu,   ktorým sa konanie v rámci správneho súdnictva zastavilo z dôvodu, že dohoda o vykonaní práce bola   určená   iba   na   konkrétnu   úlohu   –   vypracovanie   a doručenie   daňového   priznania žalobcov k dani z nehnuteľností za rok 2004, a z dôvodu, že poverená zamestnankyňa nemá úplné vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“).   Proti   tomuto   rozhodnutiu   bolo   podané   odvolanie.   Najvyšší   súd uznesením   sp.   zn.   1   Sž-o-KS   159/04   zo 17.   marca   2005   rozhodnutie   krajského   súdu o zastavení   konania   potvrdil.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podala   sťažovateľka   dovolanie na najvyššom súde 8. júla 2005.

Podľa   sťažovateľky   bolo konaním najvyššieho súdu   porušené   jej   základné   právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že najvyšší súd svojím uznesením potvrdil uznesenie   krajského   súdu,   ktorým   bolo   konanie v rámci   správneho   súdnictva   zastavené z dôvodu,   že   žalobcovia   neboli   zastúpení   v súlade   s §   250a   OSP   advokátom   alebo zamestnancom, ktorý má právnické vzdelanie.

Sťažovateľka navrhuje, aby jej bolo poskytnuté primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk. Pri vyčíslení zadosťučinenia vychádzala sťažovateľka z toho, že bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, v dôsledku čoho jej boli spôsobené duševné útrapy z dôvodu nespravodlivého uznesenia najvyššieho súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 17. 3. 2005, sp. zn. 11 S 13/04 (1 Sžo-KS 159/04), bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že   aj   taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Podľa   §   49   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka podala na najvyššom súde 8. júla 2005 dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sž-o-KS 159/04 zo 17. marca 2005. To isté uznesenie tvorí aj predmet ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Vzhľadom na to, že v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy a podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže konať o ústavnej sťažnosti až vtedy, ak o veci nerozhoduje iný všeobecný súd, v danom prípade   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   tejto   ústavnej   sťažnosti z dôvodu, že o právnej veci sťažovateľky koná najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Právomoc ústavného súdu je daná až vtedy, keď o veci nerozhoduje iný súd.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005