znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 25/08-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   januára   2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 15, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 22, čl. 23 ods. 1, čl. 24 ods. 1, 2 a 4, čl. 26 ods. 1, čl. 29 ods. 1, čl. 32, čl. 36 písm. c) a d), čl. 37 ods. 1, čl. 40 v spojení s čl. 12 a čl. 13, ako aj jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoP 85/2005 z 15. augusta 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   M.   M.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2006   (po   doplnení   22.   februára   2007,   13.   novembra   2007,   15.   novembra   2007   a 18. januára 2008) doručená sťažnosť Ing. M. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 15, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 22, čl. 23 ods. 1, čl. 24 ods. 1, 2 a 4, čl. 26 ods. 1, čl. 29 ods. 1, čl. 32, čl. 36 písm. c) a d), čl. 37 ods. 1, čl. 40 v spojení s čl. 12 a čl. 13, ako aj jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 8 CoP 85/2005 z 15. augusta 2006.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   podanie   sťažovateľa   neobsahovalo   všetky   náležitosti požadované   ustanoveniami   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažovateľ   nebol, tak ako to   predpokladá   ustanovenie   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   zastúpený právnym   zástupcom,   advokátom   a   petit   návrhu   nebol   vymedzený presne,   určito a zrozumiteľne, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Z podania bolo zrejmé, že sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ako aj to, aké práva sťažovateľ namieta, avšak bez toho, aby bolo zjavné, v čom vidí ich porušenie, a to aj napriek tomu, že svoje „námietky“ predostrel v pomerne rozsiahlom návrhu.

Ústavný súd listami z 10. januára 2007, 31. októbra 2007 a 3. decembra 2007 poučil sťažovateľa a neskôr aj jeho právneho zástupcu, ktorého si zvolil, aké predpoklady musí spĺňať   kvalifikovaný   návrh   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   a   zároveň ich upozornil   na   to,   že   návrh   tieto   náležitosti   nespĺňa,   ako   aj   na   to,   že   ak   nebude v stanovenej lehote a v súlade s poučením obsiahnutým vo výzve doplnený, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ho môže ústavný súd odmietnuť.

Aj   napriek   viacerým   doplneniam doručeným   ústavnému   súdu   22.   februára   2007, 13. novembra 2007, 15. novembra 2007 a 18. januára 2008 sťažnosť ani v súčasnej dobe nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu. Súčasťou týchto podaní bolo predloženie plnej moci   vystavenej   sťažovateľom   jeho   právnemu   zástupcovi,   jej   vypovedanie,   ako   aj   jej opätovné udelenie a prevzatie. Okrem uvedeného je potrebné spomenúť, že návrh a jeho ďalšie   doplnenia   boli   v podstate   prezentáciou   úvah   a názorov   sťažovateľa   k možnému porušeniu   označených   práv,   pričom   sťažovateľ   ich   spracoval   a podával   osobne, čo potvrdzujú   aj   oznámenia   jeho   právneho   zástupcu   doručené   ústavnému   súdu 15. novembra   2007   a   18.   januára   2008.   Z toho   pohľadu   sa   zastúpenie   sťažovateľa advokátom javí byť formálne, teda také, ktoré nevyvoláva účinky poskytovania efektívnej právnej pomoci.

Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd uvádza, že už nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania,   a to i s poukazom   na to,   že je v konaní zastúpený advokátom, ktorý je podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, a ktorý už bol v minulosti vyzývaný na odstránenie nedostatkov návrhu. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonávať advokát tak, aby boli objektívne a spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom (obdobne napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 5/08).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2008