znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 25/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2007 predbežne prerokoval návrh MUDr. J. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. G., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Návrh MUDr. J. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. januára 2007 doručený návrh MUDr. J. S. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   (ďalej   aj   „výbor“) sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006.

Z návrhu   vyplýva,   že   navrhovateľ   je   podpredsedom   predstavenstva   spoločnosti S., a. s.,   a   ako   štatutárny   orgán   uvedenej   obchodnej   spoločnosti   so   stopercentnou majetkovou účasťou štátu je s poukazom na čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona   č.   545/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   ústavný   zákon   č. 357/2004   Z.   z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) verejným funkcionárom, na ktorého sa vzťahuje pri výkone funkcie povinnosť ustanovená v čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona [čl. 2 odseku 1 písm. zb)].

Dňa   21.   decembra   2006   bolo   navrhovateľovi   doručené   rozhodnutie   výboru zo 4. septembra   2006   sp.   zn.   VP/07/06-K   (vyhotovené   až   7.   decembra   2006),   ktorým navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi bola uložená v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu   pokuta   zodpovedajúca   mesačnému   platu verejného funkcionára v sume 138 192 Sk.

Podľa   navrhovateľa „Uloženie   pokuty   bolo   zdôvodnené   porušením   povinnosti stanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov Výboru Národnej rady SR.

Navrhovateľ podal predmetné oznámenie dňa 02. februára 2006 doporučene, hoci sa ujal uvedenej funkcie 1. januára 2006.

Navrhovateľ má za to, že jeho konanie, ako konanie verejného funkcionára, nebolo v rozpore   s   vyššie   citovanými   ustanoveniami   ústavného   zákona   teda,   že   povinnosti verejného   funkcionára   vyplývajúce   z   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu na základe ktorých mu   bola uložená pokuta   neporušil,   oznámenie   podal   v zmysle   čl.   7 ods. 1. Navrhovateľ   si   dovoľuje   poukázať   na   okolnosti   a   dôvody   za   ktorých   došlo k odoslaniu   oznámenia   v   takomto   termíne.   Nebolo   to   z   dôvodu   úmyselného   konania, navrhovateľ   nemienil   ignorovať   povinnosti   uložené   mu   ústavným   zákonom.   Išlo   však o ojedinelú   situáciu,   o   nejasnosť,   či   je   potrebné   podať   predmetné   oznámenie, či na postavenie   v akom   bol   navrhovateľ   sa   vzťahuje   citované   ustanovenie,   išlo   o   prvé akciové spoločnosti vzniknuté dňom 1. 1. 2006, prvé valné zhromaždenie a. s. sa konalo až 19.   1.   2006   na   ktorom   boli   prijaté   všetky   základné   dokumenty   štatutárneho   orgánu akciovej   spoločnosti   a   jeho   zmluva   o   výkone   funkcie   podpredsedu   predstavenstva   bola schválená   až   na   druhom   valnom   zhromaždení   akciovej   spoločnosti   dňa   28. 1. 2006. V dôsledku   všetkých   týchto   objektívnych   dôvodov   došlo   k   danej   situácii   spôsobujúcej podanie oznámenia dňa 2. februára 2006.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ zotrváva na tom, že neporušil povinnosť uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

Naopak, navrhovateľ má za to, že rozhodnutie Výboru Národnej rady je v rozpore s citovaným   ústavným   zákonom,   že   zo strany Výboru   Národnej   rady došlo   k   porušeniu ústavného zákona z nasledovných dôvodov:

1. Výbor Národnej rady nedodržal povinnosť stanovenú v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona rozhodnúť vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania,

2. Výbor Národnej rady pri uložení pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona určil nesprávne výšku pokuty.“

Podľa sťažovateľa výbor „v napadnutom rozhodnutí stanovil výšku pokuty v rozpore s   ústavným   zákonom   v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára vo výške   138.192,- Sk“,   pričom   nebral   do   úvahy   novelu   ústavného   zákona   o   ochrane verejného záujmu.

V   závere   navrhovateľ   navrhuje,   „aby Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   nálezom napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 4. septembra 2006, číslo rozhodnutia VP/07/06-K zrušil a uložil povinnosť Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   uhradiť   navrhovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 13.327,- Sk (slovom trinásťtisíc tristodvadsaťsedem slovenských korún) na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu“.

