znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 25/2010-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   januára   2010 predbežne prerokoval sťažnosť H. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. J. M., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. S. o d m i e t a. ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2009 doručená sťažnosť H. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005.

Sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že je účastníčkou súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 48 Er 1731/2005, ktorého predmetom je vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného. Sťažovateľka je v tomto konaní v procesnom postavení povinnej.

Ku skutkovým okolnostiam súdneho konania sťažovateľka uviedla, že jej bývalý manžel „...   ako   zákonný   zástupca   oprávnených   v1.   -   3.   rade   podal   dňa   16.11.2005 na Exekútorskom   úrade...,   návrh   na   vykonanie   exekúcie   dlžného   výživného   a   bežného výživného na základe vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 CoP 259/05-44 zo dňa 31.5.2005, ktorému predchádzalo uznesenie Okresného súdu Košice II. sp. zn. 25 P 96/2004-34 zo dňa 14.3.2005“.

Okresný súd v predmetnej veci vydal 9. mája 2006 pod sp. zn. 48 Er 1731/2005 poverenie   č.   5803021023*   pre   súdneho   exekútora „na   vymoženie   dlžného   výživného a bežného výživného v prospech oprávnených v 1. – 3. rade“.

Súdny   exekútor   následne   18.   mája   2006 „vydal   pod   sp.   zn.   Ex   212/2005-11 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mi bolo doručené dňa 26.7.2006“.

Sťažovateľka proti exekúcii podala v zákonnej lehote námietky, o ktorých okresný súd rozhodol uznesením č. k. 48 Er 1731/05-38, Ex 212/2005 z 2. októbra 2006, a to tak, že námietky   sťažovateľky   zamietol   a   exekúciu „v   časti   vymoženia   dlžného   výživného v prospech oprávneného v 1. rade vo výške 4.000,- Sk, v prospech oprávneného v 2. rade vo výške 7.000,- Sk a v prospech oprávneného v 3. rade vo výške 7.000,- Sk z titulu dlžného výživného“ zastavil.

K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka uviedla:„Proti citovanému uzneseniu podal zákonný zástupca oprávnených v 2. a 3. rade prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie. Krajský súd v Košiciach o tomto odvolaní rozhodol uznesením sp.zn. 2 CoE 143/2006-47 zo dňa 25.4.2007 tak, že zrušil uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola exekúcia pre vymoženie výživného v prospech oprávneného v 2. rade vo výške 7.000,- Sk a v prospech oprávneného v 3. rade vo výške 7.000,- Sk zastavená a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2007.

Dňa 13.6.2007 som poverila advokátku JUDr. J. M., aby ma zastupovala vo veci vykonania exekúcie, ktorá obratom podaním zo dňa 13.6.2007 oznámila Krajskému súdu v Košiciach prevzatie zastúpenia, a zároveň aj predložila plnomocenstvo.

Aj napriek tejto skutočnosti odporca výzvu zo dňa 15.11.2007 doručoval mne, a nie mojej právnej zástupkyni.

Moja právna zástupkyňa priebežne nahliadala do súdneho spisu, a tak dňa 27.3.2008 zistila, že vo veci ešte stále nebolo rozhodnuté. Preto podaním zo dňa 1.4.2008 urgovala urýchlené rozhodnutie vo veci, pričom poukázala na dĺžku trvania konania, ako aj na moju nepriaznivú finančnú situáciu.

Listom zo dňa 16.1.2008 odporca žiadal Krajský súd v Košiciach o predloženie spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 25 P 96/04, ktorý bol na Krajskom súde v Košiciach vedený pod sp. zn. 7 CoP 259/05.

Odporca   urgenciou   zo   dňa   5.2.2008   predloženie   spisu   žiadal   opäť.   Krajský   súd v Košiciach listom zo dňa 7.2.2008 pod sp. zn. 7 CoP 259/05 odporcovi oznámil, že žiadaný spis bol po vybavení odvolacím súdom vrátený dňa 14.7.2005 Okresnému súdu Košice II. k sp. zn. 25 P 96/04.

V   súvislosti   s   listom   odporcu   zo   dňa   16.1.2008   a   urgenciou   zo   dňa   5.2.2008   si dovoľujem poukázať na tú skutočnosť, že spis odporcu sp. zn. 25 P 96/2004 sa v uvedenom čase nenachádzal na Krajskom súde v Košiciach, ale u odporcu, a to až do 4.3.2008 ! Táto   skutočnosť   nebránila   vyššej   súdnej   úradníčke  ...   listom   zo   dňa   7.4.2008 opätovne žiadať od Krajského súdu Košice pripojiť spis Okresného súdu Košice II. sp. zn. 26 P 96/04 v spojení so spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 259/05!

V súvislosti s označeným listom poukazujem na to, že spis odporcu sp. zn. 26 P 96/04 už síce bol na Krajskom súde v Košiciach (od 5.3.2008), avšak bol evidovaný pod sp. zn. 8 CoP 73/2008 !

Ešte viac zarážajúce je to, že ani z úradného záznamu odporcu zo dňa 21.5.2008 nevyplýva, že by odporca mal vedomosť o aktuálnej sp. zn. žiadaného spisu nachádzajúceho sa na Krajskom súde v Košiciach od 5.3.2008, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že stále žiada spis vedený pod sp. zn. 7 CoP 259/05!“

Okresný súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 48 Er 1731/05, EX 212/05 z 28. júla 2008, ktoré bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené 13. augusta 2008. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie právna zástupkyňa oprávnených v 2. a 3. rade. Sťažovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu vyjadrila podaním z 29. septembra 2008.

Sťažovateľka   sa   podaním   z   21.   januára   2009   označeným   ako   „žiadosť“   obrátila na predsedu okresného súdu, pričom požiadala o preskúmanie postupu súdu v predmetnom konaní. Predseda okresného súdu podanie sťažovateľky posúdil ako sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a listom sp. zn. Spr. 10/2009 z 11. februára 2009 uznal čiastočnú opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky.

Vo veci nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„Právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Košice II. vo veci sp. zn. 48 Er 1731/2005   porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II. konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II. sp.zn. 48 Er 1731/2005 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky pri z n á v a sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo   výške   11.000,-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II.   povinný   sťažovateľke   vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice II. je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

V   sťažnosti   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že v právnej veci sťažovateľky sp. zn. 48 Er 1731/2005 rozhodol okresný súd uznesením z 28. júla 2008 tak, že exekúciu v časti vymoženia dlžného výživného v prospech oprávneného v 2. rade v sume 8 620 Sk a v prospech oprávneného v 3. rade v sume 8 620 Sk zastavil.

Podľa zistení ústavného súdu na základe odvolania podaného proti tomuto uzneseniu oprávnenými   bol   spis   predložený   19.   augusta   2009   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Na krajskom súde je odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 4 Coe 201/09 a dosiaľ vo veci nebolo rozhodnuté.

V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005 bola ústavnému   súdu   doručená   8.   októbra   2009,   teda   potom,   ako   okresný   súd   vo   veci meritórne rozhodol a vec sa už nachádzala na krajskom súde rozhodujúcom o odvolaní. V čase   podania   sťažnosti   už   okresný   súd   nebol   oprávnený   vo   veci   konať,   nemohol ovplyvniť   priebeh   konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   práva   sťažovateľky,   pretože vydaním uznesenia vo veci samej, jeho doručením účastníkom konania, ako aj úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania, okresný súd vykonal všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   právnej   neistoty sťažovateľky.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   v   tomto   štádiu   nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila rozhodnutím   vo   veci   samej   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   to   aj   napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania (napr. II. ÚS 1/05).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 238/09).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010