II.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Z obsahu   spisu   výboru   sp.   zn.   VP/07/06-K   ústavný   súd   zistil   nasledovný   stav konania:   Uznesením   výboru   č.   99   zo 16.   marca   2006   výbor začal   konanie   proti navrhovateľovi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 3. apríla 2006. K uzneseniu sa vyjadril navrhovateľ listom zo 7.   apríla   2006,   v ktorom   uviedol,   že   funkcie   podpredsedu   predstavenstva   akciovej spoločnosti S., a. s. (ďalej len „ústav“) sa ujal dňa 1. januára 2006, pričom uviedol, že si je vedomý toho, že si povinnosť podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu včas nesplnil.

Následne výbor rozhodnutím sp. zn. VP/07/06-K zo 4. septembra 2006 konštatoval, že   tým,   že mu navrhovateľ   v stanovenej   lehote   nepodal   oznámenie,   porušil   povinnosť uloženú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Výbor navrhovateľa poučil aj o jeho práve podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ústavnému súdu.

Predseda výboru podaním sp. zn. VP/07/06-K z 12. septembra 2006 požiadal ústav o oznámenie výšky mesačného platu navrhovateľa, ktorý poberal za výkon verejnej funkcie.

Po   zistení   relevantných   skutočností   vydal   výbor   7.   decembra   2006   rozhodnutie zo 4. septembra 2006, v ktorom konštatoval, že konaním navrhovateľa došlo k porušeniu čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného ústavného zákona uložil pokutu v sume 138 192 Sk. V odôvodnení rozhodnutia   uviedol,   že   je   nesporné,   že   navrhovateľ   porušil   ústavný   zákon   o ochrane verejného záujmu, pretože oznámenie podal až 2. februára 2006, teda po zákonnej lehote 30 dní   od   ujatia   sa   funkcie   (1.   januára   2006).   Rozhodnutie   výboru   bolo   doručené navrhovateľovi 21. decembra 2006.

K návrhu   navrhovateľa   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 19.   januára   2007 vyjadril aj výbor prostredníctvom svojho predsedu, a to listom sp. zn. RD-298/2007-PO z 1. februára   2007.   V liste   predseda   výboru   okrem   iného   uviedol: „K   odôvodneniu omeškania konštatujeme, že sťažovateľ nepopiera, že k omeškaniu skutočne došlo, hľadá len dôvody na jeho odôvodnenie, čo ho však nezbavuje zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Pokiaľ sa týka výhrady k tomu, že výbor nerozhodol do 60 dní podľa čl. 9 ods. 5 uvádzame,   že   ide   o tzv.   poriadkovú   lehotu   a s jej   nedodržaním   ústavný   zákon   nespája zastavenie konania alebo zánik zodpovednosti v konaní podľa čl. 9 tohto ústavného zákona. K výhrade   o spôsobe   určenia   výšky   pokuty   uvádzame, že   bola   stanovená   podľa oznámenia   zakladateľa   verejného   funkcionára   (...).   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ide o pokutu za nepodanie oznámenia do 30 dní od ujatia sa funkcie, nie je možné použiť ustanovenie   čl.   9   ods.   14   ústavného   zákona,   keďže   nepracoval   v uplynulom   roku 12 mesiacov a výška pokuty bola ustálená podľa   čl.   9 ods.   10 písm.   a) vo výške platu uvedeného v zmluve so zamestnávateľom verejného funkcionára“.

Z podaného   návrhu   a pripojených   listinných   dôkazov   je   zrejmé,   že   navrhovateľ nespochybňuje porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu   a nepopiera,   že   písomné   oznámenie   nepodal   v stanovenej   lehote, t. j. do 30 dní odo dňa, kedy sa ujal funkcie.

Preskúmaním návrhu navrhovateľa, spisu výboru sp. zn. VP/07/06-K, namietaného rozhodnutia   zo   4.   septembra   2006,   ako   aj   s prihliadnutím   na   ďalšie   s vecou   súvisiace skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že jeho návrh je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu spočíva v podstate navrhovateľových tvrdení,   ktoré   nesmerujú   k obhajobe   vlastného   konania   a jeho   súlad   s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu a ktoré by ústavný súd mohol ako relevantné v rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde skúmať. Podstata navrhovateľových námietok je v jeho ospravedlnení konania neznalosťou ústavného zákona.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností   podľa   čl.   5   ods.   1   a   2, b) aké zamestnanie vykonáva   v   pracovnom   pomere,   obdobnom   pracovnom   vzťahu   alebo štátnozamestnaneckom   pomere   a   akú   podnikateľskú   činnosť   vykonáva   popri   výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy,   v   orgánoch   právnických   osôb   vykonávajúcich   podnikateľskú   činnosť a v orgánoch   iných   právnických   osôb;   taktiež   uvedie,   z   ktorých   uvádzaných   funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného   funkcionára, e) svoje   majetkové   pomery   a   majetkové   pomery   manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   (podpredseda predstavenstva spoločnosti S., a. s.) bol v zmysle vyššie citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinný predložiť výboru oznámenie do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie. Navrhovateľ bol do funkcie ustanovený s účinnosťou od 1. januára 2006. Keďže ústavné právo nemá všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné   aplikovať   ustanovenie   generálnej   právnej   normy   civilného   procesu,   a teda § 57 ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   do   plynutia   lehoty   sa nezapočítava   deň,   keď   došlo   ku   skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty.   Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie povinnosti uloženej ústavným   zákonom   nasledujúci   deň   po   ustanovení   do funkcie,   teda   2.   januára   2006. Požadované   oznámenie   však   navrhovateľ   výboru   podal   až 2.   februára   2006,   z čoho   je zrejmé, že ho podal po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, čím porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ako   dôsledok   týchto   skutočností   začal   výbor   voči   navrhovateľovi   konanie, výsledkom   ktorého   bolo   jeho   rozhodnutie   sp.   zn.   VP/07/06-K   zo   4.   septembra   2006. V rozhodnutí   výbor   konštatoval   porušenie   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu   a za porušenie   tejto   povinnosti   uložil   navrhovateľovi   v súlade   s čl.   9 ods. 10 písm. a) tohto ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.

Pochybenia, ktoré navrhovateľ vytýkal rozhodnutiu výboru a ktoré možno považovať za ospravedlnenie   vlastného   konania v danom   prípade   neobstoja,   a to aj s prihliadnutím na jednu   zo základných   zásad   práva   „ignorantia   legis   non   excusat“   (neznalosť   zákona neospravedlňuje), teda   navrhovateľ   mal   poznať   obsah   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrh navrhovateľa na predbežnom prerokovaní podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   v tejto   časti   pre   jeho   zjavnú neopodstatnenosť.

Aj   keď   predmetom   konania   podľa   §   73a   a nasl.   zákona   o ústavnom   súde je preskúmanie konania verejného činiteľa a jeho súladnosť s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, ústavný súd k navrhovateľovej námietke o prekročení 60-dňovej lehoty výborom ustanovenej v čl. 9 ods. 5 citovaného ústavného zákona poznamenáva, že aj keď konanie bolo začaté uznesením výboru zo 16. marca 2006, niet pochybností o tom, že táto lehota   bola   prekročená.   Vzhľadom   na   to,   že   v právnom   poriadku   Slovenskej   republiky absentuje úprava následkov prekročenia tejto lehoty, jej uplynutie sa nespája so žiadnym právnym účinkom. Na základe tohto poznatku možno dospieť k záveru, že výbor môže rozhodnúť aj po uplynutí stanovenej lehoty.

Je   však   v záujme   dodržiavania   princípov   právneho   štátu,   najmä   právnej   istoty účastníka konania, aby výbor vydával rozhodnutia v primeranej lehote, aj keď je táto lehota poriadková.

Výbor je povinný postupovať podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, je teda povinný rešpektovať aj lehoty uvedené v ústavnom zákone.

K tej   časti   návrhu,   v ktorej   navrhovateľ   namieta,   že   pri   stanovení   pokuty   výbor „zjavne opomenul novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu – ústavný zákon č. 545/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 1. 2006, konkrétne ustanovenia čl. 9 ods. 15 a 16“, ústavný súd poznamenáva, že v zmysle § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde   nie   je   oprávnený   posudzovať   sumu   uloženej   pokuty   v konaní   o preskúmanie rozhodnutia   výboru   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov, i keď   pozornosti   ústavného   súdu   neušlo,   že   výbor   pri   určení   tejto   pokuty   nesprávne aplikoval   príslušné   zákonné   ustanovenia,   ale   tieto   otázky   podľa   citovaných   ustanovení zákona o ústavnom súde nemôžu byť predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov,   podľa   jedenásteho   oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde (čl. 2 ods. 2 ústavy).

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že tvrdené nedostatky v rozhodovaní výboru, v dôsledku ktorých by sa navrhovateľ cítil by poškodený na svojich právach, by mohli byť predmetom skúmania ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy, pričom lehota na podanie sťažnosti podľa citovaného článku ústavy začína navrhovateľovi plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia výboru (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a čl. 133 ústavy).

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2007